kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Aerofilms Vojtěch Rynda český filmový publicista 3 628 800 sekúnd lásky, na ktorú sa nezabúda Filmová recenzia Vojtu Ryndu Naivný Alex má šestnásť, ostrieľaný David o niečo viac. V ospalom letovisku na pobreží Normandie býva nuda, ale pohromade tých dvoch čakajú nezabudnuteľné prázdniny. Kým z nečakaného smeru nezaútočí krutý osud... Leto 85 francúzskeho filmára Françoisa Ozona je tragikomickým ohňostrojom emócií, ktorými si v takej koncentrácii musí raz za život prejsť každý. J ednoduché východiskové situácie umožňujúce plasticky rozviesť charaktery postáv. Zručne vystavaná atmosféra – či už hutne ťažká, letne odľahčená alebo napríklad rozmarne jedovatá. A hlavne majstrovské vedenie hercov a herečiek. Scenárista a režisér François Ozon seká filmy zdanlivo ľahkou rukou tempom zhruba jeden ročne, ale ten pocit samozrejmosti je zavádzajúci: stoja za ním roky driny a samozrejme obrovský talent. Ozon zvláda psychologické drámy (film o umieraní na rakovinu Čas, ktorý zostáva, kronika jedného vzťahu 5x2), mysteriózne hitchcockovské thrillery (Bazén, Dvojitý milenec), rozmarné komédie (Profesionálna manželka), opulentné melodrámy (Angel) aj žánrové hybridy (muzikálová kriminálna komédia 8 žien). Pracuje pri tom s najlepšími hercami mnohých generácií (Ludivine Sagnier, Emmanuelle Béart, Catherine Deneuve, Isabelle Huppert, Gérard Depardieu...), z ktorých väčšinou dokáže vytiahnuť jedny z najlepších výkonov ich kariér. Leto 85 je pre Ozona návratom ku koreňom – do čias ešte pred tým, než sa z neho stal enfant terrible francúzskej kinematografie a neskôr jej žijúci klasik. Kniha Dance on My Grave (Zatancuj mi na hrobe) britského autora Aidana Chambersa režiséra Ozona očarila v polovici 80. rokov. Budúci filmár si vtedy sľúbil, že podľa nej natočí svoj celovečerný debut. K adaptácii sa síce dostal až teraz po päťdesiatke, ale mladistvú vášeň pre predlohu za tie roky rozhodne nestratil. Ako to začalo Dospievajúci Alex sa v lete 1985 nudí v normandskom malomeste, kam sa s rodičmi nedávno presťahoval. Je posadnutý smrťou ešte viac než bežný adolescent – napríklad detailne študuje staroegyptské pohrebné praktiky. Rád by sa tiež stal spisovateľom – a myslí to vážnejšie ako chlapci, ktorí skončili pri pár zamilovaných básničkách. Pri výlete na plachetnici zaspí za kormidlom a zaskočí ho búrka. Možno by sa utopil (bola by to dostatočne romantická smrť?), keby ho nezachránil David – mladík o pár rokov starší a rozhodne skúsenejší, teda nielen v plachtení. David Alexa nekompromisne zvedie. Nasleduje šesť týždňov nádherne sladkej letnej romance, ale všetko má svoj koniec. A ten je niekedy definitívnejší, než sa spočiatku zdalo. Ozon rozpráva spätne, prostredníctvom spomienok, ktoré rozjatrený Alex spisuje na písacom stroji. Jednak aby ich uchoval sám pre seba, ale aj pre potreby súdu. Dej totiž priebežne skáče medzi opisom vývoja vzťahu a medzi policajným vyšetrovaním. Ozon na jednu stranu niektoré kľúčové veci naplno predznamenáva („On je tá mŕtvola,“ opíše divákovi Alex Davida v rozprávaní mimo obraz relatívne skoro v príbehu), ale ďalšie informácie a detaily odhaľuje len pomaly a postupne. Skoky v čase pomáhajú vytvárať napätie. Inokedy ťažkopádny – pretože doslovný – postup rozprávania mimo obraz tu skvele funguje, pretože odráža Alexovu exaltovanosť a spisovateľskú sebaštylizáciu. Mladík všetko prežíva – a opisuje – nesmierne intenzívne, ako sa na šestnásťročného sluší a patrí, a napríklad počíta hodiny od Davidovej smrti i sekundy, ktoré s milovaným priateľom strávil. Aký je svet v šestnástich Režisérova charakteristická rozprávačská rafinovanosť slúži aj k dramatickým zmenám nálad. Atmosféra sa vďaka skokom v čase mení zo zamilovane opojnej po ohrdnuto zdevastovanú a z letne bezstarostnej v jesenne pochmúrnu. Ozon tiež skvele evokuje pocit 80. rokov prostredníctvom módy, účesov alebo soundtracku (zaznejú The Cure, Bananarama či Rod Stewart). V evokácii nálad sa filmár rozhodne nebojí pritlačiť na pílu, ale nikdy neprekročí hranicu gýča – dokonca ani keď vykreslí zoznámenie milencov štýlom „prichádza princ na bielej lodi“. Gýčom sa nestávajú ani výjavy západov slnka na pláži, spoločných plavieb či romantických výletov na motorke. Všetko je vnímané očami šestnásťročného mladíka – a v šestnástich gýč proste ešte neexistuje. Leto 85 so svojimi zvratmi nálad pripomína jazdu na horskej dráhe. Aj na ňu napokon dôjde, rovnako ako na strelnice, autíčka a ďalšie atrakcie v jednom z najintenzívnejších výjavov, ktorý sa odohráva v lunaparku. Inokedy je Ozon prekvapivo striedmy, napríklad keď si pripraví pôdu pre vášnivú sexuálnu scénu, ale potom ju okato nechá prebehnúť za zatvorenými dverami. A v neposlednom rade sú vo filme aj momenty až bláznivo komediálne: Alex sa napríklad vyberie do márnice v prestrojení za dievča, čo sa nakoniec ukáže byť ako naozaj zlý nápad. Homosexualita v kontexte rodiny Samostatnou kapitolou sú scény s Davidovou mamou (režisérova obľúbenkyňa Valeria Bruni Tedeschi). Aj tá sa podobne ako film emocionálne potáca od steny k stene: je zdrvená zo smrti manžela, nadšená zo synovho nového „kamaráta“, ktorého si v čarovnej matersko-erotickej scéne sama vyzlečie a hovorí mu Králiček, neskôr je nepríčetná bolesťou z ďalšej tragédie... Alexovi rodičia z robotníckej triedy zase film pevne ukotvujú v určitom sociálnom prostredí vrátane homofóbie s ním spojenej. Leto 85 východiskovou situáciou pripomína tri roky starý artový hit Daj mi tvoje meno; je ale menej melancholický a naopak divokejší, vtipnejší, suverénnejší... Predloha Ozonovho filmu je tiež omnoho staršia ako román, podľa ktorého vzniklo Daj mi tvoje meno; vyšla už v roku 1982 a stala sa jednou z prvých kníh pre dospievajúcich čitateľov vydaných veľkým vydavateľstvom, ktorá pristupovala k téme homosexuality bez predsudkov a hodnotiacich stanovísk. Titul knihy Zatancuj mi na hrobe odkazuje k prísahe, ktorú si obaja hrdinovia dajú. Samotný tanec potom vo svojej skvele zachytenej tragikomickej adolescentnej prehnanosti patrí k vrcholným scénam celej Ozonovej filmografie. Leto 85 je teraz možné vidieť na portáli Aerovod.cz v rámci jednorazového pozretia alebo mesačného či ročného predplatného. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Leto 85 RÉŽIA François Ozon SCENÁR François Ozon HERECKÉ OBSADENIE Félix Lefebvre, Benjamin Voisin, Philippine Velge, Valeria Bruni Tedeschi, Melvil Poupaud, Isabelle Nanty… DĹŽKA 100 min. Hodnotenie: Pozitívne