je ako veľký shakespearovský hrdina Danny Boyle: Steve Jobs Rozhovor Režisér filmu o jednom z najväčších vizionárov súčasnosti vysvetľuje, prečo sa Steve Jobs nedá brať biograficky. PŘEKLAD: RADIM BÁRT | FOTO: PROFIMEDIA Na čo ste mysleli, keď sa Vám prvýkrát dostal do rúk scenár Aarona Sorkina? Čo Vás prinútilo film natočiť? Keď som čítal scenár, dostal som pocit, že by som bol blázon, keby som do toho nešiel. Vyrazil mi dych. Mal som pocit, že som ešte nič také nenakrútil. Zapáčilo sa mi aj to, že predstavoval veľkú výzvu. Čítal sa ako nejaké uzavreté, samostatné slohové cvičenie. Zároveň ma obrovsky zaujala postava Steva Jobsa, ktorého Aaron v scenári vytvoril. Je to osobnosť, aká sa v niektorých ohľadoch podobá skutočnému Jobsovi a v iných naopak nie. Náš Jobs je ako veľký shakespearovský hrdina. Je fascinujúci, surový a zábavný. Vyhlásili ste, že film nie je biografiou ani pokusom o otrocké prerozprávanie udalostí z Jobsovho života. Napriek tomu v ňom vystupujú postavy jeho skutočných kolegov a priateľov. Koľko z toho skutočného sa dostalo do príbehu? Sme hlboko vďační za knihu Waltera Isaacsona a tomu, koľko jej autor venoval času. Ale chceli sme, aby sa náš film stal niečím iným. Aaron ho opisuje ako „impresionistický portrét“. Niektoré nápady očividne vzišli zo skutočnosti, ale samotný film je abstrakcia. Dej je zložený zo skutočných aj vymyslených udalostí a rozdelený do troch častí. Tie sú postavené okolo uvedenia Macintosha na trh v roku 1984, uvedenie jeho nástupcu NeXTcube v roku 1988 a nakoniec iMacu v roku 1998. Šesť postáv sa zakaždým stretne na scéne nejakých štyridsať minút pred predstavením každého z týchto produktov. To nemá so skutočným životom nič spoločné, je to prispôsobená verzia skutočnosti. Venovali ste veľa času príprave a skúšaniu s hercami. Každú z troch častí filmu ste potom točili chronologicky a zvlášť. Ako sa to na filme prejavilo? Jedna z mimoriadnych vecí na tom, ako Aaron píše, je to, aký má rytmus. Tešil som sa, až tak budem počuť hercov hovoriť, ale bolo mi jasné, že to pre nich nebude jednoduché. Natáčať chronologicky nie je vo filmovej brandži obvyklé, ale príbeh vďaka tomu nakoniec získal určitý spád. Herci sa mohli sústrediť na konkrétnu časť a na to, ako budú vyzerať, znieť a pôsobiť v určitom období života svojich postáv. Mohli si dovoliť vziať si pauzu a získať odstup. Prečo ste sa rozhodli natočiť všetko v San Franciscu? San Francisco je Betlehemom digitálnej doby, domovom druhej priemyselnej revolúcie. Pochádzam zo severu Británie, mesta Manchester, ktoré sa preslávilo ako kolíska priemyselnej revolúcie pred dvoma stovkami rokov. A rovnako ako tam sa aj v San Franciscu nakopili jeho vlastné dejiny, mýty a povesti. Nápad točiť tam som preto okamžite prijal za svoj. Vždycky dúfate, že dôjde k nejakej osmóze a film nasaje aspoň trochu z miestnej atmosféry. Čím Vás Michael Fassbender presvedčil, že dokáže oživiť postavu Steva Jobsa? Nikdy som nepracoval s hercom, ktorý by podstúpil to, čo Michael, alebo by bol rovnako dravý a oddaný veci. Ani raz som si nevšimol, že by pokukoval po nápovede v scenári. A to musel každodenne prednášať pasáže ako z Hamleta alebo Kráľa Leara. Scenár vstrebal spôsobom, ktorý nemá nič spoločné s tým, ako sa učíte rolu. Nikdy nič nezabudol. Poznal scenár, ako keby ho sám napísal, a to jeho herectvu prepožičalo takú silu, že sa zdalo, že priamo pred vami dokáže tvoriť úplne od nuly. Čo by ste chceli, aby si ľudia z Vášho filmu vzali? Dúfam, že až film uvidia uvedomia si, ako sa vďaka tomu, čo táto osobnosť dokázala, zmenil celý svet. Ale taktiež akú kvôli tomu musel zaplatiť cenu. Napriek intelektu vizionárskeho génia si uvedomuje svoju ľudskosť, až keď mu dôjde, že jeho vlastné telo je postavené mizerne. Na druhú stranu mám právo hovoriť, čo si o našom filme myslieť, asi tak ako mal Steve Jobs právo vám hovoriť, na čo používať iPad. Každý rozprávač príbehov chce pracovať na niečom pôvabnom, pokiaľ je to možné. Potom to chce ukázať ľuďom. A to krásne a strašné na tejto práci je, že zostáva len na nich, čo si v tom nájdu. „ Je to osobnosť, aká sa v niektorých ohľadoch podobá skutočnému Jobsovi a v iných naopak nie. Náš Jobs je ako veľký shakespearovský hrdina. Je fascinujúci, surový a zábavný.