kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Bontonfilm Vojtěch Rynda český filmový publicista Amnestie je videoklip o drsnejšej strane „nežnej“ revolúcie Filmová recenzia Vojtu Ryndu V novembri revolúcia, v januári amnestia a v marci masívna vzbura vo väznici v Leopoldove. Film Amnestie sa za udalosťami v Československu na prelome rokov 1989 a 1990 obzerá z nečakaného uhla, vďaka ktorému sa môže pohybovať medzi niekoľkými žánrami: je politickým thrillerom o striedaní režimov, drámou o lámaní charakterov aj akčným zážitkom s hollywoodskymi parametrami. O d novembrového prevratu a rozpadu východného bloku ubehlo tridsať rokov. Za ten čas stihla vyrásť generácia tvorcov, ktorá vtedajšiu dobu zažila v útlom veku, alebo dokonca ešte vôbec. K tomuto okrúhlemu výročiu tak mohol vzniknúť rad filmových a televíznych diel, ktoré sa na dané historické zmeny pozerajú novou a sviežou optikou. Vedľa temnej šesťdielnej drámy HBO Bez vědomí, ktorá nazerá na prelom epoch skrz činnosť tajných služieb, alebo pôvabného animovaného filmu Rozprávka o revolúcii, ktorý rozpráva o páde Berlínskeho múru spôsobom zrozumiteľným deťom, sa objavil aj film Amnestie, sympaticky dravý a nezaťažený dobovým pohľadom. Slovami režiséra Jonáša Karáska je Amnestie fikcia. Deje sa ale na pozadí konkrétnych a známych udalostí a vyskytujú sa v nej osoby skutočné (opakovane zaznie meno Václava Havla), postavy s jasnými predobrazmi (možno jasne určiť, kto bol v ktorom mesiaci tých rokov federálnym ministrom vnútra) alebo figúry inšpirované viacerými možnými ľuďmi (populárny bratislavský herec, ktorý sa včas verejne pridá k odporu proti režimu). Takáto rozprávacia štruktúra umožňuje pohodlne lavírovať medzi reálnymi udalosťami a vymysleným dejom, bez toho aby výsledok strácal na vierohodnosti. Čo je vrchol? Reálne historické udalosti fungujú ako piliere, medzi ktorými sú natiahnuté šnúry osudov hlavných postáv. Scenár Maroša Hečka, Beaty Grünmannovej a Marka Janičíka vznikol podľa knihy Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo. Dej je gradovaný trochu neštandardne: zatiaľ čo „bežná“ dráma o daných politických zmenách by kulminovala napríklad zvolením Václava Havla prezidentom alebo prvými slobodnými voľbami, Karáskov film dáva už názvom najavo, že pôjde inokade. Titulná amnestia z januára 1990 ale dramatickým vrcholom nie je; ten predstavuje až revolta väzňov v Leopoldove o dva mesiace neskôr, ktorá sa stala najväčšou väzenskou vzburou v niekdajšom Československu. V tristo rokov starej ponurej pevnosti Leopoldov film aj začína, a to zostra krvavou bitkou. Obrazové ladenie do tmavozelena, dynamická kamera a videoklipový strih hneď navodzujú dravý štýl. Hoci sú väzni obsadení výraznými typmi (casting sa podaril na výbornú), je spočiatku ťažké sa medzi kriminálnickými tvárami vyznať. A čoskoro je sledovanie filmu ešte náročnejšie: dej opúšťa múry väznice a na scénu prichádza distingvovaná dáma v podaní Ani Geislerovej, prehnane sebavedomá maskérka z televízie, akýsi samoľúby herec, vyhrážajúci sa eštebák… Trochu zložitejšie rozprávanie Trvá dobrú tretinu viac ako dvojhodinového filmu, než sa divákovi podarí v postavách zorientovať, čo je dané aj tým, že Karásek v rýchlom spôsobe rozprávania nepoľavuje a nerobí pauzy na sústredenie. Postupne sa nitky spoja a vyjde najavo, že Amnestie dobu líči cez tri partnerské páry. Maskérka Karin Lupková sa odcudzuje svojmu mužovi Drahomírovi, ktorý v Leopoldove sedí za to, že vykradol byt komunistickému prominentovi. Disidentka Kelemenová necháva Karin spať so svojím mužom, charizmatickým hercom, a maskérka za to v rámci protislužby nosí do Leopoldova odkazy politickému väzňovi JUDr. Čiernemu. Na toho na slobode čaká jeho manželka Marta. Karin zároveň donáša na ŠtB, Kelemenová má na ukrytom Lupkovom lupe vlastný záujem, o biedne podmienky v Leopoldove sa zaujímajú západné médiá a situácia neudržateľne hustne. November 1989 je len iskrou pri zápalnej šnúre, ktorá sa vinie ešte niekoľko mesiacov. Ešte než prepletený celok postáv a dejov zcvakne dohromady, je pôžitok sledovať, ako Karásek zatiaľ zdanlivo nesúvisiace scény inscenuje. Výjavy z väznice sú surové až brutálne, bez toho aby pôsobili ako karikatúra. Pikle v disidentskom prostredí v sebe nemajú intelektuálnu zatuchnutosť alebo nekritickú ušľachtilosť, ku ktorej by možno skĺzaval starší tvorca. A výstupy jeden na jedného, v ktorých hnacie postavy príbehu kúsok po kúsku presadzujú svoju premyslenú víziu skrze manipulovanie „pešiakmi“, sú starostlivo postavenými strhujúcimi minibitkami. A potom veľké akčné peklo Hlavnou hnacou postavou je tu práve Miriam Kelemenová – navonok poľutovaniahodná osoba postihnutá osudom v podobe záletného manžela, ktorý ju ešte navyše zmrzačil pri autonehode. Krívajúca starnúca žena ale brilantne klame telom: v skutočnosti je chladnokrvne uvažujúcou šelmou, ktorá zdatne využíva slabosti svoje aj iných a má ťahy na šachovnici dejín pripravené nadlho dopredu. Pre Aňu Geislerovú ide o ďalšiu z radu femmes fatales stvárnených s rovnakou bravúrou, hoci vždy trochu inak. Zvyšok obsadenia tvoria (snáď s výnimkou solídneho Marka Vašuta v úlohe doktora Čierneho) menej známe, ale výrazné tváre. Vyvstáva medzi nimi hlavne Natália Germani ako Karin – naivné stvorenie na chvíľu presvedčené o vlastnej dôležitosti. Pestré osadenstvo väznice (Juraj Bača a ďalší) dostáva príležitosť priebežne, ale jeho hlavná chvíľa nastane po oznámení amnestie, ktorá sa však „ťažkých“ kriminálnikov netýka. Dezilúzia z falošných nádejí sa zleje s frustráciou zo zlých životných podmienok a oheň je (doslova) na streche väznice. Scény vzbury, ktorú potláčali aj jednotky rýchleho nasadenia a armáda s obrnenými transportérmi, znesú porovnanie s vysokorozpočtovými akčnými filmami z Hollywoodu a svojou dynamikou pumpujú adrenalín do žíl na maximum. Nehľadiac na to, ako vzbura dopadla a nakoľko bola oprávnená, Amnestie podobne ako spomínané Bez vědomí končí na trochu deziluzívnu nôtu. Ale aj to je súčasť jej sily. Starším divákom Amnestie môže nahlodať zažitý vlastný obraz o revolúcii, mladším dnes už historické udalosti podá atraktívnou formou – a Jonášovi Karáskovi, ktorého silné vizuálne cítenie ho zatiaľ viedlo hlavne prostredím reklám a videoklipov, by mala zaslúžene otvoriť cestu k ďalším vysokorozpočtovým projektom, či už u nás, alebo na niekdajšom „Západe“. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Amnestie RÉŽIA Jonáš Karásek SCENÁR Maroš Hečko, Marek Janičík, Beata Grünmannová Herecké OBSADENIE Aňa Geislerová, Marek Vašut, Natalia Germani, Juraj Bača, Jana Oľhová, Marek Majeský, Ján Jackuliak, Ivan Sochor… DĹŽKA 130 min. V kinách: od 31. októbra / Hodnotenie: Pozitívne