rozhovor Okrem hudobníka ste tiež vášnivým prírodovedcom, a dokonca ste vyštudovali röntgenológiu. Kde nastal ten bod zlomu, kedy ste sa rozhodli si ako hlavnú kariéru vybrať práve hudbu? Ja som sa ani veľmi nerozhodoval. Vlastne pri prvej príležitosti, po čajoch v Hornej Bříze, kde sa ukázalo, že ma hranie môže možno uživiť rovnako dobre ako pranie čiapok a rúšok a vytieranie operačných sál, navyše bez každodenného vstávania, som zbehol k muzike. Riskol som to. Vo veku dvadsaťjeden rokov si ešte môžete dovoliť bankrot (smiech). A tiež sa mi v devätnástich jednoducho nepodarilo stať sa študentom vysokej prírodovedeckej školy, takže… A keď sa na svoju tvorbu pozriete dnes, čo Vás baví najviac? Je to Váš sólový projekt s Illustratosphere, alebo sú to nejaké ďalšie spolupráce, napríklad s J.A.R.? Alebo snáď niečo úplne iné? Mňa baví tá muzika ako celok, to hranie a spievanie samo o sebe. Každá tá partia má inú históriu, iné ťažisko, používa iné vyjadrovacie prostriedky… A žiadna príliš neklame. A tiež mám v každej inú funkciu. Niekedy sa mi z toho točí hlava, ale skôr mám dojem, že jedno druhé vyvažuje. A v tých veľmi optimistických chvíľach dokonca, že obohacuje. Rád by som sa teraz posunul k Vášmu poslednému albumu s Illustratosphere. Ten získal okrem iného nomináciu na hudobnú cenu Anděl. Čím podľa Vás zaujal porotcov? Ó jé, to by som sa spýtal skôr poroty. Kráska a zvířený prach je ucelený, pevný a uveriteľný album, proste dobrý, no. Dobre hráme a spievame. Dotkli sme sa niečoho dospelého alebo rýdzeho v nás alebo tak niečo. O tom sa blbo hovorí. Inak ak by ste na Anděly mali niekoho nominovať Vy, kto by to bol? To je trochu zložitá otázka, pretože ako som spomenul, ja sa muzikou zaoberám síce takmer denne, ale prehľad o tom, čo sa u nás hrá, mám nulový. Ja jednoducho nie som členom akadémie populárnej hudby (smiech). Držím palce celej partii okolo JeNa Hovorku a Igora Ochepovského, vlastne sa čudujem, prečo nie je v nomináciách Vojta Dyk, ale ešte raz – nemám prehľad, neviem, čo kto vlani vydal, čo letí alebo tak… Ako hudobníkovi Vám pandémia asi prekazila veľa plánov. Čím ste ich nahrádzali a čo Vás držalo nad vodou? Písal a načítal som črty z ciest pre ČRo Vltava, editoval som obrázky pre pripravovaný atlas vážok Európy, kreslil som mapy do odborných knižiek o chrobákoch a motýľoch, opravoval ploty a staval prístrešky, občas som si niekde zahral do kamier, nakrúcal v štúdiu naživo s bigbandom, suploval tety zo škôlky a sem-tam učiteľov náuky o spoločnosti, chémie a biológie, nechal sa zamestnať v laboratóriu na PCR testy, napísal som pár pesničiek, hm, menej, než som čakal… A čo sa týka držania nad vodou, rád by som poďakoval svojej žene Alžběte, lebo to bola ona, kto pochopil, že sa mi v dosť nevhodný čas trochu zrútil svet a s tým všetkým aj moje sebavedomie, a kto mi pomohol preliezť ten prvotný šok. Nikdy som si nepomyslel, že toto vypustím z úst a že to budem myslieť vážne – držala ma a doteraz drží rodina. A ja tým pádom ju. Páni, to sú veci. Váš singel „On My Head“ je neodmysliteľne spätý s filmom Snowboarďáci. Čo Vy a filmová hudba? Máte nejaký obľúbený soundtrack alebo priamo skladateľa? Napríklad hudba k filmu Dead Man, ktorú napísal a hrá Neil Young. Alebo O Brother, Where Art Thou? – sled drevných amerických ľudoviek. Lišáci, Myšáci a Šibeničák, tam je tiež skvelá muzika. A napríklad titulná skladba k seriálu Tajomný ostrov, ak si teda môžem dovoliť byť nostalgický. A to ja môžem (smiech). S Vašou záľubou v prírodovede sme začali a tiež s ňou skončíme. Keď dôjde na prírodovedné filmy a dokumenty, máte nejaké, ktoré by podľa Vás mal každý vidieť? Alebo rovno obľúbených tvorcov podobných filmov? Nikdy nikto nemôže nič pokaziť, keď si pozrie čokoľvek, pod čím je podpísaný Sir David Attenborough. Jeho práca spája všetko: zápal pre vec, atraktivitu, odbornosť, filmárske remeslo a kreativitu – je to skrátka velikán. Všeobecne mám radšej tie prírodopisné diela, čo sú založené na pozorovaní a počítaní, no, skôr ekológiu než ekologizmus. Ľudí, čo nemajú dostatočné vzdelanie, prehnané sebabičovanie paralyzuje a príliš veľké myšlienky mätú. A my ľudia, okrem zdravia a šťastia, potrebujeme predsa hlavne odvahu a rozum, to je stará známa vec. Text Martin Pavlović | FOTO Ondřej Pýcha, Lucie Maceczková Dan Bárta Potřebujeme odvahu a rozum Potrebujeme odvahu a rozum Široko nadaný hudobník, ale aj vášnivý prírodovedec – Dan Bárta nám v rozhovore prezradil, ako sa v priebehu jedného večierku rozhodol o svojom smerovaní, ako trávi obdobie, ktoré živej hudbe nepraje aj aké sú jeho najobľúbenejšie filmové soundtracky. „ Držala ma a doteraz drží rodina. A ja tým pádom ju Dan Bárta *14/12/1969 spevák, textár a fotograf Pochádza z Karlových Varov. Absolvoval nadstavbu v odbore röntgenologický laborant, po krátkej praxi v nemocnici sa ale plne oddal hudbe. Známy je napríklad z kapiel Alice, J.A.R. či Sexy Dancers, muzikálu Jesus Christ Superstar alebo kultovej skladby „On My Head“ z filmu Snowboarďáci. V roku 1999 spoluzaložil skupinu Illustratosphere, s ktorou vlani vydal úspešný album Kráska a zvířený prach. Navyše je tiež veľkým milovníkom prírody – v roku 2019 vyštudoval odbor Aplikovaná ekológia.