kino / dokument Text Vojtěch rynda | FOTO Aerofilms Vojtěch Rynda český filmový publicista king Rovnosť, voľnosť, kolieska! skate filmová recenzia vojtu ryndu Dokument King Skate sviští po dvoch dráhach zároveň. V jednej sa vydáva za počiatkami skateboardingovej komunity u nás v 70. a 80. rokoch. A v druhej zisťuje, čo pamätníci scény robia dnes. Režisér a novinár Šimon Šafránek túžil do svojho filmu premietnuť „mejdanovú atmosféru“ – a to sa mu podarilo, okrem iného aj vďaka našlapanému soundtracku a adrenalínovému strihu. N a začiatku filmu stála fascinácia zašlými fotografiami, ktoré v zlomku sekundy zastavovali pohyb chalanov a dievčat na doskách s kolieskami. A na začiatku príbehu tých chalanov a dievčat bola fascinácia podivným vynálezom zo Západu, ktorý v šedi normalizačného Československa pôsobil ako zjavenie. Skejty sa k nám začali dostávať v druhej polovici 70. rokov. Jedny z prvých si priviezli dvojčatá Petr a Matěj Formanovci: na jar 1976 vyrazili do USA navštíviť svojho otca Miloša, aby boli svedkami jeho oscarového triumfu s filmom Prelet nad kukučím hniezdom. Najmä Petr sa potom stal pevnou súčasťou okruhu mladých ľudí, pre ktorých sa jazdenie na „doske“ stalo nielen koníčkom, ale aj vyjadrením svetonázoru a životným štýlom. Šafránek na príbehy a fotografie z tejto scény narazil v knihe Martiny Overstreet a Michala Nanoru Prkýnka na maso jsme uřízli a „zamrznuté“ momentky zatúžil rozpohybovať. Producentka Kateřina Černá, ktorá ku skejťákom v 80. rokoch patrila, mu otvorila cestu medzi hviezdy vtedajšej scény, dnešných päťdesiatnikov. A jeden z nich, Vojta Kotek, režisérovi zase poskytol unikátny archív filmových záberov. King Skate tak kombinuje dva prístupy. Po prvé je strihovým dokumentom, ktorý archívnu stopáž triedi a kompiluje do efektnej skratky a zasväteného sprievodcu začiatkom československého skateboardingu. A po druhé prináša autentické ohliadnutia pamätníkov, ktoré prekračujú obyčajnú športovú disciplínu a stávajú sa svedectvom o jednej dobe. Šafránek film člení do kapitol podľa tém. Hrdinovia King Skate napríklad vysvetľujú, ako si vybavenie vyrábali: kolieska si krájali z hokejových pukov a podomácky zvárali u-rampy. Svojpomocne si tiež organizovali súťaže v dnes už neexistujúcich, takmer samovražedných disciplínach ako skok do výšky alebo do diaľky. Samostatné bloky sa týkajú vzťahov v rámci komunity alebo výjazdov do Východného Berlína, na „sústredenie“ do Březín pri Poličke a inam. Práve lokácie hrajú vo filme dôležitú úlohu. Pasáž, v ktorej sa protagonisti v súčasnosti snažia nájsť hasičskú nádrž na sídlisku v Starej Roli pri Karlových Varoch, v ktorej pred desiatkami rokov trénovali svoje „triky“, spája minulosť s dneškom a skateboarding s étosom slobody. Starnúci skejťáci totiž medzi panelákmi nachádzajú chlapcov, ktorí kopú do lopty, pretože (vrcholový) futbal predsa vynáša viac ako jazdenie na doske. Skateboarding ale pre postavy filmu nikdy nebol takzvane „o peniazoch“, ale o snahe nájsť si v zahnívajúcej normalizácii aktivitu, do ktorej by komunistický režim nestrkal nos. Veľavravná je v tomto ohľade pasáž, v ktorej Šafránek so strihačom Šimonom Hájkom stavajú do všehovoriaceho kontrastu skejtovanie a spartakiádu. Obe športové aktivity sa odohrávali na dohľad od seba na pražskom Strahove. Kým skateboardisti medzi vysokoškolskými internátmi usilovali o individualitu a nezávislosť, obďaleč na mamuťom štadióne cvičili davy všetkých generácií vo vyprázdnenej synchronizovanej kolektívnej oslave totality. Počas filmu sa prekresľujú osobnosti hlavných postáv – okrem Formana a Kotka aj výrečného Ivana „Zobáka“ Pelikána, Luďka Vášu, Simona Thieleho a ďalších pamätníkov. Je zábavné pozorovať, ako nimi aj po rokoch lomcuje chlapčenská rivalita, ako sa snažia vyzdvihovať práve svoje zásluhy a s akou radosťou na vlastné dospievanie spomínajú. Dôležitým prvkom King Skate je nadupaný a starostlivo zostavený soundtrack, na ktorého zafinancovanie tvorcovia viedli crowdfundingovú kampaň. Dôraz na hudobnú zložku má Šafránkov film spoločný s tematicky príbuznými filmami – dokumentom Dogtown and Z-Boys o kalifornskej skejtovej scéne 70. rokov a debutom Martena Persiela Toto nie je Kalifornia o skateboardingu v NDR. Šafránek necháva zaznieť ako celosvetovo známy punk The Clash a Sex Pistols, ktorý vraj burácal z „kazeťákov“ aj na akciách našich borcov, tak aj československú dobovú produkciu od Visacieho zámku, Garáže alebo Mira Žbirku, ktorý sa na King Skate podieľal ako konzultant. Viac-menej chronologicky rozprávaný film sa postupne dostáva k tomu, ako si českí priekopníci skateboardingu vyvzdorovali v rámci schémy svoje miesto na slnku. V roku 1988 sa im dokonca podarilo usporiadať v pražskej Športovej hale majstrovstvá Európy v skateboardingu, čo bola akcia, ktorú nemohla prehliadnuť ani Československá televízia. O takomto triumfe vlastnej túžby po slobode a nezávislosti si ešte niekoľko rokov pred tým mohla hŕstka praktizujúcich priaznivcov skejtovania nechať len snívať. A práve sloboda a nezávislosť a ich hranice sú témy, ktoré v King Skate prekračujú medze športovo ladeného dokumentu. Celá kapitola je venovaná osobnosti Romana „Jimmyho“ Bagina, ktorý v rámci komunity pôsobil ako divoký klaun a vzor živelnej nespútanosti. Jeho rozorvaná povaha, ktorá odmietala brať do úvahy prirodzené obmedzenia, však viedla k jeho predčasnej smrti. So slobodou politickou si potom po novembrovom prevrate v roku 1989 mnohokrát nevedeli rady ani hlavné postavy filmu, ako sa lakonicky ukazuje v horkosladkom závere filmu. Po páde socializmu totiž prišli zase iné problémy a prekážky, na ktoré vtedajší mladí nemohli byť pripravení. Ale to už by bola zase iná kapitola. Šafránkov dokument prináša energické ohliadnutie za komunitou, ktorá je síce pevne zviazaná s určitým časom a priestorom, ale atmosféra a ideály ktorej sú nadčasové. King Skate RÉŽIA Šimon Šafránek SCENÁR Šimon Šafránek kamera Jiří Chod STRIH Šimon Hájek DĹŽKA 80 min. V kinách: už čoskoro / Hodnotenie: pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu