kino / dokument Text Vojtěch rynda | FOTO Artcam Vojtěch Rynda český filmový publicista Umenie je neslušné slovo, hovorí Helmut Newton Helmut Newton: The Bad and the Beautiful Filmová recenzia Vojtu Ryndu Sto rokov od narodenia je dostatočný dôvod pre oslavný filmový pomníček. A skoro sedemnásť rokov od úmrtia zase dostatočný časový odstup pre kritické zhodnotenie celoživotného diela. Dokument Helmut Newton: The Bad and the Beautiful ide skôr prvou cestou, ale samozrejme sa nemôže vyhnúť ani kontroverziám, ktoré jedného z najvýraznejších módnych a portrétnych fotografov sprevádzali. M izogýn. Lacný provokatér. Gýčiar. Medzi feministkami a ctiteľmi vysokého umenia nemá fotograf Helmut Newton (1920–2004) najlepšiu povesť. To ale nič nemení na tom, že sa jeho portréty žien dávno vpísali do kolektívneho popkultúrneho povedomia a pozná ich od pohľadu aj laik, ktorý netuší, kto ich vytvoril. A nech už sa človeku páčia, alebo nie, len ťažko možno poprieť, ako kreatívne a zároveň podvratne Newton pracoval so zobrazovaním (často nahého) ženského tela, so svojou kľúčovou témou vzťahu medzi sexom a mocou a s žánrom módnej fotografie ako takej. Žánrovo vzaté je film Helmut Newton: The Bad and the Beautiful dokumentom posmrtným, nezastierane oslavným a poskladaným najmä z takzvaných hovoriacich hláv. Hlavný aktér v ňom hovorí len prostredníctvom archívnych záberov, ale o to viac sa hovorí o ňom; a pretože na kameru vypovedajú hlavne osobnosti, ktoré s Newtonom spolupracovali a mali k nemu vzťah, je vyznenie filmu dôverné a pozitívne. (Osobným priateľom Newtona bol napokon aj režisér filmu Gero von Boehm.) Na fotografa spomínajú najmä ženy, ktoré mu stáli pred objektívom, napríklad herečky Charlotte Rampling a Isabella Rossellini, speváčky Grace Jones a Marianne Faithfull a samozrejme rad modeliek: Claudia Schiffer, Sylvia Gobbel, Nadja Auermann a ďalšie. Všetky sa zhodujú na tom, aký profesionálny, šarmantný a najmä vtipný Newton bol – a je to práve fotografov zmysel pre humor, ktorý pôsobí omnoho podvratnejšie než nejaká nahota. Zlaté šesťdesiatky Ako vo filme vysvetľuje Isabella Rossellini, Newton na portrétnu scénu vstúpil vo veľkom v 60. rokoch, keď mu hrala do kariet sexuálna revolúcia a odtabuizovanie nahého tela. Napriek tomu sa herečka pozastavuje nad tým, ako ľahko Newtona módny priemysel vo svojej dobe prijal: už vtedy mali jeho snímky temný spodný ťah nejednoznačnosti, nebezpečenstva, nejasnej hrozby. O dekádu neskôr fotograf v módnych magazínoch zobrazoval ženy v pozíciách a kontextoch, aké toto médium dovtedy nepoznalo. Tým, že nechával modelky pózovať s veľkými a agresívne pôsobiacimi psami, v temných uličkách, s nožmi či v podivne zrútených pózach, prekračoval nielen normy módneho priemyslu, ale aj spoločenské konvencie. Newton módu sexualizoval prostredníctvom až hrozivo sebavedomých a exhibicionistických femmes fatales a zdôrazňoval tak spojenie sexu s mocou a nadvládou, ktorá pre neho ďalej súvisela aj s motívom politiky, financií či dekadencie. Helmutove korene Von Boehmov dokument dopátrava korene Newtonovej estetiky proti prúdu času vo fotografovom dospievaní v medzivojnovom Berlíne. Dokladá Newtonovu fascináciu Weimarskou republikou, kedy v umení aj v spoločnosti vládla nebývalá voľnosť, aj nevyhnutné ovplyvnenie nastupujúcim nacistickým umením – najmä prostredníctvom geniálnej fotografky a filmárky Leni Riefenstahl, ktorá oslavu krásy ľudského tela bohužiaľ spojila s podporou Hitlerovho režimu. Dôjde na historky o tom, ako malý Helmut chodieval špehovať ľudí do hotelov alebo na plavárne, na jeho inšpiráciu reportážnymi fotografiami z novín aj na jeho učňovské roky u priekopníckej fotografky Elsie Neuländer Simon zvanej Yva. Film ďalej rozpráva, ako sa Newtonovi, pochádzajúcemu z židovskej rodiny, podarilo na poslednú chvíľu utiecť pred nacizmom, ako na nejaký čas zakotvil v Austrálii, ako začal spolupracovať s magazínmi Vogue a Harper's Bazaar a ako sa z neho po štácii v Londýne a v Paríži nakoniec stal dokonalý svetoobčan, ktorý od 50. rokov trávil každú zimu s milovanou manželkou June v slávnom hoteli Chateau Marmont v Hollywoode. Životopisné peripetie sa v dokumente plynulo prelínajú s hlavnými témami; okrem súvislosti medzi sexom a mocou k nim patrí aj otázka, či Newton ženy pred objektívom ponižuje, alebo či naopak vyzdvihuje ich silu. Naplno zaznie obvinenie z degradácie žien hlavne prostredníctvom esejistky Susan Sontag, ktorá Newtonovi v diskusnej relácii vo francúzskej televízii v roku 1979 chrstla do očí, že je mizogýn. Newton sa vtedy bránil, že ženy úprimne miluje, čo potvrdzujú aj výpovede spomínaných herečiek, modeliek a ďalších aktérok. Hoci sa Newton sám označuje za voyera, ktorého vnútro alebo duša absolútne nezaujímajú, Marianne Faithfull, Charlotte Rampling a ďalšie ženy sa vyznávajú z toho, ako fotograf dokázal zachytiť ich pravé ja. Vrcholným výrazom jeho obdivu k sile žien je potom séria diptychov z roku 1981, na ktorých je štvorica modeliek v rovnakých pózach raz oblečená v elegantných biznis kostýmoch a raz nahá, len na podpätkoch. „Zmyslom je, že silné ženy vlastne nepotrebujú haute couture, šperky ani oblečenie. Sú silné aj nahé,“ vysvetľuje modelka Sylvia Gobbel. Šokovať a baviť Keď Newton v archívnych záberoch rozpráva, srší mu z očí šibalstvo. Provokoval rád, ale nie samoúčelne, ale s nákazlivým chlapčenským gustom. Sám seba opisoval ako „neposlušného chlapca, z ktorého vyrástol anarchista“. Keď nafotil šperky značky Bvlgari tak, že ich narafičil na vypitvané a rozčapené kurča, bol z toho klient znechutený, ale išlo o jednu z najoriginálnejších a najvtipnejších reklám široko ďaleko. „Vo fotografii pre mňa existujú dve neslušné slová: umenie a dobrý vkus,“ oznamuje potom Helmut Newton vo filme svojej krédo. S istým alibizmom tak vopred marí pokusy o kunsthistorické zhodnotenie svojho diela – a dokument The Bad and the Beautiful sa oň našťastie ani nesnaží. Je láskyplným ohliadnutím za tvorcom, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách fotografie aj v spomienkach ľudí, s ktorými spolupracoval. Helmut Newton: The Bad and the Beautiful RÉŽIA Gero von Boehm SCENÁR Gero von Boehm HERECKÉ OBSADENIE Charlotte Rampling, Isabella Rossellini, Catherine Deneuve, Grace Jones, Marianne Faithfull, Claudia Schiffer… DĹŽKA 93 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu V kinách: od 26. novembra / Hodnotenie: Pozitívne