Recenzia kino Doctor Strange recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Film Europe Ďalší komiksový pán na holenie! Aj keď tu to nebude úplne do hladka, Doctor Strange radšej nosí briadku po vzore kabaretných kúzelníkov. Aj s produkciou tohto filmu zrejme musela byť väčšia práca než u iných filmov z filmového vesmíru od Marvelu, ako sú Iron Man, Captain America, Hulk, Thor a tímoví Avengers. A to nielen kvôli tej briadke. Doctor Strange je v origináli veľmi surrealistický a psychedelický komiks zo zdrogovaných 60. rokov, a mali ho radi hlavne vysokoškoláci. B ol menej akčný, viac imaginatívny, filozofický a mystický než všetci ostatní búchači spoliehajúci sa hlavne na fyzickú silu. Rozhodne nepatrí k najznámejším postavám, a preto film s ním musí byť niečo zvláštne, čo sa dostatočne líši od ostatných hrdinov Marvelu. Predpoklad plní už to, že do hlavnej úlohy sa od začiatku vývoja počítalo s Benedictom Cumberbatchom, hercom, ktorý vyzerá ako britský intelektuálny génius skrížený s nejakou jaštericou (tiež geniálnou, pochopiteľne, minimálne takou, ktorá má Nobelovu cenu za biológiu). A aj keď to možno celé Benedict len hrá a v skutočnosti mu to nepáli ako Sherlockovi Holmesovi, Alanovi Turingovi alebo Julianovi Assangeovi, vie to predstierať najlepšie na svete. Aj ako Doctor Strange napĺňa svoju šaržu arogantného a samoľúbeho nadčloveka, ktorý na okolie hľadí ako na trochu obťažujúci hmyz, ktorého bzukot ho len občas mentálne stimuluje, zostáva však v niečom dostatočne očarujúci, že to tomu hmyzu ani nevadí. Ako špičkový neurochirurg však tentoraz nie je len chodiacou „hlavou – palácom mysle“, ale aj rukami. A práve tie si zláme pri desivej autonehode a stratí kvôli potrhaným nervom cit v prstoch. Je ochotný urobiť čokoľvek, aby sa mu jeho schopnosti vrátili späť, aj keď racionálne vie, že to nie je možné. Táto prvá časť filmu vyzerá ako niečo medzi Doktorom Houseom a psychologickou drámou, kde majú postavy popolavo nevyspaté tváre. Len čo sa Stephen Strange presunie do nepálskeho Káthmandu, kde v zúfalstve hľadá duchovného učiteľa rádu Kamar-Táž, napustí sa obraz sýtymi farbami a depresia sa pomaly rozpustí v čajíčku kolotočiarskej mystiky – ak budeme rovnako skeptickí ako spočiatku sám hrdina. V týchto chvíľach sa nehrá o nič iné než o „potlačenie diváckej neviery“ a o „skok do neznáma“, kedy sa nám aj Strangeovi má rozšíriť vedomie a koncept reality. Za hranicami fyzického tela a bežného vnímania zmyslami totiž leží nekonečno ďalších dimenzií, ktoré je možné navštevovať, prepájať a transformovať pomocou meditačného úsilia. Skrátka, všetkých tých bullshitov, ktoré okolo seba šíria vyznávači new age, ktorí veľa hulia, sypú z piesku mandaly, čítajú si preklady Tibetskej knihy mŕtvych a ako šetrič obrazovky majú matematické fraktály. Doctor Strange sa tak stáva dielom, ktoré na nás vykonáva magickú operáciu a dokáže nás presvedčiť, že iné dimenzie nielen existujú, ale máme do nich aj prístup a môžeme si ich nejako vizualizovať, bez toho aby sme podstúpili mnohoročný výcvik. Film zároveň všetko priebežne spochybňuje vtipnými hláškami, ale vzápätí platnosť mystických téz potvrdzuje a vťahuje do určitého tranzu či hypnózy, v ktorej nám všetko príde možné. Prakticky vždy sa musí objaviť porovnanie s filmami Matrix a Počiatok, a potom k nim prihodiť ešte Harryho Pottera. Strange totiž nielen nasáva zenové múdra a inkasuje kung-fu údery, ale výsledkom má byť to, že sa stane kúzelníkom, Vyvoleným, ktorý realitu uvidí ako systém znakov a kódov, ktoré môže v reálnom čase preprogramovávať. Inými slovami – ohýbať realitu, čas a priestor, vykúzliť si ľubovoľnú zbraň, prípadne uväzniť svojich nepriateľov v rôznych zrkadlových sieňach či čiernych dierach a ktoviečo ešte. Oproti Matrixu a Počiatku tu robíme minimálne jeden krok navyše. Kým Matrix hovorí, že existuje akási základná fyzická realita, v ktorej sme navždy obmedzení a podriadení nadvláde strojov, vo virtuálnej realite máme šancu sa oslobodiť a prerobiť ju k obrazu svojmu. Rovnako tak v Počiatku máme rôzne vrstvy sna, v ktorých možno manipulovať s psychikou daného snívajúceho človeka, ale nakoniec sa musíme prebudiť do reality, kde možno dotyčný urobí niečo, k čomu bol nevedomky poštuchnutý. Doctor Strange však tvrdí, že neexistuje žiadna dualita medzi snom a realitou či reálnom a virtuálnom a že sa nikdy nedá vrátiť na žiadnu základnú úroveň. Naopak to, čo berieme ako základné, je možno úplne podružné a každé zákutie či vrstvu reality je možné zmeniť, ohnúť a prispôsobiť. Avšak len pokiaľ máte briadku, červený lietajúci plášť a zelený talizman na krku a pili ste veľa čaju, ktorý vám varila Tilda Swinton vo svojej ďalšej pohlavne nevyhranenej kreácii. Doctor Strange rozhodne nie je originálne dielo. Sami tvorcovia sa vyznávajú ešte z inšpirácie dielami Stanleyho Kubricka, Hayaa Miyazakiho a populárno-náučného seriálu Cosmos, a to celé sa snažia nejako esteticky a dejovo napasovať do sveta ostatných komiksov od Marvelu, kedy Avengers sú tí, čo za nás – obyčajných chrobákov – bojujú vo fyzickej dimenzii, zatiaľ čo Doctor Strange zvádza bitky v astrálnej dimenzii. Čo znamená predovšetkým to, že toto predstavenie je skvelé „tridéčko“, slušný impulz k epileptickému záchvatu a definitívnemu zošaleniu vašej babky alebo dedka, ak budete dosť krutí, aby ste ich na to vzali do kina. Režisér Scott Derrickson (V moci diabla, Sinister, Deň, keď sa zastavila Zem) týmto spáchal asi svoj doterajší masterpiece, aj keď je zrejmé, že dejovo sa musel držať pri zemi viac než vizuálne. Väčšina z nás, ktorí už sme unavení stále opakujúcimi sa formulkami marvelovských komiksov, bude Doctorom Strangeom potešená. Pri spomienke na to, že v 90. rokoch boli komixovými veľkofilmami veci ako Batman navždy alebo Batman a Robin, je vidno, aký obrovský kvantový skok tento žáner prekonal a človek si so smútkom hovorí, ako si o dnešných teenageroch v Hollywoode nemyslí, že sú takí hlúpi, ako si mysleli o nás. Doctor Strange RéŽIa Scott Derrickson SCeNÁr Scott Derrickson, C. Robert Cargill, Jon Spaihts HERECKÉ OBSAdENie Benedict Cumberbatch, Chiwetel Ejiofor, Rachel McAdams, Michael Stuhlbarg, Mads Mikkelsen, Tilda Swinton, Benedict Wong, Amy Landecker V kinách: od 27. novembra | Hodnotenie: Pozitívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik Youtube www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu