Recenzia kino Hologram pre kráľa recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Film Europe Ukážte mi iného herca, ktorý v Hollywoode tak dokonale zastupuje typ „obyčajného chlapíka z ľudu“, než šesťdesiatročného Toma Hanksa. Moc tie ruky nedvíhajte, naozaj nikto iný nemá taký superhviezdny status, všetci ostatní obyčajní muži z ľudu hrajú vedľajšie úlohy, vďaka ktorým môže vyniknúť neobyčajnosť hlavných hrdinov. Sám Hanks dokonca tak raz poslúžil v Chyť ma, ak to dokážeš ako nudný policajt, aby mohol zažiariť Leonardo DiCaprio ako neodolateľný podvodník. Po Jamesovi Stewartovi (ktorý bol hviezdou zhruba od 30. do 60. rokov) je ale Hanks posledným mohykánom medzi stredostavovskými hrdinami všedného dňa. Á no, to posledné súslovie znie dosť paradoxne, ale nič s tým neurobíme. Záujem Hollywoodu na tom, aby do kina chodilo aj staršie publikum, proste nie je taký veľký. A rovnako ako sa hovorí, že „všetky dobré úlohy pre ženy stredného a vyššieho veku dostáva Meryl Streep“, tak takisto všetky úlohy pre mužov vyššieho a stredného veku, ktorých tvár nemá na plagátoch odstrašujúci účinok, dostáva Tom Hanks. Možno časť ľudí nemá veľmi rada jeho jemne skrivenú spodnú peru prezrádzajúcu niečo o nekonečnom vnútornom utrpení alebo uplakanstve, ale ten šteniatkovský výraz proste s prevahou masovo účinkuje. Hologram pre kráľa (A Hologram for the King) je film, kde si pokrivených pier a šteniatkovských výrazov užijeme naozaj veľa – Hanks tu hrá amerického obchodníka Alana Claya, ktorý je vyslaný do Saudskej Arábie, aby pre svoju firmu dohodol s miestnym kráľom kontrakt ohľadom zabezpečenia holografických diaľkových konferencií. Alan sa vraj kedysi dávno s kráľom stretol a mal by mať isté páky, ako ho spracovať. Jeho návšteva ale pripomína skôr príchod na inú planétu, kde sa musí učiť jazyk mimozemšťanov. Väčšina času, ktorú tu trávi, je naplnená čakaním na audienciu, čo ho nutne vedie k sebaspytovaniu – čo som v živote urobil zle a ako to, že som sa ocitol až tu. A 51-ročný režisér Tom Tykwer, ktorého bude mať moja generácia navždy spojeného s hyperaktívnym kultovým techno filmom Lola beží o život, sa postará o to, aby Alanove spomienky aj opis súčasného stavu nečinnosti vyzerali až hypnoticky skvele. Tykwer je vrcholne zručný remeselník, ktorý má vždy o trochu väčšie ambície než vyrozprávať určitý príbeh. Kľúčové pre neho býva navodenie atmosféry a potom vykonanie niekoľkých krôčikov, ktoré by mali viesť k určitému duchovnému presahu. Nájdeme to v jeho Zimných spáčoch (Winterschläfer), Princeznej a bojovníkovi (Der Krieger und die Kaiserin), Nebi a z posledného obdobia až vo vyložene new age pojatom Atlase mrakov. Na diskusiu potom zostáva, či tieto snahy o niečo „väčšie a vznešenejšie“ nevedú k rôznym formám „gýča pre lepších ľudí“; Hologram pre kráľa sa tomuto prekliatiu rozhodne nevyhýba. Tykwer patrí k autorom, ktorí si zakladajú na tvorbe medzinárodných koprodukcií (Parfum: Príbeh vraha, International) a potláčajú akúkoľvek vyhranenú kultúrnu identitu smerom ku globálne hovorným príbehom. Jeho filmy to v sebe majú naprogramované vopred na základe výrobných podmienok (kedy rôzne výrobné partnerské strany chcú mať vo výslednom diele to svoje) a zároveň si aj cielene vyberá projekty, ktoré vypovedajú niečo o kozmopolitnej prepojenosti všetkých obyvateľov planéty. Hologram pre kráľa môže pôsobiť ako príručka o aproximácii odlišných kultúr – Alan sa postupne dáva dokopy s emancipovanou rozvádzajúcou sa doktorkou Zahrou, s ktorou sa zoznámi kvôli svojim zdravotným komplikáciám. Je pritom zjavné, že fyzické prejavy choroby sú až následkom jeho psychického stresu a liečba musí prebehnúť nielen na tele, ale aj na duši. Je to trochu banálne a zároveň sa v tom napĺňajú ideálne požiadavky melodramatického žánru. K tomu, aby melodráma bola dobrou melodrámou, musí v nej byť veľa prekážok brániacich naplneniu citu, niečo odďaľujúce a spomaľujúce, k čomu sú rozdiely medzi angloamerickou a arabskou kultúrou dostatočne veľké, aby aj v modernej dobe mohli byť také pytačky obostreté závojom niečoho zakázaného a neprekonateľného. Hologram pre kráľa je akoby zložený z dvoch filmov. Ten prvý, ktorý trvá do polovice stopáže, vypovedá hlavne o situácii súčasného globálneho kapitalizmu – o tom, ako Američania kvôli obchodu poklonkujú pred Saudskoarabmi, o tom, ako je Saudská Arábia úplne umelý svet vznikajúci nie na zelenej lúke, ale bielej púšti, aká je táto civilizačná šupka na povrchu prírody hrozne tenučká a krehká, ako sú tu ľudia zovretí súčasne v náručí zastaraných kultúrnych a náboženských tradícií a zároveň vytrhnutí modernými technológiami z prirodzeného prostredia. Tento film asi viac zodpovedá rovnomennej románovej predlohe spisovateľa Davea Eggersa, ktorý je považovaný za jedného z najbystrejších komentátorov globalizovaného sveta, už od čias svojej sebaironickej prvotiny Srdcervúce dielo ohromujúceho génia. Recenzentov knižného Hologramu pre kráľa napadalo často porovnanie s Beckettovým Čakaním na Godota, alebo Kafkovým Zámkom či Millerovou Smrťou obchodného cestujúceho. Videli v ňom hlavne príbeh o „rozčarovaní z vývoja globálnej ekonomiky“ a „sondu do života päťdesiatnika, ktorý dopomohol vzniku globálneho trhu a teraz s ním nie je schopný držať krok“. Nasleduje ale aj druhý film, ktorý sa snaží tie neprekonateľné rozpory nejako zaceliť a urobiť ich znesiteľnejšími, čo vedie k tomu, že z kritického románu sa stáva turistický prospekt, návod na to, ako si vyriešiť súkromné a pracovné problémy tým, že sa oddáme neznámemu ako príjemnej výzve a potlačíme v sebe pôvodné predsudky, ale možno aj nároky. Film sa stáva podobne lenivým, ospalým a spokojným ako hlavný hrdina. Jedná sa o prerod z diela typu Stratené v preklade do diela typu Lososy v Jemene. Kým prvý spomenutý film nám líči západných hrdinov na pozadí odcudzeného nezrozumiteľného prostredia, v ktorom si naplno uvedomia svoju životnú prázdnotu, ktorá ich sprevádza aj doma, druhý používa exotické prostredie ako zdroj zábavy a atrakciu. Je pritom jasné, že v Saudskej Arábii by Hologram pre kráľa v žiadnom prípade neprešiel. Je to „feel good movie“ pre nás, ktorí si chceme potvrdiť, že by sme sa radi dohodli s tými „inými, divnými, cudzími ľuďmi“, ak oni budú ochotní správať sa čo najviac ako my. Hologram pre kráľa RéŽIa Tom Tykwer SCeNÁr Tom Tykwer HERECKÉ OBSAdENie Tom Hanks, Sarita Choudhury, Sidse Babett Knudsen, Tracey Fairaway, Tom Skerritt, Megan Maczko, Ben Whishaw, Michael Baral, Khalid Laith V kinách: od 17. novembra | Hodnotenie: neutrálne Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz