kino / Dokument Text matěj štěpán | FOTo Falcon Peniaze a emancipácia Peggy Guggenheim: Posadnutosť umením v kinech od Áno, dokumenty majú tendenciu byť nudné. Na tom sa zhodneme. V prípade Peggy Guggenheim ale musíme urobiť výnimku. Za hodinu a pol vášho cenného času to rozhodne stojí. v kinách od 19 22 března októbra B olo to zhruba takto: krátko pred rokom 1980 pani Guggenheim, jedna z najvýznamnejších, ak nie rovno najvýznamnejšia, zberateľka umenia, poskytla svoj posledný rozhovor. Nahrávky sa potom stratili, čo bola škoda, pretože išlo o vskutku intímnu spoveď. Nedávno sa však vynorili na svetlo sveta, čo je vzácnosť, pretože okrem novinára a samotnej Peggy Guggenheim ich nikdy nikto nepočul. Teda až doteraz, kedy ich režisérka Lisa Immordino Vreeland naservírovala verejnosti v tomto výnimočnom dokumente. Bohatá pobehlica Tak Peggy Guggenheim prezývali. Užívala si sexuálny život plnými dúškami, za čo bola spoločnosťou neraz odsudzovaná. Na to však ona s ráznosťou sebe vlastnou odpovedá, že muž v jej pozícii by bol považovaný za kanca, tak prečo ženám merať iným metrom? Tí, ktorí ju nezatracovali, jej postoj považovali za modelový príklad slobodnej ženy, revolucionárky ako v oblasti umenia, ako aj v oblasti oslobodenia žien z predurčených rolí. Všeobecne bola Peggy vôbec mimoriadne excentrickou dámou, hoci svoj štýl si mohla dovoliť preto, že pochádzala z rodiny oplývajúcej starými peniazmi a kritika sa jej tak z materiálneho hľadiska nemohla dotknúť. Vplyvná zberateľka Jacksona Pollocka stretla, keď pracoval ako robotník v galérii jej otca. Zbadala v ňom talent a podľa jej slov ho zachránila od osudu jemu predurčeného. To je ale len jeden príklad za všetky. Peggy Guggenheim rada združovala umelcov, preslavovala tých, ktorí za to podľa jej názoru stáli, a poznala sa s každým, kto v oblasti umenia niečo znamenal. V dokumente sa tak objaví napríklad Robert De Niro, ktorého otec sa s Guggenheim kamarátil. Ostatne celý jej životný príbeh pôsobí ako jedna veľká póza, v ktorej sa vymenúvajú slávni umelci a bohatí ľudia. A ako to vlastne bolo s jej bohatstvom? Keď jej otec zomrel na Titanicu, majetky klanu Guggenheim jej spadli do lona a ona začala otvárať galérie po celom svete. Umenie, ktoré združovala, síce stálo veľa peňazí, ale vzhľadom na to, že je jeho hodnota dnes nevyčísliteľná, išlo o veľmi dobrú investíciu. Vďaka tomu, že skupovala talent umelcov v ich rozkvete, svoju prvú galériu naplnila za iba štyridsať tisíc dolárov, zatiaľ čo dnes jej galérie disponujú dielami, ktoré majú hodnotu desiatok miliárd. A teraz ten dokument Nemusí vás nutne zaujímať umenie na to, aby ste si film užili. Ak ste feministicky založení, užijete si jej buričský rozmer a chuť, s akou ukazovala mocným mužom jej doby, kto je tu pánom. Ak vás zaujímajú príbehy privilegovaných, tiež ste na správnej adrese. Guggenheim medzi ne jednak patrila a jednak sa výhradne s takými stýkala. Ak umenie radi máte, je tento film tak trochu dvojsečný meč. Síce sa v ňom o umení hovorí (dokument mapuje zrod niektorých z najzaujímavejších galérií), ale na druhú stranu môžete získať pocit, že nemať peniaze, pani Guggenheim by kultúre nič extra nepriniesla. Môžete nadobudnúť dojem, že jej excentrickosť a láska k umeniu boli len spôsob, ako si získať pozornosť a pozíciu vo svete. Na stranu tretiu, ak ste milovníci umenia, na istú porciu pozérstva ste zrejme zvyknutí a vadiť vám nebude. Takže sa do toho s chuťou pustite, lebo nech už sa na projekt pozriete z akéhokoľvek uhla, vedzte, že je hoden vašej pozornosti. Peggy Guggenheim: Posadnutosť umením RÉŽIA Lisa Immordino Vreeland SCENÁR Lisa Immordino Vreeland Herecké OBSADENIE Lindsay Pollock… DĹŽKA 96 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu