kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO CinemArt Vojtěch Rynda český filmový publicista 4 365 miliónov kilometrov od Zeme a sám Ad Astra Filmová recenzia Vojtu Ryndu Keď sa povie „ad astra“, ozvenou zaznie predchádzajúce „per aspera“: latinské príslovie per aspera ad astra znamená „cez prekážky ku hviezdam“. Brad Pitt ako astronaut Roy McBride síce neletí až ku hviezdam, ale „len“ k Neptúnu, ale prekážok musí prekonať až-až – a niektoré si nesie sám v sebe. V dráme Ad Astra je vesmírna prázdnota kulisou príbehu o ľudskej samote. C lifford McBride bol legendou dobývania vesmíru: znovu a znovu sa dokázal dostať ďalej do jeho hlbín než ktokoľvek pred ním. McBrideov syn Roy verí, že jeho otec legendou stále je – teda že stále žije, aj keď o sebe dal naposledy vedieť pred šestnástimi rokmi. McBride senior sa vtedy vybral až k samotným hraniciam slnečnej sústavy pátrať v rámci Projektu Lima po známkach mimozemského života. Odmlčal sa, keď dorazil do blízkosti planéty Neptún. Roya ale otec opustil oveľa skôr, než zmizol z dosahu zvyšku ľudstva: ešte keď bol jeho syn malý chlapec, dal Clifford svojej rodine najavo, že práca je pre neho dôležitejšia než nejaký súkromný život. Napriek tomu, alebo práve preto sa Roy vydal v jeho stopách a stal sa tiež astronautom. Napriek tomu, alebo práve preto nedokázal ani za šestnásť rokov mlčania prijať fakt, že svojho otca stratil druhýkrát – a navždy. Keď nie je kam utiecť, zostáva Neptún Ad Astra sa síce k vesmíru vzťahuje menom aj prostredím, v ktorom sa odohráva, svojím obsahom ale zostáva pevne na zemi medzi ľuďmi a ich vzťahmi. Ešte pred sto rokmi sa príbeh o Royovi a jeho otcovi mohol odohrávať na našej planéte; v dobe satelitov, sociálnych sietí a ďalších komunikačných vymožeností sa už ale na Zemi „z radaru“ dokonale zmiznúť nedá, nieto na šestnásť rokov. Vesmír sa teda v Ad Astra stáva metaforou medziľudskej vzdialenosti, odcudzenia a úteku akosi z donútenia; žánrovo je film oveľa viac psychologickou drámou než sci-fi. Tým sa Ad Astra podobá filmom ako Prvý človek alebo Gravitácia z nedávnej doby alebo napríklad pôvodnej verzii Solaris od Andreja Tarkovského: tie síce „cestujú“ za obežnú dráhu Zeme, ale vesmír v nich slúži príbehu, nie ako zámienka pre veľkolepé špeciálne efekty. Keď Zemou znenazdania otrasie šoková vlna energie vyslaná práve od Neptúnu, Roy kvôli tomu skoro príde o život. Ani pri páde z výšky desiatok kilometrov sa mu však nezvýši tep nad bežnú frekvenciu; svojím pokojom a schopnosťou zvládať emócie je povestný. Ďalší šok ho však čaká, keď sa od vesmírnej agentúry SpaceCom dozvie, že za vlnou energie možno stojí práve jeho otec. Roy dostáva za úlohu sa za Cliffordom, pokiaľ ide skutočne o jeho dielo, vydať a pokúsiť sa mu „dohovoriť“. Ako stvárniť samotu Týmto motívom Ad Astra pripomína iný slávny film – Apokalypsu, ktorej príbeh sa tiež môže odohrávať v rôznych kulisách. Režisér Francis Ford Coppola v Apokalypse preniesol novelu Josepha Conrada Srdce temnoty z pralesov Konga prelomu 19. a 20. storočia do vojny vo Vietname, bez toho aby pri tom výrazne posunul ťažisko posolstva spočívajúce v tom, ako človeka zmení život v izolácii a že civilizácia je niekedy len tenučká vrstva pokryteckého správania prekrývajúca naše divošské „srdcia temnoty“. Rovnako ako Apokalypsa má aj Ad Astra epizodickú štruktúru žánru road movie. Roy sa najprv vydáva na Mesiac, tam sa presúva z komerčného „letiska“ na vojenské, potom putuje na Mars a odtiaľ ďalej. Cestou sa stretáva s vedľajšími postavami, prostredníctvom ktorých si uvedomuje neveselú podobu spoločnosti, v ktorej žije: Mesiac sa stal len ďalšou základňou pre korporátne záujmy, v krajine nikoho tam prebiehajú krvavé pirátske boje o peniaze a SpaceCom každého kontroluje ako orwellovský Veľký brat. Zároveň sa Roy dozvedá ďalšie a ďalšie informácie o osudoch svojho otca, rovnako ako boli hlavní hrdinovia Srdca temnoty a Apokalypsy postupne informovaní o svojich „ľudských cieľoch“ hlboko v džungli. Keď je hľadanie otca viac než vesmír Režisér a spoluautor scenára James Gray väčšinou natáča kriminálne alebo romantické drámy s Joaquinom Phoenixom (The Immigrant, Milenci, Noc patrí nám, Temné zákutia). Toho tentoraz nahradil Bradom Pittom, pričom sa Ad Astra stretlo v hlavnej súťaži festivalu v Benátkach s filmom Joker, v ktorom hrá hlavnú úlohu práve Phoenix. Ťažko povedať, ako by Ad Astra vyzeralo s iným obsadením, Pitt v ňom však podáva výkon strhujúci svojím minimalizmom. Royovi často nevidíme do tváre, pretože je zakrytá priezorom skafandra, a inokedy hrdina zase nedáva najavo emócie kvôli svojej povahe alebo kvôli tomu, že ho monitoruje SpaceCom. Pittova kamenná tvár je vo filme rovnako dôležitá ako jeho príhovory mimo obraz: až v nich sa Roy vyznáva divákovi aj sám sebe zo svojich pocitov a vzťahu k otcovi. Royova bolesť a absenciou otca spôsobená vnútorná samota, ktorá ho odcudzila aj od manželky, prestupuje plátno v až poetických zamysleniach nad povahou vzťahov a lásky. Tieto momenty tichej introspekcie sú prekladané akčnými scénami, ktoré zostávajú aj napriek svojej dynamike podobne lakonické ako konverzačné časti filmu: úvodný pád z obežnej dráhy, naháňačka po povrchu Mesiaca, desivý súboj so šimpanzom na vedeckej stanici a ďalšie epizódy sú rozprávané proste ako nutné prekážky na Royovej ceste na okraj slnečnej sústavy, za otcom aj do vnútra seba samého. Kameraman Hoyte van Hoytema (bondovka Spectre, filmy Christophera Nolana Interstellar či Dunkirk) sa v duchu príbehu drží späť a svojimi zábermi ohromuje akoby mimochodom, podobne tlmený je aj hudobný sprievod Maxa Richtera (Nikdy neodvracaj zrak). Koniec Ad Astra možno pôsobí čiastkové sklamanie, ale takú precíznu gradáciu takmer nemožno zavŕšiť uspokojivo, čo bol problém aj práve Apokalypsy či Interstellar. Cesta je niekedy cieľ, ako sa hovorí, a Roy aj jeho otec (v podaní Tommyho Lee Jonesa) sa vo finále dozvedia to, čo celý čas vedeli alebo aspoň tušili. Teraz je na nich, čo si s tým počnú – a na nás, čo si z toho dokážeme vziať. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Ad Astra RÉŽIA James Gray SCENÁR James Gray, Ethan Gross Herecké OBSADENIE Brad Pitt, Tommy Lee Jones, Ruth Negga, Donald Sutherland, Liv Tyler, Kimberly Elise, Loren Dean, Donnie Keshawarz… DĹŽKA 123 min. V kinách: od 19. septembra / Hodnotenie: Pozitívne