kino / thriller Kamil Fila český filmový recenzent a kritik Zlé publikum podľa Aronofského www.jestevetsikritik.cz Recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO CinemArt Štyridsaťosemročný Darren Aronofsky je jedným z mála filmárov súčasného Hollywoodu, ktorého môžeme nazvať „auteurom“, teda autorom s veľkým A. Z rôznych dôvodov dostáva príležitosť točiť si za nie úplne malé peniaze so slávnymi hercami, čo chce, a skoro vždy ich stavia do polôh, ktoré sú pre nich netypické. Nikto iný nemá vo svojej filmografii toľko úletov ako on, ťažko povedať, čo je vlastne nejaký jeho štandardný alebo normálny film. M atka! sa odohráva v jednom osamelom dome uprostred lesov, z ktorého podstienku hlavná hrdinka (hraná tradične trochu voskovou Jennifer Lawrence) ani nechce zísť. Celý čas bez sprievodnej hudby a snímaná mierne roztrasenou zrnitou 16mm kamerou ťapká bosky po podlahe, ako by k domu bola prisatá navždy. Polorozpadnutý dom, ktorý s nasadením všetkých fyzických síl opravuje, patrí jej o dosť staršiemu mužovi (Javier Bardem), údajne geniálnemu básnikovi trpiacemu tvorivou krízou, ktorý sa sem vrátil, aby si obnovil spomienky na detstvo a znovu nasal inšpiráciu. To by ich ale v ich zdanlivo spoločnom diele nesmeli rušiť jeho fanúšikovia, ktorí sem prichádzajú bohvieodkiaľ a celkom drzo sa v dome ubytovávajú či usporadúvajú večierky. Zúfalá mladá žena si myslí, že manželovu pozornosť upúta tým, že budú mať dieťa, avšak aj to sa stane predmetom kultového uctievania… Matka! je ezoterický film, ktorý spočiatku môže pôsobiť ako komorná psychologická dráma, neskôr sa ale preklopí do hororu (podobného Rosemaryinmu dieťaťu) a nakoniec do akéhosi fantasmagorického podobenstva, kde úplne bez preháňania a doslova lietajú granáty, popravujú sa zajatci streľbou do tyla a detského telíčka sa zmocní kanibalistický dav. Sám Aronofsky ho opisuje ako horúčkovitý sen, v ktorom platí nasledujúca symbolika: Bardem je Boh stvoriteľ, Lawrence je trpiaca Matka Zem, nepozvaní návštevníci sú Adam a Eva a ich synovia Kain a Abel. Tí ďalší ľudia, čo sem bez pozvania chodia, sú fanatickí veriaci hľadajúci vykúpenie v Biblii resp. básnikovom poslednom diele. Filmovým znalcom sa dá tento mix priblížiť asi ako keď Anjel skazy od Luisa Buñuela stretáva Potomkov ľudí od Alfonsa Cuaróna. S tým rozdielom, že z matky! sa nová klasika nestane. Jedná sa o jeden z najhoršie hodnotených filmov tohto roka ako od kritiky, tak od bežných divákov, navyše so statusom komerčného prepadáku – nápad nasadiť tento film v tisíckach kópií do multiplexov a inzerovať ho ako horor, keď má ísť o hlboké umenie, sa dosť nevyplatil. Jennifer Lawrence pritom do svojej role naozaj vložila všetko a odtrpela si toho veľa – pri jednej scéne začala hyperventilovať a zlomila si rebro, a navyše potom začala chodiť s Aronofským. Brať celé dielo vážne nie je ľahké, tvorcovia nám prepiatosťou výrazu hádžu dosť polená pod nohy. Áno, ľudstvo sa neustále modlí k impotentnému, ale pritom autoritárskemu Bohu: pod ním si môžeme predstaviť čokoľvek od kresťanského Boha a cirkvi, cez patriarchát, charizmatických politikov, namyslených umelcov až po kapitalistický trh. Áno, matka príroda je pritom jediná, kto naozaj tvorí nejaké zázraky a časom s nami môže prestať mať trpezlivosť. Toto sa dá nejako pochopiť, film k tomu ponúka dosť indícií a niekedy tieto zistenia podáva viac komicky (zámerne) a niekedy viac hrozivo. Čo je však nepochopiteľnou hádankou, ako nazerá Aronofsky sám na seba, ak takto hovorí o tvorcoch, umelcoch a génioch. Má byť jeho dielo sebakritikou, v ktorej odhaľuje vlastnú dutosť a patetickosť a sľubuje nám, že nabudúce sa polepší? Alebo tým ukazuje ony falošné modly, ľudí, ktorí tvoria len vznešené a pekné veci, a boja sa ukazovať ošklivosť, čoho sa on sám nebojí, a preto na nás valí toľko hnusu? Prípadne si vôbec neuvedomuje, že svojím filmom si podrezáva konár pod svojím statusom „génia“ a nevidí paralely medzi sebou a Bardemovým básnikom? A nakoniec: chce od nás, od publika, aby sme ho uznanlivo potľapkali po chrbte za jeho odvahu, alebo ním opovrhovali za to, že akýchkoľvek divákov a konzumentov umenia ukazuje ako bezohľadných idiotov, ktorí si neustále privlastňujú diela, ako by boli len ich? Matka! neponúka žiadny pozitívny príklad konzumácie či prežívania umenia, akékoľvek spoločné zdieľanie tu má len podobu odpudivého rituálu. Buď slepého pochlebovania alebo ničenia domu/diela, prípadne selektovania a zabíjania tých, ktorí majú inú interpretáciu, než tí, čo sú práve pri moci. Nemožno poprieť, že v matke! je veľa tém a Aronofsky ponúka pomerne širokú škálu toho, ako ľudia zaobchádzajú s umením a umelcami samotnými. Aj na normálnej realistickej, nesymbolickej úrovni vo filme môžeme vidieť, ako sa muži opájajú slávou a ich partnerky musia mlčky trpieť, že im ostatní kradnú ich milovanú bytosť a ich samotné posudzujú vždy iba ako prívesky, opatrovateľky alebo tie, ktoré majú rodiť deti, byť krásne a mlčať. Problém s matkou! nie je v tom, že by v nej bolo málo vecí k rozpoznaniu, ale to, že nám Aronofsky neumožní o nich premýšľať inak ako negatívne. Pri takom množstve motívov však už nejde byť jednostranný, od bohatého diela človek očakáva väčšiu komplexnosť. Takto to pôsobí, že Aronofského zlosť je len nespracovaný pubertálny vzdor. Matku! aj tak ale môžeme brať ako zavŕšenie dlhodobého Aronofského videnia sveta: tvorcovia samotní sú vo všeobecnosti obete, za ich smrť môže publikum. V matke! sa oproti Wrestlerovi alebo Čiernej labuti mení jediné – hlavná hrdinka nie je považovaná za hlavnú tvorkyňu, ale iba tú, kto robí skutočnému umelcovi servis. Ide tak o „príbeh služobnice“, ženy, ktorá sa obetuje pre muža. matka! réžia Darren Aronofsky scenár Darren Aronofsky Herecké obsadenie Jennifer Lawrence, Javier Bardem, Ed Harris, Michelle Pfeiffer, Domhnall Gleeson, Brian Gleeson, Jovan Adepo… Dĺžka 115 min. V kinách: od 19. októbra / Hodnotenie: negatívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu