kino / HOROR Text Vojtěch rynda | FOTO Vertical Ent. Vojtěch Rynda český filmový publicista Prekliatie rodiny Grahamovcov prekliate dedičstvo Filmová recenzia Vojtu Ryndu Film Prekliate dedičstvo predchádza povesť kandidáta na najlepší horor roka, podobne ako to bolo pred niekoľkými týždňami s Tichým miestom. Oba filmy spája pôdorys rodiny, snaha vymknúť sa žánrovým klišé a jemný pocit nenaplneného potenciálu na záver, bohato ale vyvažovaný pôsobivo hutnou atmosférou. R odina z Tichého miesta žila vo svete postihnutom katastrofou v podobe krvilačných príšer, kým rodina z Prekliateho dedičstva si nesie hrôzu v sebe, pričom svet okolo nej zostáva viac-menej normálny. Horor debutujúceho scenáristu a režiséra Ariho Astera začína „štýlovo“ – pohrebom. Na koho by nepadla tieseň už z nejasne pochmúrnych úvodných záberov filmu, toho dôkladne znepokojí hlavná hrdinka Annie, ktorá na smútočnej slávnosti vykreslí svoju nedávno zosnulú matku v pomerne nelichotivých farbách. Annie žije v rozľahlom dome na samote v lesoch za mestom kdesi v americkom štáte Utah. Bývala tam s ňou aj jej umierajúca matka, kým ju nebolo treba presunúť do hospicu; dvere do jej prázdnej izby stále zívajú ako nemá výčitka. Tajnostkárska matka rodu nijako nechýba svojmu šestnásťročnému vnukovi Peterovi, zato trinásťročnej Charlie sa po babičke veľmi cnie. Anniin manžel Steve je pre svoju ženu oporou, ale zjavne sa mu po odchode svokry uľavilo. Ako keby sa však tieň mŕtvej stareny od rodiny Grahamovcov odmietal odpútať. Jej hrob bol vzápätí po pohrebe znesvätený. Annie zahliadne jej prízrak vo svojej pracovni a váhavo zájde na terapeutickú skupinu pre ľudí, ktorí nedávno prišli o svojich blízkych. Na sedení sa rozrozpráva o sérii duševných chorôb a tragických úmrtí, ktoré v jej rodinnom kruhu postihovali mužskú líniu. A v rodine sa schyľuje k ďalšiemu úmrtiu, tentoraz veľmi nečakanému pre jej členov aj pre divákov. Prekliate dedičstvo sa na divákov nesype po troškách, ale zahŕňa ich dusivo nepríjemnou atmosférou hneď od začiatku vo veľkom, a to práve aj prostredníctvom šokujúcich zvratov. Nálada je systematicky budovaná potemnelou farebnou škálou v odtieňoch hnedej a zelenej, zriedkavou „hudbou“ pozostávajúcou z rytmizovaných zvukov a najmä prostredníctvom zbitých, strhaných výrazov tváre všetkých zúčastnených, ktorí ako keby začínali tušiť, že sa ich zmocňuje niečo mimo ich chápania. Veľkú úlohu zohráva aj ponuré prostredie poloprázdneho domu, v ktorom divák nikdy nedostane šancu poriadne sa zorientovať: poznáme jednotlivé izby, ale príliš jasne nevieme, ako na seba nadväzujú a čo sa skrýva v chodbách medzi nimi alebo napríklad v priestore vysoko v podkroví. Annie sa živí vyrábaním realistických miniatúrnych figúr a ich prostredia, akýchsi umeleckých domčekov pre bábiky; kamera sa vyžíva v prechode medzi mierkou skutočnou a mierkou miniatúr, ktorý diváka ešte viac dezorientuje a znepokojuje a ktorý akoby rodinu Grahamovcov staval do pozície pokusných zvierat v akváriu, na ktorých sa má robiť akýsi strašný experiment. Postavami z divných či dysfunkčných rodín a rolami matiek problematických detí sa preslávila predstaviteľka Annie, austrálska herečka Toni Collette, ktorá v Prekliatom dedičstve podáva oscarový výkon. Jedným z jej najznámejších filmov je trpká road movie Malá Miss Sunshine o rodine, ktorá cestuje stovky míľ, aby splnila sen sedemročnému dievčatku. V animovanej tragikomédii Mary a Max Collette nahovorila postavu Mary, osamelého dievčatka s otcom alkoholikom, matkou kleptomankou a s materským znamienkom na čele, kvôli ktorému sa jej posmievajú spolužiaci v škole. Herečka je známa aj ako traumatizovaná mama hlavného detského hrdinu z netradičnej romantickej komédie Ako na vec alebo ako matka chlapca, ktorý „vidí mŕtvych ľudí“ v thrilleri Šiesty zmysel. So Šiestym zmyslom býva Prekliate dedičstvo kvôli svojej pochmúrnej atmosfére a nečakaným zvratom niekedy porovnávané. Od veci nie sú ani odkazy na staršie klasické „duchárčiny“ ako Vyháňač diabla alebo Rosemaryino dieťa, v ktorých takisto hrajú zásadnú úlohu postavy detí či dospievajúcich. Prekliate dedičstvo sa im blíži aj pomalým rozprávacím štýlom, ktorý sa na rozdiel od väčšiny dnešných hororov nespolieha na náhle „ľakačky“ a iné lacné triky. To zároveň neznamená, že by sa Asterov film hanbil vyrukovať s brutálnymi a veľmi krvavými scénami. Vo svetle týchto porovnaní je preto trochu škoda, že Ari Aster v scenári neudrží možnosť vykladať desivé udalosti ako racionálne, tak aj prostredníctvom nadprirodzených síl, a rozhodne sa pre druhý variant. Dej Polanského filmu Rosemaryino dieťa sa dal interpretovať ako prejav extrémne silnej tehotenskej psychózy aj ako príbeh satanistického sprisahania. Prekliate dedičstvo spočiatku ponúka metafory rozpadu osobnosti, témy medzigeneračného odcudzenia či racionálne vysvetlenie cez potlačované traumy Annie, ale nakoniec ide psychológia bokom a všetko je trochu… priamočiarejšie. Aj tak zostáva priestor pre skvelé herecké výkony: okrem temných výrazov Toni Collette zostane v pamäti vypálená najmä podivne pokrivená tvár začínajúcej Milly Shapiro v úlohe Charlie. Uznanie si zaslúži Gabriel Byrne ako otec s nohami na zemi, ktorý robí všetko pre to, aby sa mu rodina nerozpadla pod rukami; netuší ale, proti akému silnému protivníkovi stojí. Mráz, ktorý behá po chrbte z dvoch hodín strávených v spoločnosti manželov Grahamovcov a ich detí, je v horúcom lete vítaným osviežením – podobne ako je Prekliate dedičstvo nečakane sviežim prísľubom do budúcna hororového žánru. Od Ariho Astera sa môžeme dočkať pekelných kúskov. Prekliate dedičstvo RÉŽIA Ari Aster SCENÁR Ari Aster Herecké OBSADENIE Toni Collette, Gabriel Byrne, Alex Wolff, Milly Shapiro, Ann Dowd, Mallory Bechtel, Jarrod Phillips, Austin R. Grant… DĹŽKA 126 min. V kinách: od 19. júla / Hodnotenie: pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu