kino / dobrodružný Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Temná veža ako ochabnutý falický symbol recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO Profimedia.cz, Falcon Stephen King mal vždy trochu nesúdny prístup k dĺžke svojich románov. Nie je síce platený od slova, ale ako by bol. Pozíciu literárnej superhviezdy, pre ktorú neexistujú bežné obmedzenia, využíva naplno a vrcholom jeho rozpísanosti sa stala osemdielna fantasy séria Temná veža inšpirovaná čiastočne Pánom prsteňov a čiastočne spaghetti westernom Dobrý, zlý a škaredý. King tu zmiešal dohromady vážnu mytológiu o vzniku a fungovaní univerza s mnohými prepojenými svetmi a odľahčené pištoľnícke brakové čítanie, pričom v oboch nachádza nejaké základné vzorce rozprávania o boji dobra proti zlu. T rochu rozvláčny opus magnum vyznačujúci sa častým blúdením po púšti aj dlhými odskokmi do minulosti postáv ukazuje, že veľa miest a motívov z predchádzajúcich autorových kníh sa odohráva v jednom časopriestore. O adaptáciu Temnej veže sa v Hollywoode pokúšali celých desať rokov a počas tej doby sa na nej vystriedali traja režiséri: J. J. Abrams, Ron Howard a nakoniec 44-ročný Dán Nikolaj Arcel. Paradoxom je, že výsledný film má iba 95 minút aj s titulkami, hoci ideálom by bola televízna miniséria v dĺžke osem až desať hodín. Niet divu, že teraz už zároveň vzniká aj seriál, pretože fanúšikovia nemôžu byť filmovou verziou uspokojení. Naplno tu vyvstáva rozdiel medzi filmovým a televíznym médiom, respektíve medzi požiadavkami na trikovú akčnosť a pomalosť rozprávania. Filmová Temná veža stelesňuje od počiatku nevykonateľný experiment napchať do malej stopáže maximum deja. Nad výsledkom sa dá smiať aj plakať, ale jediné, čo dielo nedokáže vyvolať, je pôvodne zamýšľaná hrôza a bázeň. Po nepriaznivých testovacích projekciách nasledovali ešte drahé pretáčky, ale ani tie nepomohli – film v kinách nemá predpokladaný úspech a nezačne ním žiadna nová séria. Recenzie sa zvyčajne zhodujú na tom, že dielu sa nepodarilo nájsť si ani základnú cieľovku: pre neznalcov predlohy je dej takmer nezrozumiteľný, pre fanúšikov naopak divoko neverný a zjednodušujúci. Tiež nie je jasné, či titul honosiaci sa temnotou má byť skôr pre dospelejšie publikum, alebo pre teenagerov. Hlavnou zmenou oproti predlohe pritom je, že sa viac-menej hlavným hrdinom stáva násťročný chlapec trpiaci nočnými morami, ktoré však nie sú žiadnymi preludmi, ale predzvesťami. Pištoľník Roland sa naopak stáva druhou hlavnou postavou a finále sa vôbec nedostane k hlavnému zloduchovi, „Šarlátovému kráľovi“, ale vystačí si s kúzelníkom Walterom, ktorého Matthew McConaughey hrá ako svoju vlastnú voskovú figurínu. V tejto chvíli už ničomu nevadí, že Rolanda stvárňuje černošský herec Idris Elba, hoci v predlohe sa jedná o belocha, pretože Idris Elba = dobrá elba, čo si budeme hovoriť, ten chlapík má charizmu za troch iných ľudí. Problém je v tom, že z čohosi potenciálne komplexného sa stala jednohubková blbina typu Zlatého dieťaťa s Eddiem Murphym, Nepriestrelného mnícha s Chow Yun-Fatom alebo Čarodejovho učňa s Nicholasom Cageom. Vyššie uvedené filmy ale trpia skôr tým, že príliš málo veria vlastnej mytológii a nie je v nich dosť vážnosti, aby mohli byť strhujúce. Temná veža naproti tomu stojí na mýtickej symbolike a je to zrejmé aj v onej fragmentárnej podobe, v každej scéne sa ako v čriepku zračia ďalšie kúsky mozaiky, no bez možnosti vidieť celok. King si dlhodobo zakladá na tom, že využíva základy psychoanalýzy, ale nie tak, že by jej priznal liečivé účinky. Naopak, nechá nás zavrtávať sa do snov a hovorí nám, že to nie sú len sny, že hrozivé obrazy nie sú prezlečené výjavy a zážitky z bežnej reality. A tak aj v Temnej veži smrť otca hlavného dospievajúceho hrdinu pevne súvisí s otrasmi pôdy v celom New Yorku a následne aj rúcaním vesmíru, v ktorého strede stojí práve ona veža. Prečo môže vežu (obrovský falický symbol, znak otcovskej autority a moci) zbúrať len detská myseľ? Aký je význam celej zápletky o vyvolených deťoch, ktoré zneužíva zlý černokňažník, ktorý nechce, aby vo vesmíre panoval poriadok, ale chaos, a cez vonkajšie okraje viditeľného vesmíru k nám prenikla temnota? Psychoanalýza nás naučila uvažovať tak, že nedozerná hrôza sa ukrýva v nás. Terapia by nám mala nájsť cestu k tomu, aby sme sa seba nebáli a svoje vnútorné monštrá prijali, rozrozprávali ich, a tým ich oddémonizovali. King naproti tomu tvrdí, že terapie sú len iluzórne zásterky, falošné pokusy, ako poprieť pravdu, že hrôza je naozajstná a neľudská. Základný hororový motív „oni mi neveria, že bubáci existujú“, sa tu obráti aj proti metóde, ktorá nás s bubákmi naučila žiť. Aj terapia je podľa Kinga obyčajnou civilizačnou barličkou, niečím, čo nás odďaľuje od skutočnej hrôzy nepomenovateľného Reálna – onej temnoty mimo pochopiteľný vesmír. Aj terapia chce niečo označiť, zaradiť, previesť do reči symbolov, zatiaľ čo pravá temnota sa nijako symbolicky uchopiť nedá, a preto je svojou beztvarosťou taká desivá. Ale toto sa z filmovej Temnej veže nedozviete, to som si len tak zafreudoval a zažižekoval. Film má chvatné tempo, ale aj zvláštne výpadky z rytmu, nikdy sa nič dostatočne neosvetlí, s postavami nevzniká pevnejšie puto, to, čo by malo byť blúdením, je skôr útekom, digitálne triky chvíľami pôsobia otravne a hudba neprináša o moc viac než perkusívny lomoz. Napriek tomu by som netvrdil, že sa jedná o najhorší film roka alebo najväčšie sklamanie za posledné roky či najnepodarenejší blockbuster všetkých čias, čo už bolo tiež niekde počuť. Bolelo by ma to viac, keby som mal dojem, že ony knihy boli adaptovateľné do rozmeru napríklad dve a pol hodiny. Vzhľadom na to, že ani to sa nedá, nemá cenu smútiť nad hodinou a pol. Temná veža réžia Nikolaj Arcel Scenár Akiva Goldsman, Jeff Pinkner, Stephen King Herecké obsadenie Matthew McConaughey, Idris Elba, Tom Taylor… Dĺžka 91 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu V kinách: od 24. augusta / Hodnotenie: Negatívne