Recenzia kino recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Forum film CZ Urobiť remake takého klasického filmu, akým je Sedem statočných, si koleduje o poriadnu nenávisť, alebo aspoň opovrhnutie. Možno ale v Česku má toto dielo ešte nedotknuteľnejší status než v samotnej Amerike, pretože to bol predsa len jeden z mála westernov, ktoré sa tu za minulého režimu smeli hrať. Dôvody nie je ťažké uhádnuť. Odhliadnuc od romanticky podaného pištoľníctva, rozpráva príbeh predovšetkým o vykorisťovaní roľníckej triedy. Dovolím si teda jednu svätokrádežnú tézu: podľa mňa je nová verzia, ktorú nakrútil päťdesiatročný režisér Antoine Fuqua, o niečo lepší film, bude však zatratená a zabudnutá. Z atiaľ čo Američania majú western ako svoj národný žáner, v ktorom sa vysporiadavajú so svojou minulosťou, kedy dobývali cudzí kontinent a dali tu vzniknúť novej civilizácii, pre Čechov je western preludným snom o lepšom svete, ale možno skôr len hrou na kovbojov a indiánov. Navyše, korpus českej diváckej skúsenosti je mimoriadne zdeformovaný tým, že našu predstavu o westernoch určovali adaptácie mayoviek (ktoré Američania považujú za smiešny brak) a Leoneho Vtedy na Západe, ktoré zase býva považované za akýsi barokovo operný western, skôr exces a koniec žánru, než niečo, čo zapadá do zlatého fondu. Sedem statočných z roku 1960 zase patrí do sklonku éry „neproblematických westernov“, ktoré skutočne slúžili predovšetkým k dráždeniu chlapčenskej fantázie, ale o skutočných podmienkach na Divokom západe nevypovedali skoro nič. Už od konca 60. rokov sem však prichádzali anti-westerny, plné špiny, krvi a dezilúzie z toho, že belosi páchali genocídu na indiánskom obyvateľstve, založili svoje bohatstvo na otrokárstve a väčšina tzv. hrdinov alebo renegátov boli vypití alkoholici a nebezpeční psychopati. Na westerny sa navyše prestalo chodiť a takmer sa prestali vyrábať. Kedysi prestížny žáner, ktorý demonštroval možnosti širokouhlého plátna, sa stal skôr televíznou záležitosťou – nie je teda ani divu, že prvý remake Siedmich statočných bol hrozivo zlý televízny seriál. Dnes Hollywood vyrába western pre kiná zhruba len raz za tri-štyri roky a zvyčajne sa bojí komerčného neúspechu. Pravda, sú tu aj oscarové hity ako Nezmieriteľní, Skutočná guráž, alebo z posledného obdobia Divoký Django, ale tiež rad prepadákov, vrátane Tarantinovho filmu Osem hrozných. Antoine Fuqua použil pri prerábke Siedmich statočných rovnakú metódu ako v prípade svojho skoršieho Kráľa Artuša. Vyzliekol legendu z pozlátka a odel ju do šiat zašpineného realizmu. Pochopiteľne, stále je to realizmus nie dokumentárny, ale skôr hyperrealizmus ostrého obrazu a zvuku, realizmus, ktorý viac zdôrazňuje negatívne stránky postáv, ale stále sa drží mnohých klišé, predovšetkým tých, že všetci zúčastnení sú vynikajúci rýchli strelci. Je tiež zjavné, že oveľa menej nadväzuje na film z roku 1960, ale viac sa vidí v pôvodnom filme z roku 1954 – Siedmich samurajoch. Úprimne, pri Samurajoch vyzerajú šesťdesiatkoví Statoční ako obyčajná technicolová limonáda, z ktorej takmer úplne zmizla hlavná tenzia originálu. V prípade Samurajov bol kľúčový triedny pôvod postáv a neprekročiteľnosť kompetencií, kto si čo môže voči komu dovoliť. V šesťdesiatkových Statočných ide skôr o vzťah nie medzi triedami v jednej spoločnosti, ale vzťah dvoch krajín – tej „podradnej“ – Mexika a tej nadradenej – USA, ktorá urobí poriadok za svojimi hranicami. Nedá sa povedať, že by išlo vyložene o zlý šovinistický kúsok, základ príbehu stále tvorí solidarita, zľutovanie a túžba amerických kovbojov odčiniť svoje minulé hriechy nezištným činom. Ale chudáci zloduchovia boli stále „tí cudzí“, zatiaľ čo hrdinovia boli „tí naši“. Český divák túto schému vôbec nemusel vidieť a bohato mu stačilo, že vidí príbeh, v ktorom je možné vzoprieť sa útlaku a vziať spravodlivosť do vlastných rúk, čo bolo niečo, čo nám minulý režim upieral. Fuqua spoločne so scenáristom Nicom Pizzolatom (ktorý stojí napríklad za detektívnym seriálom True Detective) líčia stret medzi dobrom a zlom priamo vo vnútri americkej spoločnosti a od prvej chvíle popisujú zrod tamojšieho raného kapitalizmu ako obdobie najväčšieho bezprávia. Hlavný zloduch v podaní neskutočne úlisného Petera Sarsgaarda dokonca tvrdí, že Boha nahrádza kapitalizmom a ten chápe ako možnosť vziať si pod nátlakom, čo chce. Od čias Nebeskej brány Michaela Ciminoa tu snáď nebol otvorene kritickejší western, ktorý by základy americkej spoločnosti líčil ako takto prehnité. Iste, že je to tu deklamované dosť čiernobielo a samo o sebe to z filmu nerobí lepšie predstavenie, ale už len táto zmena nás vrhá do úplne iného typu fikcie. Zrazu vystúpi na povrch, aká je dôležitá aj etnicita jednotlivých hrdinov, to, že každý patrí trochu inam a zároveň, že až v zjednotení je sila. Áno, nehrajú tu tie najväčšie hviezdy svojej doby, hrdinovia tiež nie sú takí individualizovaní a jednoducho sympatickí. Ale po Divokom Djangovi, ktorý bol predsa len zámerným a mierne šokujúcim prepisovaním histórie, nových Sedem statočných ponúka zhruba takú paletu farieb a etník, ktoré sa mohli vtedy v Amerike nachádzať. Schválne sa tu síce zastiera pôvod postavy, ktorú hrá kórejská hviezda Byeong-heon Lee, pretože prirodzenejšie by to mal byť Číňan než Kórejčan, ale inak všetko sedí dobre. Fuqua vdýchol filmu nielen drsný vzhľad, ale rozpútal aj oveľa tvrdšiu akciu, vyhol sa akejkoľvek romantickej podzápletke a možno mierne prekvapí tým, ktoré postavy nechá zomrieť a ktoré žiť, a aké im pridelí motivácie na to, aby bojovali zdanlivo pre nič. Zostáva tým najchlapskejším režisérom v súčasnom Hollywoode a jediným, s kým sa dá z minulosti porovnávať, bude Walter Hill. Nedá sa však vylúčiť, že jeho nekompromisnosť si mnohí diváci vyložia ako obyčajnú neochotu a urputnosť dosiahnuť maximálne odkúzlenie westernom. Sedem statočných RéŽIa Antoine Fuqua SCeNÁr John Lee Hancock, Richard Wenk, Nic Pizzolatto, Akira Kurosawa HERECKÉ OBSAdenie Denzel Washington, Chris Pratt, Ethan Hawke, Vincent D'Onofrio, Lee Byung-hun, Manuel Garcia-Rulfo, Haley Bennett, Peter Sarsgaard, Luke Grimes, Matt Bomer, Billy Slaughter, Ritchie Montgomery, Sean Boyd V kinách: od 22. septembra | Hodnotenie: Pozitívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik Youtube www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu