FILMOVÝ KLUB televízia Text Ivana Petrová | FOTO AMC 1 984 Veľký Brat Orwellova vízia budúcnosti je dokonalou časovou slučkou, ktorá je poskladaná zo starých rozhlasových trubiek a rozbitého kancelárskeho nábytku. Všetky rekvizity z geniálneho filmu 1984 by ste zohnali zrejme jedine na vrakovisku, a napriek tomu je vizuálny výsledok neskutočný rovnako ako knižná predloha. F ilm začína prepisovaním histórie: Smithovou úlohou je zmeniť zastarané vládne dokumenty tak, aby odrážali súčasnú realitu. Metodicky preto škrtá v starých novinách, vyhadzuje fotografie a nahrádza ich novo vyrobenými „vyprázdnenými“ ľuďmi a navštevuje masové manifestácie, pri ktorých je uctievaný Veľký Brat. Do toho neustále chodia ochromujúce správy o nekonečnej svetovej vojne. Do Smithovho depresívneho sveta sa však akoby náhodou primieša dievča, Julie, ktorá v ňom vyvolá doslova búrku (prebudia sa v ňom doteraz nepoznané emócie a city). Smith a Julie sa stanú revolucionármi, v Orwellovom svete k tomu stačí málo – milovanie, prechádzky v prírode a jedenie jahodového džemu. Potom si ale Smitha zavolá do kancelárie O'Brien, vysoký úradník na „vnútornom“, ktorý sa zdá byť skutočným revolucionárom a dá mu zakázané spisy nepriateľa štátu… Os príbehu je pomerne dobre známa. 1984 patrí k jedným z najčítanejších románov našej doby. Čo je teda také pozoruhodné na filme? Veď to poznáte, akonáhle je skvelá kniha, film je väčšinou prepadák. V prípade Michaela Radforda ale táto rovnica neplatí. Film totiž vyzerá a doslova je cítiť ako bezútešná a roztrhnutá vízia Orwellovho sveta. John Hurt, vychudnutý a s unavenou tvárou, je úplne presný Winston Smith; Richard Burton vyzerá taký starý a unavený, až je malý zázrak, že zomrel až po dotočení filmu, navyše je excelentný ako cynický O'Brien; v prípade Suzanne Hamilton ako Julie, divokej malej vojnovej siroty, so superlatívmi ohľadom jej hereckých kvalít trochu uberieme, avšak nemožno jej uprieť, že je v pravom slova zmysle ozdobou tohto filmu, akousi zhmotnenou nádejou, bez ktorej by sa všetko prepadlo do nekonečnej temnoty. Pre hudobných fajnšmekrov Koľko z vás by spoznalo v hudobnom podkrese vychádzajúce hviezdy osemdesiatych rokov, Eurythmics? Radfordov filmársky štýl má v sebe čosi experimentálne, trochu pripomína Chaplinovu Modernú dobu (1936), keď využíva nezmyselné dialógy, ktoré nie je treba pochopiť, rozumieť im. Ide len o nezmyselné frázy, útržky viet i slov, ktoré sú prenášané cez primitívnu televíziu Veľkého brata, a predsa všetky znejú nejako naliehavo, snažíte sa, aby vám neunikla ani hláska. Táto brilantná adaptácia ešte lepšieho románu je pravou filmovou lahôdkou. Pocit, že nikdy nie ste sami a stále sa na vás niekto pozerá, je dnes viac než aktuálny. Skoro sa nechce veriť, o koľko Orwell predbehol svoju dobu. Ale pozor, nepleťte si Radfordovu verziu so slabomyseľným sci-fi z roku 1954, pretože táto verzia (symbolicky natočená v roku 1984) preniká oveľa hlbšie do srdca románu i temnoty. Youtube 1984 Réžia Michael Radford Scenár Michael Radford Herecké obsadenie John Hurt, Richard Burton, Suzanna Hamilton, Cyril Cusack, Gregor Fisher, Anthony Benson, Roger Lloyd-Pack, Rolf Saxon, Annie Lennox, Phyllis Logan Dĺžka 113 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Hodnotenie: FDb 70,8 % Redakcia AMC | 7. septembra TV program AMC nájdete napríklad v týchto balíčkoch Kompletná programová ponuka Skylinku