kino / historická dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Bontonfilm Vojtěch Rynda český filmový publicista Kronika vsi rozvrátenej dejinam Filmová recenzia Vojtu Ryndu Kto je v dedine v odľahlom kúte Československa Čech, Nemec, Žid alebo Rakúšan? A prečo by na tom malo záležať? Pretože sa píše rok 1938 a národnosť bohužiaľ hrá veľkú rolu. Historická dráma Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu a scenáristu Ivana Arsenjeva rozpráva príbeh podľa skutočných udalostí, počas ktorých dokázal sused susedovi urobiť aj to najhoršie. P ompézna freska Krajina ve stínu ako keby ani nebola filmom Bohdana Slámu, ktorý sa doteraz zameriaval na komorné konverzačné drámy zo súčasnosti ako Venkovský učitel alebo Štěstí. Zo Slámovej filmografie sa jeho novinka vymyká radom vecí: je jeho prvým historickým filmom, prvým s čiernobielym obrazom, prvým s kolektívnym hrdinom, prvým natočeným podľa cudzieho scenára... Krajina ve stínu navyše prerušuje režisérovo smerovanie ku komediálnemu žánru, naznačené filmami Štyri slnká a Baba z ľadu, v ktorých nebola o neskrývane vtipné situácie núdza. Tentoraz do smiechu nikomu nie je. Krajinou v názve filmu je Vitorazsko a tieňom národnostné otázky. O Vitorazsku, oblasti na dnešnom česko-rakúskom pomedzí juhovýchodne od Třeboně, má u nás povedomie málokto. Región sa počas stáročí papierovo presúval medzi krajinami Koruny českej a Rakúskom, bez toho by to jeho obyvatelia nejako zvlášť pocítili alebo riešili. Až 20. storočie so svojimi totalitami na ňom zaúradovalo mimoriadne kruto. V roku 1920 bola časť Vitorazska pripojená k Československu a pred druhou svetovou vojnou si tamojší ľudia museli vybrať svoju národnosť – opäť len na papieri, pretože po česky aj po nemecky vedeli všetci rovnako. V rozjatrenej dobe sa národnostná otázka stala zámienkou k tragédiám – napríklad k masakru, kedy bolo v dedine Tušť zavraždených štrnásť jej obyvateľov. Kľud pred búrkou Práve Tušťským masakrom, opísaným v knihe historika Jána Mlynárika Tragédie Vitorazska 1945–1953, sa inšpiroval scenárista Ivan Arsenjev. Čerpal samozrejme aj z ďalších prameňov – vrátane spomienok pamätníka Ferdinanda Korbela, ktorého rodičia sú predobrazom ústredného páru filmu. To, že ide o pár ústredný, však nie je nijako zrejmé dobre polovicu stopáže. Arsenjev so Slámom totiž Krajinu ve stínu ponímajú ako kolektívny portrét celej dediny. Začína sa v roku 1938. Anšlus Rakúska nacistickým Nemeckom niektorí vítajú, iným je ukradnutý, ale hlavne má dedina iný dôvod na oslavy: krstiny syna sedliaka Karla a jeho ženy Marie. V krčme sa spieva a tancuje, miestny ľavičiar Josef agituje premietaním sovietskeho veľkofilmu Čapajev, nemecká frakcia v čele s Karlovou sestrou Annou vyráža orodovať za posunutie hraníc tak, aby dedina patrila do Ríše. Úplne pospolito komunita nepôsobí, ale nič nenaznačuje, že by sa v nej schyľovalo k zverstvám. Všetkého veľa škodí Lenže medzititulky ohlásia roky 1939, 1942, 1944 a ďalšie a divák (našťastie bez polopatistického vysvetľovania) vie, čo to znamená. Aj v tejto dedine dôjde na kolaboráciu s nacistami, deportácie Židov, násilné oslobodenie Červenou armádou, odsun Nemcov (nech už tá nálepka padne na kohokoľvek), rabovanie majetku po nich, vyčíňanie revolučných gárd, nástup stalinizmu... Oslobodenie príde po hodine deja – teda ani nie v polovici filmu. Diváka v tej chvíli nemôže neprepadnúť isté zúfalstvo: tuší, že po už tak neľahkej hodine ho čaká ešte viac ako dvakrát toľko o dosť ťažšieho predstavenia. Iste, je nesmierne dôležité si tieto kapitoly z českých dejín pripomínať – tým skôr, že práve o masakroch pri odsune Nemcov sa u nás verejne nehovorilo ešte dlhšie než o zločinoch oslobodenia a kolektivizácie. Problematické je však prevedenie. V Krajine ve stínu je všetkého príliš: je príliš dlhá, pokrýva až príliš veľa tém, má premrštené množstvo postáv. V takejto situácii je takmer nemožné udržať pozornosť, prežívať dej s postavami a uchovať si emocionálnu kapacitu nechávať sa dianím zasahovať. Problematický štýl Film je rozprávaný prostredníctvom dlhých záberov, ktoré väčšinou neopúšťajú priestor návsi a okolitých budov – krčmy, radnice, obchodu. Kamera záber obvykle začne pri jednej z figúr, nechá ju niečo urobiť alebo prehodiť pár slov, potom sa presunie na iného protagonistu, od neho sa zase odrazí na ďalšiu postavu a dej... Pôsobí to bohužiaľ trochu mechanicky, ako keby po návsi pochodovali hračky natiahnuté na kľúčik – tým skôr, keď pred kameru ktorýsi asistent réžie priebežne vháňa husi, vzadu v zábere sa deti na povel hrajú v prachu a v ďalšom pláne ešte niekto ďalší okopáva na záhradke kvaku, aby ilúzia dediny vyzerala čo najpapundeklovejšie. Podobne plochá je aj väčšina postáv. Oportunistov, konjunkturalistov alebo rovno ničomníkov je možné spoznať na prvý pohľad (väčšinou aj kvôli obsadeniu podľa typu), málokto prejde nejakým vývojom (česť výnimkám ako je krčmárka Anna v podaní Petry Špalkovej), figúrky na šachovnici poslušne plnia inštrukcie scenáristu. Koniec dobrý, všetko dobré Až v poslednom dejstve sa zrazu všetky problematické postupy vytratia a Krajina ve stínu má všetko to, čo jej dovtedy chýbalo: výraznú hlavnú postavu v osudom ťažko skúšanej Marii, ťah na bránu a drvivý emocionálny dopad. Marie (vynikajúca Magdaléna Borová) je až anticky silnou hrdinkou, ktorá dáva predchádzajúcemu dianiu zmysel – ale tiež spätne dáva vyniknúť jeho roztrieštenosti. Tragédie vzniknuté z národnostného pnutia v priestore slovanskej časti Európy lepšie a pálčivejšie znázorňuje poľská freska Volyň (2016). Situáciu českej dediny rozorvanej dejinami zase skvele zachytáva strhujúca dráma Smuteční slavnost (1969), na ktorú Slámov film v závere priamo odkazuje. Krajina ve stínu ako by sa nemohla rozhodnúť, či chce byť veľkolepá, alebo intímna. Je nesmierne cenné, že vznikla, je obdivuhodné, aký veľký cieľ si vytýčila, a je celkom pochopiteľné, že ho úplne nedosiahla. Stáva sa ale vítaným kameňom do mozaiky žánru českej vidieckej drámy a určite aj míľnikom na ceste k prijatiu toho, ako zbytočne preceňovaný je v strednej Európe celý koncept národnosti. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Krajina ve stínu RÉŽIA Bohdan Sláma SCENÁR Ivan Arsenjev HERECKÉ OBSADENIE Magdaléna Borová, Stanislav Majer, Csongor Kassai, Barbora Poláková, Pavel Nový, Petra Špalková… DĹŽKA 135 min. V kinách: od 8. októbra / Hodnotenie: Pozitívne