kino / životopisný Text Vojtěch rynda | FOTO profimedia.cz, Bontonfilm Vojtěch Rynda český filmový publicista Pablo escobar: Nenávidený a milovaný Filmová recenzia vojtu Ryndu Aj dvadsaťpäť rokov po smrti popularita drogového bossa Pabla Escobara rastie – súdiac podľa toho, ako často je k videniu na filmovom plátne a televíznych obrazovkách. Po seriáli Narcos od spoločnosti Netflix, účinkovaní vo filme Barry Seal: Nebeský gauner a ďalších „úlohách“ sa teraz kolumbijský kokaínový magnát dočkal životopisného filmu nazvaného u nás Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný. M ilovala som Pabla, nenávidela Escobara. Tak znie celý titul knižnej autobiografie niekdajšej novinárky Virginie Vallejo, podľa ktorej režisér Fernando León de Aranoa film natočil. Virginia mala s obávaným narkobarónom pomer zhruba v rokoch 1983 až 1987; film rozprávaný z jej pohľadu pokrýva obdobie len o málo širšie, od roku 1981 do Escobarovej neslávnej smrti v roku 1993 vo veku 44 rokov. Na začiatku 80. rokov sa Virginia s Pablom zoznamuje z pozície celebrity: ona je známa a obľúbená televízna moderátorka, on má k (neslávnej) známosti ešte len nakročené. Stretnú sa na veľkolepom večierku na Escobarovej luxusnej usadlosti, kam je pozvaná kolumbijská smotánka. Oficiálnou zámienkou je vyhlásenie výstavby tisícov bytov pre chudobných v slumoch – populistického projektu, ktorým chce Pablo získať priazeň nemajetných más. V skutočnosti si na stretnutí hlavy drogových kartelov rozdelia odbytištia v Spojených štátoch. Krásnej a mužmi obletovanej moderátorke je narkobarón, o ktorého biznise zatiaľ kolujú len kusé správy, najprv skôr na smiech. Pri prvom kontakte si obézneho muža so zľahnutými fúzikmi a tatkovským pupkom dokonca pomýli so služobníctvom. Veľmi skoro sa však nechá uchvátiť jeho peniazmi, vplyvom a charizmou, pravdepodobne v tomto poradí. Od Escobarovho vyčíňania už ubehli desiatky rokov a spomienky naň teda nie sú nijako čerstvé, napriek tomu sa zdá byť trochu odvážne pojať film o ňom ako poriadne čiernu komédiu. Niektoré pravdivé skutočnosti sú však natoľko absurdné, že si takéto spracovanie skoro pýtajú. Escobar sa napríklad ku sklonku svojej „kariéry“ skutočne nechal dobrovoľne polapiť a zavrieť; väzenie La Catedral si ale sám naprojektoval, takže si namiesto odpykávania trestu doprial skôr dovolenku vo fešáckom krimináli, kde hral futbal s kolumbijskou reprezentáciou (do lopty sa kopalo, kým „šéf“ nezvíťazil) a kam si pozýval zástupy prostitútok (len vo všedné dni; nedele patrili rodine). Čierny humor filmu pochopiteľne nie je pre každého. „Táto krajina je masový hrob,“ lomí rukami kolumbijský občan nad situáciou, kedy sa kvôli otvorenej vojne medzi drogovými kartelmi a políciou plnia ulice, slumy a skládky mŕtvolami, často zohavenými. Escobar svojich nepriateľov necháva porciovať motorovými pílami zaživa, prevádzkuje autoškolu pre nájomných vrahov, ktorí ciele likvidujú za jazdy na motorke, a pre „špeciálne prípady“ má v rukáve obzvlášť kruté spôsoby popravy. Escobarovi sa v doterajších troch sériách tiež veľmi dôkladne venuje aj u nás veľmi obľúbený seriál Narcos. Ten je v porovnaní s filmom pochopiteľne oveľa viac zameraný na faktografiu, ponúka detailný pohľad do zákulisia drogového biznisu a zoznamuje diváka s radom nosných vedľajších postáv. Film Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný sa však aj napriek „dojmologickému“ základu, danému pohľadom Virginie, drží skutočnosti pomerne presne. Poskytuje kontext v podobe cenných informácií, ako je napríklad tá, že kilogram kokaínu stál v Kolumbii v polovici 80. rokov 7 000 amerických dolárov, zatiaľ čo v USA 150 000 dolárov – a to ho kartel počas dopravy do Štátov ešte rozriedil na tri kilá laktózou. Virginia sleduje, ako sa počas 80. rokov Escobar vzchopí z pozície jednej z hláv kartelov na prakticky neobmedzeného vládcu obchodu s latinskoamerickým kokaínom. Vďaka zaplatenej podpore chudobných vrstiev sa nechá zvoliť do kolumbijskej Snemovne reprezentantov, odkiaľ tvrdo bojuje proti extradičnej dohode s USA, ktorá by dovolila vydávať kolumbijských občanov do Spojených štátov. S narastajúcou mocou si dovoľuje čím ďalej viac: dopúšťa sa politických vrážd, platí odmeny za zabitých policajtov, likviduje konkurenciu – a prepadá megalománii aj paranoji. Vzťah s Virginiou je na tom všetkom možno to najmenej zaujímavé, televízna kráska má však dostatok kúzla na to, aby úlohu rozprávačky ustála. Penélope Cruz sa nebojí podať ju v realistickom až nelichotivom svetle ako naivnú, samoľúbu a rozmaznanú primadonu, ktorá až príliš neskoro pochopí, s čím sa zaplietla. Románik s drogovým lordom ju stojí miesto i reputáciu a kedysi očarujúca žena nakoniec končí ako nezamestnateľný uzlíček nervov čeliaci desiatkam anonymných hrozieb smrťou denne. Ukázať tento prerod vyžaduje skutočne veľkú herečku a Penélope Cruz dokazuje, že ňou je. Silné je napríklad jej prenikavé sólo vo chvíli, kedy v záložni čelí atentátu. Ešte pôsobivejšie sú však niektoré jej spoločné scény s Javierom Bardemom – vo filme Escobarom, v skutočnosti manželom. Je pobavene okúzlená, keď jej Escobar ukazuje svoje kráľovstvo, nadšená, keď jej plní kufor zrolovanými stodolárovkami, vydesená, keď sa jej vyhráža smrťou. Do už tak vypätej dynamiky ešte vstupuje Pablova usúžená legitímna manželka Victoria v podaní typovo odlišnej Julieth Restrepo. Film Fernanda Leóna de Aranoa si iste nerobí ambície vykresliť udalosti vyčerpávajúcim spôsobom; na narkobarónove vyčíňanie nestačí ani seriál, nieto „len“ celovečerný film. Predovšetkým chýba ilustrácia toho, ako situáciu v krajine vníma tamojšia spoločnosť. Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný však ponúka nový pohľad v podobe rozprávania cez jeho „bokovku“, vierohodne zachytáva atmosféru kokaínových 80. rokov a v neposlednom rade ponúka vynikajúce herecké výkony. Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný RÉŽIA Fernando León de Aranoa SCENÁR Fernando León de Aranoa, Virginia Vallejo Herecké OBSADENIE Javier Bardem, Penélope Cruz, Peter Sarsgaard, David Valencia, Giselle Da Silva, Nathan Cooper… DĹŽKA 123 min. V kinách: od 14. júna / Hodnotenie: pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu