rozhovor Boli hory Vašou vášňou už od detstva? Rodičia ma skôr viedli k cestovaniu po „nižších“ miestach, ale tá vášeň sa objavila počas môjho pôsobenia v atletickom krúžku. Išli sme najskôr do Nórska, potom na ferraty (pozn. red. horolezecká cesta zaistená oceľovým lanom) do Talianska a nasledovali výlety na švajčiarske štvortisícovky. Na Mont Blancu som prvýkrát stál, tuším, niekedy okolo mojej plnoletosti. Mali ste medzi horolezcami nejaký vzor? Tých mám celkom veľa. Nikdy som však neprečítal celú horolezeckú knižnicu. Lepšie mi príde si to sám prežiť, keď už mi život pripravil tú možnosť. Mal som česť stretnúť množstvo chlapov, od ktorých som sa mohol učiť. Či už to bola česká „elita“, alebo pohodový Peter Habeler (pozn.: prvý človek, ktorý vystúpil spoločne s Reinholdom Messnerom na vrchol Everestu bez podporného kyslíka). Aký to bol pocit, keď ste prvýkrát vyšli na osemtisícovku? Čo sa Vám pri ceste nahor preháňalo hlavou? Prvý výstup nie je rovnaký ako prvý let lietadlom, prvé rande alebo prvý pohárik alkoholu. Trochu tušíte, do čoho idete, ale skúsenosti s výškou a s ňou súvisiaci exponenciálny nárast driny sú slovami neprenositeľné. To, čo vám pri výstupoch ani na chvíľku nesmie zmiznúť z pamäte, je pokora. Platilo to na prvej osme a bude to platiť aj na každej ďalšej, ak chcem, ako že chcem, tieto výpravy prežiť. Dvakrát ste sa vrátili na horu Manáslu. Ani jeden výstup sa Vám nepodaril? Na svoj vrchol ma Hora ducha pustila už v roku 2011. Výstup sme sa nasledujúce roky pokúsili opakovať spoločne s mojou priateľkou Miri, pretože sme potrebovali vyskúšať jej adaptáciu na vysokú nadmorskú výšku. V pláne bola totiž náročná expedícia na Čo Oju (8 201 m) s naším nevidiacim kamarátom Honzom Říhom. Pri prvom pokuse v roku 2015 nás zastavila organizácia záchrannej akcie pre francúzskeho lezca, ktorý uviazol vo výške 7 400 metrov. Druhý výstup v roku 2018 sme prerušili kvôli strašnej zime spôsobenej silným vetrom vo výške 7 600 metrov. Ako partnerka zvláda extrémne podmienky? Zvláda to veľmi dobre, má skvelú vytrvalosť a, ako je to medzi dievčatami časté, tak aj veľkú psychickú odolnosť. Aby nie, keď vydrží žiť so mnou. Na horách vo veľkej zime musí byť ale opatrná, lebo trpí chorobou, ktorá sa nazýva Raynaudov syndróm, zle sa jej prekrvujú končeky prstov, čo môže byť pri vysokohorskej turistike v zóne smrti celkom problém. Stále máte v pláne otvoriť českú krčmu v Nepále? V marci sme mali týždeň do otvorenia a prišla koronavírusová stopka. Teraz je ďalší otvárací termín 1. septembra 2020. Všetko je pripravené, len chlapcov nepálskych naučíme čapovať české pivo, variť české jedlo a hurááá! Organizujete prednášky o cestovaní a vediete expedície v Nepále. Dá sa touto prácou dobre uživiť? Hlavne máme možnosť robiť veci, ktoré nás bavia. Materiálne nie sme príliš nároční, takže v kombinácii s našimi ďalšími aktivitami sa to dá. Čiastočne ma živia spomínané prednášky pre verejnosť, firmy a školy. Ich témou nie je len cestovanie, ale napríklad aj motivácia alebo zdravie. Stále ale pracujem aj v mojom materskom odbore, čo je geodézia a som spolumajiteľom a konateľom v outdoorovej firme Summit Drive. Aký je záujem Čechov o extrémne cestovanie? Pre každého človeka tento pojem znamená niečo iné. Pre niekoho to môže byť výstup na Sněžku, pre iného šesťtisícovky. Nepál sa v súčasnosti stáva obľúbeným cieľom mnohých cestovateľov ako z Čiech, tak z celého sveta. Nájdete tam všetko od kultúry a prírodných krás po možnosť všemožných outdoorových aktivít v nížine i veľhorách. Vyberie si naozaj každý. Patríte k onkologickým pacientom. Po náročných operáciách a chemoterapii ste sa ale vydali na ďalšiu expedíciu. Nehovorili Vám doktori, že sa máte skôr šetriť a odpočívať? Okrem kĺbovej psoriázy, vyskočenej platničky a rakoviny som ešte trochu nahluchlý. Všetko som s doktormi samozrejme náležite konzultoval. Pohyb na čerstvom vzduchu, mimo stresy „civilizácie“ a ešte k tomu v Nepále, ale pomáha uzdravovať. Keď sa práve príliš často nepcháte do zóny smrti – teda nad 7 000 metrov. Veríte, že pozitívny psychický stav môže človeka z rakoviny uzdraviť? Neverím, že výhradne, ale verím, že rozhodne pomôže. Psychosomatika je pri liečbach rôznych ochorení hrozne dôležitá veličina, ale v našom zdravotníctve ide stále ešte o veľmi okrajovú tému. Spolupracujem s doktorom psychológom Martinom Pospíchalom, ktorý pod heslom „MysliProtiRakovině“ šíri osvetu hlavne medzi onkologickými pacientmi a ich doktormi. Text Eva Fraňková | FOTO archív Jana Trávníčka Honza Honza Trávníček Trávníček Kopce a čerstvý vzduch mi pomohli k uzdraveniu Honza „Tráva“ Trávníček je jeden z najskúsenejších českých himalájskych lezcov, ktorý vystúpil už na päť osemtisícoviek. Hovorí o sebe, že je dušou aj telom športovec, cestovateľ a kopcolezec. Ja by som ho charakterizovala predovšetkým ako človeka so silnou vôľou a bojovníka s protivníkom s menom rakovina. Tú sa mu aj vďaka jeho „koníčku“ podarilo poraziť. „ Prvý výstup nie je rovnaký ako prvý let lietadlom, prvé rande alebo prvý pohárik alkoholu Jan Trávníček *20/05/1976 horolezec Pôvodným povolaním je geodet a niekoľko rokov pôsobí aj ako pedagóg, manažér punkovej hudobnej skupiny Znouzectnost a organizátor cyklistických pretekov. Vo vysokých horách začal liezť v roku 2000 a dnes patrí medzi najskúsenejších českých himalájskych lezcov. Vystúpal už na päť osemtisícoviek – Gašerbrum (2009), Manáslu (2011), Annapurnu (2012), K2 (2014) a Čo Oju (2016).