Dokument 0 180 mil. let 2 000 2 015 60 mil. let Dlhý príbeh plazov Plazy ako prvé ovládli súš a vyvinuli sa z nich niektoré z najväčších a najnebezpečnejších tvorov, aké kedy obývali Zem. Text: Lenka Medřická | FOTO: viasat V druhohorách, ktoré trvali približne 180 miliónov rokov, boli plazy nespochybniteľnými vládcami planéty. Taký brachiosaurus bol dvanásť metrov dlhý a viac ako dvadsať metrov široký, pričom mohol vážiť aj šesťdesiat ton. Vedci však vykopali tiež fragmenty kostí, ktoré podľa prepočtov mohli patriť dinosaurom ťažkým dokonca až 120 ton. A dravce ako tyranosaurus alebo allosaurus možno neboli najväčšie tvory, ktoré kedy chodili po Zemi, ale rozhodne boli mimoriadne nebezpečné a fascinujúce živočíchy. Dnes našu planétu obýva vyše 14 000 druhov plazov. Prvým doteraz objaveným tvorom, ktorý sa od vody odpútal definitívne, teda nemusel do nej ani klásť vajíčka, sa volá hylonomus a žil v tropických močiaroch pred 315 miliónmi rokov. Už v tomto období sa oddelili dve vývojové línie, z ktorých jedna vedie až k cicavcom a druhá k dnešným plazom a vtákom. Od poslednej menovanej sa navyše odštiepila línia zvaná parareptilia, zvláštne a už dávno vymreté tvory, vzdialene pripomínajúce hrochy a psy bez srsti. Kura je plaz? Kým laik má o plazoch celkom jasnú predstavu, vedci to vidia zložitejšie. Najprimitívnejšími žijúcimi plazmi sú zrejme korytnačky, pričom do vetvy archosauria však možno počítať aj priamych potomkov dinosaurov, teda vtáky. „Klasické“ plazy, čiže zástupcovia triedy eureptilia, však sú studenokrvné, nedokážu sami udržiavať stálu teplotu svojho tela. Tú mohli aspoň z časti ovplyvniť len niektoré dinosaury, ktoré boli pokryté perím. Ráno sa síce musíte dostatočne ohriať, byť studenokrvný ale pochopiteľne má aj svoje výhody. Jednak je to energeticky menej náročne, nemusíte teda stále jesť. A na rozdiel od nás sa hady a jaštery napríklad nepotia, pretože vylučovanie potu je jedným z mechanizmov termoregulácie. Závislosť na teplote pomohla mnohým druhom vyvinúť tiež až neuveriteľnú citlivosť na teploty. Niektoré plazy dokážu rozoznať jej zmeny rádovo v tisícinách stupňov, a to doslova aj samotným okom. Do sveta dnešných plazov sa môžete vydať so Sirom Davidom Attenboroughom, ktorý začína svoje rozprávanie na Galapágoch v početnej kolónii leguánov morských. Úchvatné zábery termovíznej kamery odhaľujú, ako sa tieto plazy vyhrievajú na slnku, až sa doslova rozpália a potom ako žeravá láva vniknú do studeného mora, kde im nazhromaždené teplo dodáva energiu pri ponoroch. Pripojte sa k internetu. Pripojte sa k internetu. fascinujE vás príroda? Život s chladnou krvou Dokumentárny seriál, Veľká Británia 2008 HODNOtENie REDAKCiE Viasat Nature I od 8. júna OCHUTNAJTE PROGRAMOVÉ BALÍČKY SKYLINKU TV program Zdieľať viac tu