kino / akčný Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Kingsman druhý odhaľuje svoje slabiny recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO CinemArt Pred tromi rokmi prišiel britský režisér Matthew Vaughn s adaptáciou komiksu Kingsman od škótskeho scenáristu Marka Millara. Obaja títo neskorí štyridsiatnici sa tu vybláznili na špionážnom žánri tým spôsobom, že zdôraznili obrovský kontrast medzi eleganciou v obliekaní a vystupovaní britských tajných agentov s brutalitou ich akcií. K ingsman je predovšetkým pygmalionským príbehom o tom, ako sa z britského teenagerského frajera („čáva“) stane kultivovaný chlapec v obleku, čiže v zásade zveličená verzia toho, ako musel vyspieť aj James Bond. Dvojka potom ponúka to, čo dnes býva štandardom – viac hereckých hviezd (teraz napríklad Channinga Tatuma, Jeffa Bridgesa a Halle Berry), viac prostredí, rekvizít a tiež stopáže. Terajšia 140minútová nálož sa už pohybuje na hranici znesiteľnosti, kedy toľko zábavy ani nejde v zdraví a bez únavy pojať. Oproti jednotke, založenej na veľmi pubertálnom humore, sa dvojka čo do sexuálnych narážok zdá byť umiernenejšia. Celkovo ale pokračovanie vyznieva nielen menej morálne skazene, ale aj menej kreatívne a viac predvídateľne. Prerozprávať sujet Kingsman: Zlatý kruh sa rovná tomu, počúvať deviatakov tárať po prvom jointe. Šéfka najväčšieho drogového kartelu Poppy (Julianne Moore) sídli v kambodžskej džungli, kde si postavila gýčovité minimestečko v štýle 50. rokov. Uniesla sem Eltona Johna, aby jej hral na klavír, strážia ju tu robotické psy a nehodných zamestnancov melie v mlynčeku na mäso a robí z nich hamburgery. Väčšina Kingsmenov je zabitá pri raketovom útoku a zvyšní dvaja členovia sa musia dať dokopy s podobnou supertajnou americkou agentskou organizáciou Statesmenov, ktorí sa nevenujú zastierkovo krajčírstvu, ale páleniu whiskey. Všetci ich agenti sa volajú podľa druhov alkoholu a ten najfúzatejší z nich vlastní elektrické rezacie laso. Asi nemusím pokračovať, predstavu už máte… Od Matthewa Vaughna by sme mohli očakávať, že pravidlá sequelov bude nejako prekračovať a podrývať. Vo filme Kingsman: Zlatý kruh sa ale dočkáme len vymakanej akcie – dlhých, striedavo spomaľovaných a zrýchľovaných záberov, kedy kamera krúži okolo postáv. V týchto momentoch film vyzerá ako hra na playstation štvorke, alebo skôr budúcej päťke a celá choreografia pohybov vyvoláva zaslúžený obdiv a občasný smiech vychádzajúci z úplnej absurdity niektorých akcií. Zásadnou otázkou však je, či ide o paródiu, satiru, poctu, alebo pastiš. Dobré špionážne paródie ako Austin Powers alebo staručký Muž z Acapulca sa nikdy nesnažili byť úžasné v akčných pasážach. Spoločenskou satirou film nie je, naopak je sociálne dosť konzervatívny, k čomu sa ešte dostaneme. Priamou poctou ničomu tiež nie je, skôr vyzerá ako zmes nápadov niekoho, kto dostal k dispozícii dosť peňazí, aby sa vyblbol, a pritom vie, že by mu seriózny film nikto nezveril, respektíve že je v určitom žánri, ako je ten špionážny, ťažké ostať seriózny. V poslednom čase sa to darilo len sérii o Jasonovi Bourneovi a veľmi kolísavo túto otázku riešili tvorcovia Mission: Impossible. Parodovať ale dnes Bonda? Bondovky našli nový dych a energiu a vo svojej momentálnej podobe sú neparodovateľné. Voči čomu sa teda Kingsman vymedzuje, ak vôbec voči niečomu? A prečo by paródia mala mať skvelé, vťahujúce a obdivuhodné akčné scény? Jediným naozaj parodickým momentom tu je, keď Elton John začne používať kung-fu, inak sa nás film snaží ohromiť. Pastiš definovaný niekedy ako „paródia bez humoru“ či samotná nápodoba nejakého štýlu je čím ďalej viac prevažujúcou formou kinematografie. Kedysi bol za neho označovaný napríklad aj Indiana Jones, ale u neho stále bolo možné brať ho vážne, pretože hrdina prežíval fyzicky vyčerpávajúce útrapy. V terajšom svete superšpiónov, kde je vďaka digitálnym trikom možné čokoľvek a všetko je vykonávané s až príliš veľkou ľahkosťou, zrazu mizne aj doterajšia výhoda pastišu – byť spomienkou na niečo staré, ale urobiť to v drsnejšej podobe. V Kingsmanovi lieta vzduchom veľa krvi, ale neberieme ho vážnejšie než staré bondovky s Rogerom Moorom. Táto nevyhranenosť však nie je najväčší problém. Obdivovať niečo naprázdno je koniec koncov možné – vyzerá to skvele, navyše k tomu väčšinou hrá nejaká ironická hudba, čo samo o sebe je smiešne. Problém je až to, že Kingsmeni nie sú úplne prázdni. Všetko tu existuje len preto, aby sa zakrylo, že film je pevne konzervatívny. A tak ako v prvom diele potierali „šialených environmentalistov“, v dvojke sa zase brojí proti legalizácii drog. Áno, je to fascinujúce, tento násilný sprostý a sexuálnou tematikou prešpikovaný film hovorí jasne: akákoľvek iná ako existujúca drogová legislatíva je nemysliteľná a tí, kto by ju chceli zmeniť, sú šialenci, čo melú a jedia karbonátky z ľudského mäsa. Samozrejme vždy sa dá povedať: Neberte zábavu tak vážne. Lenže tu nejde len o náhodné antiekologické alebo antiliberálne postoje. Film celým svojím štýlom oslavuje staré (fakticky neexistujúce) zlaté časy, kedy muži chodili v oblekoch alebo nosili kovbojské klobúky, pili vybrané druhy alkoholu a z pozície toho, že sú bohatí belosi, môžu strieľať všetkých ostatných, pričom im ženy padajú k nohám. Kingsmeni sa tvária, že nemajú nič spoločné s kráľovnou, že sú medzinárodní a nezávislí, ale pritom oslavujú ideály starej Británie viac než súčasný Bond. Nie sú v tom ani trochu parodickí, satirickí a spochybňujúci, ale hovoria, že byť mladý biely muž je strašne cool – akurát môžete voľne prechádzať v odievaní medzi gentlemanom a chavom. To je jediný pokrok a zároveň trik – byť zdanlivo slobodný, a pritom plne oddaný danej organizácii. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Kingsman: Zlatý kruh réžia Matthew Vaughn Scenár Matthew Vaughn, Jane Goldman Herecké obsadenie Taron Egerton, Halle Berry, Julianne Moore, Channing Tatum, Colin Firth, Mark Strong, Sophie Cookson… Dĺžka 141 min. V kinách: od 21. septembra / Hodnotenie: neutrálne