kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Film Europe, profimedia.cz Vojtěch Rynda český filmový publicista Fabrika Toto nie je lúpež, ale revolúcia! Filmová recenzia Vojtu Ryndu Keď lokálny oligarcha Kalugin vytuneluje továreň kdesi na ruskom vidieku a pošle jej zamestnancov bez výplaty na dlažbu, postaví sa na odpor jediný z nich. Mlčanlivý chlap s nevyjasnenou minulosťou a prezývkou Šedivec sa rozhodne Kalugina „pritlačiť“… S cenárista a režisér Jurij Bykov sa v strhujúcom thrilleri Fabrika triafa do mnohých nešvárov súčasného Ruska. Na nekonečnom obzore šírej ruskej pláne sa týči šedivá továreň. Po ceste medzi poľami k nej smerom od mesta kráča osamelý zachmúrený muž bez jedného oka a nevšíma si autobus s ďalšími robotníkmi, ktorý ho pri bráne predbieha. Na svojom mieste v hale je ako prvý. Spustí stroj na ohýbanie tyčí a obrovskými rukami do neho začne ládovať železá. Továreň sa pomaly plní ľuďmi… Jurij Bykov svoj film Fabrika otvára v až westernovo ponurej nálade. Zároveň hneď od začiatku jasne načrtáva divadelný pôdorys, na ktorom sa bude dianie odohrávať: disciplinovane dodrží trojakú jednotu miesta, času a deja, pretože konflikt Šedivca, oligarchu Kalugina a niekoľkých ďalších figúr prostredie továrne takmer neopustí a stihne sa zavŕšiť počas jedinej noci. Ruský spôsob westernu Keď si Kalugin nechá zvolať osadenstvo továrne a vyhlási, že prevádzka bude bežať len do konca mesiaca a výplaty budú bohviekedy, robotníci síce nahlas reptajú, ale na viac sa nezmôžu. Niektorí z nich v podniku pracujú už od socialistických čias a mzdu nedostali niekoľko mesiacov, ale musia živiť rodiny a sú radi aspoň za ten horizont pár týždňov a hmlistú nádej na nejaké peniaze. Úplne rovnako po sebe z existenčných dôvodov nechávajú dupať aj vedľajšie postavy vo westernoch – dedinčania v Siedmich statočných, obyvatelia mestečka v Na pravé poludnie a „štafáž“ mnohých ďalších podobných filmov. Šedivec je potom typický osamelý hrdina, bojovník za spravodlivosť s až romanticky vypätým étosom, ktorému sa podarí stiahnuť na svoju stranu hŕstku váhavých ďalších. S niekoľkými spolupracovníkmi vypracuje riskantný plán: na opustenej príjazdovej cesty k továrni Kalugina na jeho pravidelnej ceste unesú, zamknú ho v areáli a vymenia za tučné výkupné. Lenže nálada sa rýchlo zmení v thrillerovú: zneškodnenie ochranky neprebehne bez problémov a do rokovania s milionárovou súkromnou bezpečnostnou službou sa čoskoro nečakane zapojí polícia, dokonca špeciálna jednotka. Aj keď nikto nemá potuchy, kto ju zavolal alebo ako sa o akcii dozvedela. Tri princípy Či už práve čerpá z westernových alebo thrillerových inšpirácií, Bykov ako autor scenára i režisér nikdy neopúšťa schému hry – a to v mnohých významoch. Jedným z nich je onen význam dramaturgický: Fabrika je po drvivú väčšinu stopáže konverzačka o niekoľkých postavách, ktorá by sa pokojne mohla odohrávať na divadelných doskách. Po druhé dej pripomína hru šachovú, pretože figúry musia neustále kombinovať a vymýšľať stratégiu na niekoľko ťahov dopredu. A do tretice ide o povestnú hru na mačku a myš, pretože pomery síl sa priebežne menia a ten, kto sa už vidí, ako vychádza víťazným krokom z brán továrne von, sa môže behom okamihu ocitnúť zasa v slepej uličke. Bykov hrá so skvele napísanými postavami – jasnými typmi načrtnutými niekoľkými málo ostrými ťahmi. O zamračenom Šedivcovi sa toho (až do veľkého finále) dozvieme len minimum a veľmi postupne, ale z letmého pohľadu na hrozivo zjazvený chrbát, z toho, ako drží zbraň, alebo s akou autoritou velí svojej „čate“, si urobíme jasnú predstavu. Veľkú prirodzenú autoritu v sebe nesie aj Kalugin, vďaka čomu prekračuje rámec jednorozmerného zloducha; síce ide o mafiána na prvý pohľad, s luxusným autom, ochrankou a výrazom „na mňa nikto nemá“, ale zároveň je možné z jeho konania vycítiť, že svoje impérium vybudoval aj s pomocou veľkej šikovnosti a húževnatosti. Ústrednú trojicu dopĺňa šéf Kaluginovej súkromnej armády Anton – muž, ktorý má k svojmu konaniu rovnako ako všetci ostatní svoje dôvody a pokojne mohol v danej chvíli stáť na Šedivcovom mieste. Chudobní proti bohatým Inteligentne vystavaný scenár starostlivo pracuje s dávkovaním informácií, s dejovými výpustkami aj s náhlymi a nečakanými zvratmi: na scénu v jednej chvíli napríklad dorazí aj televízny štáb. Bykov rozpráva úsporne a drží jednotnú atmosféru noci, v ktorej stále prší. Továreň (skutočná moskovská fabrika, v ateliéri sa nenatáčalo) poskytuje vítane strohé a surové prostredie, ktoré multitalentovaný Bykov dopĺňa aj výbornou minimalistickou hudbou s industriálnymi názvukmi. Autor tiež presne vie, kedy je treba si od dialógov oddýchnuť, a vo vhodnej chvíli do drámy vsunie hromadnú bitku alebo prestrelku, ktorá by sa nestratila ani v hollywoodskom akčnom filme. Fabrika je teda precízne vysústruženým dielom, ktoré nad „obyčajný“ žánrový film posúva jeho spoločensko-kritická rovina. Továreň stojí na fiktívnom mieste a zastupuje tak tisíce podobných a Kalugin tiež vychádza z mnohých možných predobrazov; Bykov sa neinšpiruje nejakou konkrétnou udalosťou a nerozpráva o tom, čo sa stalo, ale skúma, čo by sa stať mohlo, keby trenie medzi vrstvou bohatých a chudobných v súčasnom Rusku niekde prerástlo v požiar. „Mal si im povedať, že je to revolúcia a nie lúpež,“ kričí na zarputilého Šedivca z druhej strany barikády Anton. Bykov necháva v závere filmu postavy rozprávať v teatrálnych monológoch, ktorými možno až príliš doslovne ilustruje svoje tézy o tom, že systém je možné zmeniť iba násilím. Takéto posolstvo je diskutabilné, ale zároveň odkazuje ako k ruskej tradícii anarchizmu a boľševizmu, tak aj k súčasným hollywoodskym thrillerom, ako bola napríklad Nolanova trilógia o Batmanovi. Fabrika tak okrem napínavého prestavenia poskytuje aj dosť materiálu na premýšľanie. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Fabrika RÉŽIA Jurij Bykov SCENÁR Jurij Bykov Herecké OBSADENIE Denis Švedov, Vladislav Abašin, Andrej Smoljakov, Kirill Poluchin, Alexandr Bucharov, Dmitrij Kuličkov, Ivan Jankovskij… DĹŽKA 109 min. V kinách: od 29. augusta / Hodnotenie: Pozitívne