kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO CinemArt Vojtěch Rynda český filmový publicista Bezstarostná jazda bez občianskeho Všetko bude filmová recenzia vojtu ryndu Všetko bude, hovoria si dvaja chlapci, keď v ukradnutom Audi cestujú naprieč republikou. Áno, ale niektorých životných lekcií sa možno dočkajú skôr, než by potrebovali. Režisér Olmo Omerzu v horkosladkom roadmovie opäť vysiela dospievajúcich hrdinov na príliš skorý stret so svetom dospelých. Všetko bude je českým kandidátom na Oscara. O lmo Omerzu, absolvent FAMU pôvodom zo slovinskej Ľubľany, už ďalšie filmy o chalanoch predčasne konfrontovaných s dospeláckou realitou točiť nechcel. Aspoň nie nejaký čas: so svojimi úspešnými predchádzajúcimi filmami postavenými na tomto základe, stredometrážnou Príliš mladou nocou a celovečerným debutom Rodinný film, danú tému preskúmal dôkladne. Scenár Petra Pýchu mu ale učaroval. Pýcha má určite aj vďaka svojej pôvodnej profesii učiteľa pre dospievajúcich hrdinov neprehliadnuteľný cit: štrnásťročný Mára a o dva roky mladší Heduš, ktorých vysiela na cestu s nejasným koncom, naozaj pôsobia úplne autenticky a vierohodne. Do tej miery, že scenár nemusí ich sociálne pozadie príliš vykresľovať: dokážeme si ho predstaviť. Zo sem-tam utrúsených poznámok sa síce dozvieme, že Márova mama, predavačka z Kauflandu, sa o syna nezaujíma, ale nie je to nič, čo by sme už netušili. Pýcha si navyše dáva sympaticky záležať na tom, aby informácie dávkoval akoby náhodne a aby na ne nebolo úplne spoľahnutie. Chlapci si predsa radi vymýšľajú, aby urobili dojem – takže to s tou babou, ktorú vraj Mára „nabúchal“ doma v severočeskej Bíline, asi nebude také horúce. Jednu vec ale vieme určite: niekde po ceste posádku auta odchytí polícia a prinajmenšom Mára skončí na služobni. Film skáče v príbehu dopredu a zase späť a očakávanie, ako sa obe miesta spoja, udržiava diváka v príjemnom napätí. Všetko bude sa nikam neponáhľa, rovnako ako jeho detskí hrdinovia. Nehrnú sa nijako zvlášť rýchlo vpred ani na svojej „bezstarostnej jazde“ českou krajinou, ani vo svojich životoch, do ktorých nevykročili s úplne najlepšie rozdanými kartami. Omerzuov a Pýchov film oslavuje ten pocit slobody a voľnosti, kedy má človek všetko ešte len pred sebou. Mára s Heduš vlastne ani netušia, ako veľmi im staršie postavy filmu závidia. Ufúľaná stopárka Bára, ktorá poriadne nevie, čo chce, a tak sa schádza a zase rozchádza so svojím priateľom – dedinským motorkárom. Policajt, ktorý sa v pracovnom čase vytráca na upotený „sexíček“. Alebo jeho kolegyňa – životom, prácou a šeďou malomestskej existencie ubitá ženská, ktorá prostredníctvom polapeného Máru asi presne vidí, kým kedysi bola a kým je teraz. Práve súboj medzi vyhorenou policajtkou a spurným Márom predstavuje najväčšiu drámu v dramaturgicky veľmi rozvoľnenom filme. Generačné stretnutie dopadne tak, ako bohužiaľ musí, ale pred tým ponúkne na minimalistickej ploche strhujúce naťahovanie, napínavé ako šachová partia veľmajstrov. Policajtka z chalana potrebuje vytiahnuť, odkiaľ prišiel, a Mára jej vzdoruje s nevychovaným fanfarónstvom, pod ktorým sa krčí okrikovaná dušička chalana, čo len chce, aby mu niekto venoval pozornosť. Na ceste medzitým dochádza k epizódam, z ktorých kryštalizujú povahy chalanov a dychtivo snová nálada ich momentálneho životného okamihu. Bára ich samozrejme zasvätí do tajomstiev sexu, sľubujú si. Potom určite dôjdu až do Francúzska a vstúpia do cudzineckej légie. Ale namiesto toho Mára s Hedušom musia zachraňovať psíka, ktorého chce jeho majiteľ utopiť v rybníku, plánovanú „noc vášní“ predrkocú pod jedným spacákom bez Báry a ani stretnutie s Márovým milovaným dedom nedopadne zďaleka tak, ako si chlapec predstavoval. Omerzu s Pýchom na budovaní postáv mladíkov skvele spolupracujú. Scenárista im vkladá do úst dokonale presne odpočúvané repliky, ktoré majú k spisovnosti poriadne ďaleko. (Scenár pôvodne vznikal pre rozhlas, ale miera vulgarity bola pre éter neprijateľná.) Režisér potom „pánov chlapcov“ v podaní nehercov Tomáša Mrvíka a Jana Františka Uhera vedie len natoľko pevnou rukou, aby im neubral na prirodzenosti, a v duchu československej novej vlny ich prejav umne spája s výrazom skúsených hercov – Lenky Vlasákovej (policajtka) a Elišky Křenkovej (Bára), ktorá chlapcov na pľaci herecky pripravovala. Film je rozprávaný rozvoľnene a minimalisticky: do deja za postavami skáče rovno bez predstavovania, vedľajšie figúry necháva prichádzať a zase sa ich zbavuje, nedovysvetľuje ich motivácie, necháva veci plávať rovnako ľahko, ako sa nikým nehľadané Audi posúva ľahostajnou a nevľúdnou zimnou krajinou. V nej Omerzuov stály kameraman Lukáš Milota nachádza nenápadnú tichú krásu, rovnako krehkú, ako sú napriek všetkému okatému machrovaniu a drsným hláškam krehké aj duše tých dvoch usoplených utečencov. Všetko bude je názov trefný aj pomerne trpký: niečo z tých chlapčenských snov sa možno aj splní, ale inokedy a inak, než si Mára s Hedušom predstavovali. Ale ak budú mať šťastie, nestanú sa z nich tí, na ktorých na svojej ceste narazili. Správny smer im bude pripomínať tá nádherne absurdná vzbura proti svetu dospelých, ktorú nakoniec dokázali zrealizovať. Všeobecne zrozumiteľným príbehom (alebo skôr len situáciou) vychádzajúcim zo skutočných udalostí a napokon aj tou malou nádejou v závere dokáže Všetko bude osloviť najširšie publikum nielen u nás, ale aj v zahraničí: film na festivale v Karlových Varoch získal Cenu za réžiu, nedávno bol s úspechom uvedený na prestížnej prehliadke v Toronte a za Českú republiku bol vyslaný na Oscary. Takže všetko bude? Všetko bude RÉŽIA Olmo Omerzu SCENÁR Petr Pýcha Herecké OBSADENIE Tomáš Mrvík, Jan František Uher, Eliška Křenková, Lenka Vlasáková, Martin Pechlát, Štěpán Kozub, Zdeněk Mucha… DĹŽKA 85 min. V kinách: od 6. septembra / Hodnotenie: pozitívnE Pre prehratie videa sa pripojte k internetu