kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO jan dobrovský Vojtěch Rynda český filmový publicista Cesta do čriev xenofóbie je veľkolepo temná Pomaľované vtáča Filmová recenzia Vojtu Ryndu Pomaľované vtáča dávno presiahlo rozmer „obyčajného“ filmu a stalo sa udalosťou. Za historkami o scénach šokujúceho násilia a útekoch z projekcií, za triumfom v podobe účasti v hlavnej súťaži festivalu v Benátkach a za príbehom jedenásťročnej driny so zháňaním financií a prípravami stojí dielo s veľkolepými ambíciami, ktoré v našej dnešnej kinematografii nemá porovnanie. S cenárista, producent a režisér Václav Marhoul si nepamätá, kedy presne Pomaľované vtáča čítal; vraj asi pred štrnástimi rokmi, ešte než natočil vojnovú drámu Tobruk. Presne si ale spomína, ako ho bestseller amerického spisovateľa poľského pôvodu Jerzyho Kosińského očaril. Zážitok to bol taký zásadný, že sa autor s buldočou povahou rozhodol, že predlohu sfilmuje stoj čo stoj. Peripetie okolo vzniku filmového Pomaľovaného vtáčaťa sú podobne farbisté a neuveriteľné ako príbeh knihy a jej autora, obviňovaného z plagiátorstva a predčasne zosnulého vlastnou rukou. Dnes už nie je dôležité, že Kosiński v texte vydával cudzie alebo fiktívne zážitky za autobiografiu; zostáva silný, drastický a aj literárne veľmi pôsobivý príbeh bezmenného chlapca, ktorý na pozadí druhej svetovej vojny kdesi na východoeurópskom vidieku prechádza sériou hrozných zážitkov. Doslova na vlastnej koži pociťuje, akí krutí, ľahostajní alebo bezohľadne zištní dokážu ľudia byť, čo jeho detskú dušu nenávratne deformuje. Skvelá Jitka Čvančarová sa medzi hviezdami nestratila Chlapca na vidiek v dobrej viere „upratali“ jeho rodičia, pretože rozhodne nevyzerá árijsky – a to v ére rozpínajúceho sa nacizmu akosi prináša nebezpečenstvo. Ukáže sa však, že aj nepolitickí ľudia z rovín východnej Európy sú plní zášti voči všetkému inému. Je jedno, či ho považujú za Žida, Róma alebo démona: malý chlapec ide z ruky do ruky a u takmer žiadneho z jeho „opatrovateľov“ ho nečaká nič dobré. Marhoul predlohu ctí selektívne. Epizodickú štruktúru dodržiava: film člení do kapitol pomenovaných podľa toho, kto sa dieťaťa práve ujme, hoci niektoré postavy z knihy zhusťuje dohromady. Chlapec sa stretáva napríklad so žiarlivým mlynárom, ktorý zmrzačí milenca svojej ženy, vtáčnikom trápiacim malých operencov, nemeckým vojakom, ktorý ho má zabiť, so sadistickým pedofilom, ostreľovačom Červenej armády a ďalšími farbistými postavami. Každá z nich sa divákovi zapíše do pamäti vďaka spojeniu výrazného ľudského typu s perfektným obsadením. Marhoul si postavil hlavu a získal pre film hercov, o ktorých usiloval, vrátane zahraničných hviezd. Tie ale nevyzdvihuje nad ostatnými, využíva ich herecký um a nie reputáciu. Stellan Skarsgård tak v úlohe nemeckého vojaka neprehovorí ani slovo a zmizne z deja po pár veľavravných záberoch. Nezabudnuteľní sú ďalej napríklad Jitka Čvančarová ako živočíšna lesná žena Ludmila alebo Barry Pepper ako spomínaný ostreľovač Miťka. Veľmi tvrdohlavý režisér Marhoul si postavil hlavu aj v iných veciach, ktorými vedome znížil divácku atraktivitu. Pri úmornom prepisovaní scenára dospel k tomu, že vo filme takmer nebudú dialógy – a aj to málo replík zaznie väčšinou v umelo vytvorenom slovanskom esperante. Pri obhliadkach lokácií sa rozhodol, že jeho Pomaľované vtáča bude čiernobiele. A pri strihu odmietol svoju veľkolepú víziu redukovať a doprial si stopáž siahajúcu k trom hodinám. Tieto mantinely, hoci odvážne nastavené, však niekedy pôsobivosti filmu bránia. Dĺžka filmu je najmenším problémom, Pomaľované vtáča sa nezadrháva. Ale aj napriek minimu dialógov postavy niekedy vyslovujú banality, alebo sa naopak veci, ktoré by povedala jediná replika, vysvetľujú chvatným zostrihom obrazov. A čiernobiely vizuál kameramana Vladimíra Smutného je úchvatný – čo však paradoxne ruší. Knižné Pomaľované vtáča je totiž knihou surovou a neučesanou, tokom zmyslových vnemov a chaotického konania. Smutný rozpráva príbeh majstrovsky komponovanými a nasvietenými, ale bohužiaľ trochu úhľadnými výjavmi. Vernejší pocit z knihy zachytáva zámerne prehltená zvuková stopa Jakuba Čecha a Pavla Rejholca. A ako je to teda s tým násilím Vtáčnik Lech natiera uväznené vtáčiky farbami a potom ich vypúšťa na „slobodu“, kde ich kŕdeľ uďobe na smrť, pretože sú iní. Metafora chlapcovho osudu i xenofóbie všeobecne je silná a nosná. Kosiński aj Marhoul jasne ukazujú, hoci každý inak, že je strach z inakosti ľuďom vlastný a ako sa stáva ventilom zla motivovaného najrôznejšími príčinami: poverčivosťou, frustráciou, presvedčením o vlastnej nadradenosti… O filmovom Pomaľovanom vtáčati sa hneď po uvedení v Benátkach písalo v súvislosti so scénami nevídane brutálneho násilia, kvôli ktorým sa z projekcie odchádzalo. Kto pozná knihu, ťažko mohol očakávať, že film bude chlácholivým zážitkom. A Marhoul navyše neukazuje horšie veci, než aké sú k videniu v televízii po desiatej večer; predlohu dokonca zjemňuje, nikdy nie je príliš explicitný, násilie používa ako nevyhnutnú súčasť deja. V čom sa líši film od knihy Najväčšiu zmenu oproti knihe tak predstavuje posunutie rozprávacej perspektívy. Kým predloha je chlapcom rozprávaná v prvej osobe, Marhoul na hrdinu nazerá zvonku a s odstupom, a dokonca vynecháva scény, ktoré by divákovi v stotožnení sa s chlapcom pomohli a ozrejmili by jeho motivácie (vysvetlenie jeho dočasného obdivu k nacistickému dôstojníkovi, primknutie ku komunizmu atď. ). Dokonca aj záver je odlišný. Marhoul totiž zdôrazňuje, že jeho film nie je o druhej svetovej vojne ani o holokauste; usiluje o vynesenie príbehu do všeobecnejšej roviny dobra a zla, a navyše oproti Kosińskému dopriava divákovi aspoň lúč nádeje. Marhoulovo Pomaľované vtáča je obdivuhodným producentským počinom aj obrovským úspechom pre celú českú kinematografiu. Samo o sebe sa však len máločomu z našej dnešnej kinematografie podobá. Mieša brutalitu s lyrikou a používa postupy desiatky rokov staré (nemožno si nespomenúť na Marketu Lazarovú), ale pritom je vyznením aktuálne, úplne odmieta kompromisy, a čiastkové zlyhania (z pohľadu kritiky) sú v ňom buď zámerom alebo ich vyvažuje ambicióznosť celého projektu. Môžeme s tým filmom miestami nesúhlasiť, ale ťažko z neho vyjdeme nepoznamenaní. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Pomaľované vtáča RÉŽIA Václav Marhoul SCENÁR Václav Marhoul Herecké OBSADENIE Petr Kotlár, Udo Kier, Lech Dyblik, Jitka Čvančarová, Stellan Skarsgård, Harvey Keitel, Julian Sands, Barry Pepper… DĹŽKA 169 min. V kinách: od 19. septembra / Hodnotenie: Pozitívne