kino / ŽIVOTOPISNÁ dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Film Europe Vojtěch Rynda český filmový publicista Dobre „vychytaný“ životný príbeh Brankár Filmová recenzia Vojtu Ryndu Druhá svetová vojna skončila, ale zajatému nemeckému parašutistovi Bertovi Trautmannovi začína ďalší boj: o športové výsledky, o uznanie, o lásku aj o odpustenie sebe samému. Životopisný film Brankár natočený podľa osudov muža, ktorý to dotiahol z východnej fronty až na špičku anglickej futbalovej ligy, za často rozpustilou atmosférou skrýva tragický nádych. K am sa Bert vrtne, tam ho majú za vojnového zločinca, presvedčeného nácka a stelesnenie všetkého zlého, čo Nemecko počas vojny Európe vykonalo. V zajateckom tábore musí drhnúť latríny a sadistický veliteľ tábora by ho najradšej rovno postavil k stene. V šatniach lokálneho futbalového klubu sa s ním nikto nechce baviť a na ihrisku na neho miestni pokrikujú nenávistné urážky. A aj v obchodíku svojho ochrancu, miestneho obchodníka a manažéra spomínaného klubu, sa na neho jeho dcéry pozerajú div nie ako na ľudožrúta. Jedno z dievčat po ňom ale občas hodí okom aj so zaľúbením… Trautmannov život v sebe spája paradoxy dejín 20. storočia. Rodák z Brém, ktorý zomrel pred šiestimi rokmi v požehnanom veku takmer deväťdesiatich rokov, bol nositeľom Železného kríža aj Rádu britského impéria, teda vyznamenaní dvoch väčšinou veľmi znepriatelených ríš. U nás o ňom vedia zrejme len športoví fajnšmekri, zatiaľ čo v Anglicku patrí medzi futbalové legendy – najmä vďaka obetavému výkonu vo finále Football League, ktoré v bráne dochytal so zlomeným krkom. Film Brankár dlhý čas pôsobí ako štandardný divácky ústretový životopisný príbeh, ktorý úplne v duchu klasického hollywoodskeho rozprávania ide po dvoch líniách, profesijnej a milostnej: divák Trautmannovi drží palce, aby uspel vo svete futbalu a zároveň získal dievča svojho srdca. Film hrdinu zastihuje až na samom konci vojny, kedy je dvadsaťjedenročný mladík zajatý Spojencami a odlifrovaný na britskú pôdu, kde si má odpracovať škody spôsobené víťaznej mocnosti. K šanci uchytiť sa na tamojšej futbalovej scéne príde ako slepý k husliam, keď si ho na dvore tábora náhodou všimne manažér klubu Jack Friar. Jeho mančaftu hrozí zostup do nižšej súťaže a strata sponzorstva, takže Jack neváha staviť všetko na jednu kartu, aj keby to mal byť nedávny nepriateľ. Prvá polovica filmu je až roztomilo konvenčná. Jej kúzlo funguje nezávisle na tom, koľko toho divák o skutočnom Trautmannovom osude vie: priamočiaro napísané situácie s predvídateľnou pointou prinášajú okamžité čiastkové uspokojenie, ako to u jasne žánrovo vymedzených filmov býva. Bert prekonáva odpor nových spoluhráčov. Bert si získava priazeň pôvodne nepriateľsky naladeného publika. Bert to skúša na staršiu Friarovu dcéru cez sympatie jej mladšej sestričky… Táto séria scén je prepojená silným motívom súboja s nepriazňou osudu, vďaka ktorému si „vojnový zločinec“ získava aj naše srdcia. Najroztomilejšie sú potom scény „dvorenia“ s Margaret. Tej sa mladík páči na prvý pohľad, ale nemôže to priznať ani sama sebe, nieto jemu. Tokanie dvoch hrdličiek je rozprávané úsporne a minimalisticky – prestrelkami skrytých pohľadov „čo robí ten druhý“ v priestoroch Friarovho hospodárstva, zdanlivo vyhrotenými prehodeniami replík, ktorými sa tí dvaja navzájom skúšajú, aj zámerne naivistickou scénou spoločného chytania vtáčika. To, že sa tento vývoj situácie zaobíde bez dlhých dialógov a že sa mladý brankár mnohými chvíľami jednoducho „premlčí“, poctivo odráža skutočný stav vecí: Bert je predsa Nemec a po anglicky príliš nevie. Berta hrá skutočný nemecký rodák David Kross, ktorý sa preslávil rolou zvedeného mladíka v oscarovej vojnovej melodráme Predčítač. Angličtina so „skopčáckym“ prízvukom mu teda ide autenticky. Je zároveň dostatočne vzhľadný, vyšportovaný a charizmatický na to, že sa mu dá vzbudzovanie sympatií medzi Angličanmi veriť. Margaret stvárnila zatiaľ nie príliš známa škótska herečka a modelka Freya Mavor, ktorá sa rozhodne nespolieha len na svoje krásne oči a ryšavú hrivu. Vrchovato to dokáže strhujúcim výkonom v komplexnej hereckej polohe v poslednej tretine, kedy sa film dovtedy rozprávaný v pomerne odľahčenom duchu preklopí do osudovej drámy. Temné náznaky dejom prebleskujú už skôr: film Trautmannovo pôsobenie na východnom fronte, kde sa vojak musel stať svedkom a možno aj aktérom desivých vecí, koncentruje (opäť trochu naivisticky) do traumy spôsobenej tým, že nedokázal odvrátiť zbytočnú smrť židovského chlapca. Ten sa mu potom v najrôznejších chvíľach zjavuje ako oživená výčitka a predznamenáva tak jeho vlastnú životnú tragédiu. Brankár je film skrz-naskrz poctivý a rozprávaný bez zákerností, so srdcom na dlani. Z Trautmannovho životného osudu si otvorene vyberá to, čo sa mu hodí a na čo so svojou rozprávačskou jednoduchosťou stačí. Nepátra do hĺbky po Bertovom konaní za vojny; áno, priznáva, že mladík narukoval dobrovoľne a že Železný kríž asi nedostal len tak pre nič za nič, ale zároveň sa oprávnene drží hlavnej témy, ktorou je zmierenie, odpustenie a súdenie ľudí podľa ich konkrétnych činov, a nie podľa kolektívnej viny. Zároveň prostredníctvom onej tragédie naznačuje akúsi karmickú rovnováhu, z ktorej niet úniku. A v neposlednom rade je Brankár starosvetsky prívetivým športovým filmom, v ktorom sa ešte futbalové zápasy rozprávajú bez rýchlopalných strihov a zbesilých pohybov kamery a v ktorej sú šatne cítiť potom a odhodlaním, a nie peniazmi od sponzorov. Hviezda brankárskeho talentu stúpa a Bert sa dostáva do tímu Manchester City, kde musí znovu prekonať antipatie spoluhráčov i celého mesta. Keď potom za „Man City“ dochytá finálový zápas ligy proti Birminghamu aj s vážnym zranením, nenájde sa medzi postavami príbehu ani medzi divákmi človek, ktorý by ho prinajmenšom nerešpektoval – vojna-nevojna. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Brankár RÉŽIA Marcus H. Rosenmüller SCENÁR Marcus H. Rosenmüller, Nicholas J. Schofield Herecké OBSADENIE David Kross, Freya Mavor, John Henshaw, Harry Melling, Dave Johns, Gary Lewis, Dervla Kirwan, Max Befort… DĹŽKA 120 min. V kinách: od 27. júna / Hodnotenie: Pozitívne