kino / Životopisná dráma Text Robin Hendrych | FOTo Bontonfilm Keď ešte búrlivák nebol ikonou Rovnako rýchlo, ako sa Václav Havel zvládol vyšvihnúť z väzenia na Pražský hrad, sa presunul aj z pozície jednoduchého smrteľníka na úroveň symbolu. Či je jeho prezidentovanie príkladom mocenského diletantizmu, alebo inšpiráciou pre všetkých apolitických politikov nechajme teraz bokom. v kinech od v kinách od právě v kinech 30 júla I konou sa bez pochýb stal a je teda jedine dobre, že ho chce niekto ukázať aj ako láskavého, štedrého, múdreho a bolestne nerozhodného človeka, ktorým bol. Pokúsili sa o to Viktor Dvořák (ako Václav Havel), Anna Geislerová (ako Olga Havlová), Martin Hoffman (ako Pavel Landovský) a ďalší pod taktovkou Slávka Horáka. Havla sa programovo rozhodli ukázať ako človeka a ukazujú tak jeho tvár ako nádejného a nádejeplného dramatika, odhodlaného disidenta a bojovníka za ľudské práva, väzňa aj vodcu Nežnej revolúcie. Skrátka naň nazerajú prizmou rokov 1968–1989, a to bolo obdobie, kedy ho z Hrádečku od Pražského hradu nedelili len kilometre, ale aj šíky príslušníkov SNB a ŠtB. Vrstevnatý Havel Havel totiž vedel byť humanista a mecenáš, rovnako ako sukničkár a žobrák. Jeho persona nie je zhrnutá absolútnym múdrom, že pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Reprezentuje ale slová, ktoré Havel v roku 1990 predniesol obom komorám amerického kongresu: teda že myšlienky a slová jednotlivca sú v spoločenskom kontexte platné len a len vo svetle jeho činov. Jeho činy aj myšlienky v tomto období sú našťastie zosumarizované naskrz ľudsky, človek by povedal s „havlovskou“ pokorou k materiálu, a film nezabúda ani na útrapy. Na útrapy, ktoré v totalite človeku robí morálka, o to viac moralizmus ako program. Hovorí nám, a to hlavne, ako je žiaduce byť občanom aj keď o to štát nestojí, či obzvlášť, keď o to štát nestojí. A všetko to začína divokou „androšskou“ párty. Človek proste nie je Boh Film sa kľúčovo sústredí aj na obdobie, ktoré po Pražskej jari nútene nezamestnaný Havel strávil na Hrádečku a v jeho blízkom okolí. Ani ako nočného strážnika ho nechceli a dostal sa tak do nezávideniahodnej pozície postaristokratického ničomníka: nezamestnaného „pána spisovateľa“. To, že aj v tejto dobe Havel nosil „svojim esenbákom“ za chladných večerov čaj, filmárov právom veľmi nezaujíma. Celkom plastický obraz Podľa vlastných slov sa sústredia najmä na vzťahy, ale pritom nám nevyhnutne odkrývajú rúško československého disentu. Práve v postavách dynamického dua Havel-Lanďák, tichošlapka a búrliváka, kľuďasa a šialenca, film nachádza všetku svoju prekvapivo sviežu komédiu a podobne zábavný je aj ústredný milostný trojuholník Havel-Havlová-Kohoutová (ktorú hrá Barbora Seidlová). Filmári si skrátka neberú servítky, cigarety padajú po kartónoch, fľaše vodky takisto, priateľstvá sú rovnako vratké ako manželstvá a poháre na víno. A to jediné, čo zostáva ovenčené akousi havlovskou mytológiou je asi Olgina svätá trpezlivosť. Akoby mu z oka Atmosfére filmu prispieva, že herci Dvořák, Geislerová i Hoffman akoby svojím predlohám z oka vypadli. Najmä Viktor Dvořák, ktorý je v súkromnom živote skôr tichý introvert, potom podľa režiséra v kostýme skutočne pôsobil ako reinkarnácia prvého ponovembrového prezidenta. Havel RÉŽIA Slávek Horák SCENÁR Slávek Horák, Rudolf Suchánek Herecké OBSADENIE Viktor Dvořák, Aňa Geislerová, Martin Hofmann, Stanislav Majer, Barbora Seidlová, Jiří Bartoška, Adrian Jastraban… DĹŽKA 105 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu