kino / tragikomédia Zahradníctvo: Nápadník Réžia Jan Hřebejk Scenár Petr Jarchovský Herecké obsadenie Anna Fialová, Ivan Lupták, Tereza Hladíková, Aňa Geislerová, Martin Finger, Klára Melíšková, Lenka Krobotová… Dĺžka 113 min. V kinách: od 2. novembra / Hodnotenie: NeutrálnE zahradníctvo nápadník Recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO Film Europe V dejinách (nielen) porevolučnej českej kinematografie neexistuje svojím spôsobom ambicióznejší projekt. Vypustiť do kín v jednom roku tri navzájom prepojené filmy sa doteraz nepokúsil nikto. Bola tu pred nedávnom už dvojdielna Gangster Ka od Jana Pachla alebo v 90. rokoch Playgirls 1 a 2 od Víta Olmera. Na trilógie sa v minulosti sústredil Otakar Vávra, či už s husitmi (Jan Hus, Jan Žižka, Proti všem) alebo s 2. svetovou vojnou (Dny zrady, Sokolovo, Osvobození Prahy), ale mal medzi nimi dlhšie časové rozstupy. T rojdielne Záhradníctvo od Jana Hřebejka a Petra Jarchovského pritom pôsobí ako úplný opak Vávrovho prístupu: namiesto tvorenia veľkých dejín, kedy jednotlivým aktérom, ako boli Edvard Beneš alebo Klement Gottwald, nevidíme do súkromia, ponúka Záhradníctvo priehrštie každodennosti a iba na pozadí súkromných mikrodrám prebieha aj nejaké spoločensko-politické dianie. Možno toto porovnanie Hřebejka a Vávru pôsobí na prvý pohľad neokrôchane a násilne, ale ťažko nájsť dvoch výraznejších, častejšie točiacich „režimových režisérov“, mužov svojej doby, ktorých prístup definuje, ako zobrazovať minulosť. Éra reálneho socializmu dokázala na svoje korene nazerať len tak, že z nich vymazala malosť, súčasná éra reálneho kapitalizmu stojí na zdôrazňovaní malosti aj u tých, ktorí sú na „správnej strane“. Ústrednou figúrou celej trilógie Záhradníctvo je Jindřich Rohn, ktorý si prešiel útrapami druhej svetovej vojny, vrátil sa už dávno oplakaný ale aj nechcený svojou manželkou Vilmou a postupne terorizujúci celú rodinu svojím punktičkárstvom. Tento muž pevných zásad, ktorý sa nikdy nespolčil s komunistami a vždy obdivoval Západ, sa do diváckej pamäti vryl najviac vo výraznom podaní Jiřího Kodeta v Pelíškoch. Záhradníctvo má dopovedať do hĺbky, ako sa z obdivuhodne ušľachtilého odbojára stal smiešny domáci tyran, čo je práve onen významový smer, ktorým sa uberá celá filmová reprezentácia českej minulosti. V dĺžke troch filmov máme mať šancu spoznať jeho zložitý vývoj a mnohotvárnosť. Problém celého Záhradníctva však je, že nezapĺňa dejové medzery, ale vytvára nové a skôr komplikuje a zneprehľadňuje. Viac než aby tri filmy z obdobia prvej republiky, Protektorátu, nástupu totality vo februári 1948 a podivne odľahčených 50. rokov spájali postavy a dejové linky s Pelíškami, ktoré sa odohrávajú na konci 60. rokov, vyvolávajú predovšetkým veľa otázok. Veď Daniela, hlavná hrdinka tretieho dielu s podtitulom Nápadník, sa v Pelíškoch vôbec neobjaví, ani ju nikto nespomenie, rovnako tak tety Marči a Emilku a strýkov Miloša a Karla z Jindřichovej strany, ani Bedřišku a Elu z Vilminej strany. Keď korpulentná a hlučná Marči v podaní Sabiny Remundovej plače tesne pred záverečnými titulkami pri objavení medvedíka z detstva, o ktorom dovtedy opäť nič nepadlo (alebo sa to už nedá pamätať), človek sa trochu bojí, aby neprišiel štvrtý diel, ktorý bude musieť dovysvetliť aj túto trilógiu. Iste, že sa z tejto scény dá vyvodiť, že aj zdanlivo bezcitná Marči v sebe ukrýva nejakú bolesť a nie je jednostrunnou komickou figúrkou. Podobne nie je ťažké domyslieť si, že s Jindřichom v Pelíškoch už pravdepodobne nikto nechce hovoriť, takže sa ani v širšom príbuzenstve nestretávajú na Vianoce. Navyše – v Pelíškoch sa Jindřich volá Kraus a nie Rohn. Ale práve to vzbudzuje zmätok – je Záhradníctvo regulárnym „predpokračovaním“ (prequelom) Pelíškov, alebo akýmsi realistickejším prepísaním príliš nostalgickej fikcie? Kým Pelíšky boli zamýšľané ako sólo dielo, v ktorom sa miešajú motívy z kníh Petra Šabacha a skutočné osudy rodiny Petra Jarchovského, Záhradníctvo je čisto osobnou, hoci napríklad v niečom dofarbenou osobnou kronikou, ktorá nemá v prvom rade rozosmievať. Dokonca prvý diel Rodinný priateľ bol tak urputne nehumorný, až bola jeho 130minutová stopáž na neprežitie. V druhom diele Dezertér sa miešala komika aj tragika, škoda len, že Jiří Macháček v hlavnej úlohe nedal na sebe poznať, čo práve hrá. Oba diely boli také rozpačité, že vyložene odrádzali od pozretia tretieho. Tu už komediálny tón jasne prevažuje, rozohrávajú sa tu vďačné konfliktné situácie pri rodinnom stole, kedy sa Martinovi Fingerovi darí byť kodetovskejší než Kodet a ostatní mu stále nahrávajú na smeče. Anna Fialová si v úlohe pýriacej sa neskúsenej Danušky hovorí o to, aby sa stala novou hviezdou českých filmov – tak prirodzene pôsobí, a tak veľmi jej pristanú dobové kostýmy, bez toho aby sa pritom prejavovala ako pokorná bábika. Jej vzťah s Mirkom v sebe nesie klasicky silný melodramatický náboj „lásky, ktorej sa kladú prekážky a nemôže sa rozvíjať“; možno prvýkrát v celej trilógii sa jedná o funkčne použitý a netradične rozvinutý žánrový prvok. Ešte nikdy v českom filme nebránil otec dcére, aby pojala niekoho za muža, preto, že jeho kádrový profil málo zodpovedá budúcemu emigrantovi. Nároky „musí ťa zabezpečiť a mať cieľavedomosť, aby ste odtiaľto mohli utiecť do lepšieho sveta za hranicami“ v sebe obsahujú rovnakou mierou pozitívny a negatívny tón. A čiastočne táto zozačiatku nevypočutá prosba vysvetľuje, prečo by Daniela chýbala v Pelíškoch – aj keď zase vieme, že v reáli mama Petra Jarchovského neemigrovala. Nápadník je takmer bezbolestne odpozerateľný film stojaci na anti-komunistickej schéme „skoro-dobrí obyčajní ľudia proti boľševickým darebákom“. Zo všetkých dielov trilógie vyzerá najmenej výpravne a najdrahšia na ňom musela byť titulková sekvencia, keď mladý pár prechádza na bicykli mestom k rieke. Tu sa za sebou mihá kopa exteriérových obrazov, inak sa skôr pohybujeme v zovretí interiérov. Akoby však tento film len niekto úhľadne poskladal, ale neoživil, nevdýchol do neho nič navyše. Možno scéna s Danuškiným fňukaním do telefónu vojde lepšie do pamäti, ale inak nič nenasvedčuje tomu, že by sa Nápadník stal novou klasikou. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz