kino recenzia / film Text tereza spáčilová | FOTO aerofilms Dozorkyňa, akú (ne)chcete Filmová recenzia terezy spáčilovej Eva pracuje v kodanskej väznici a svojich zverencov oslovuje zásadne menom. Nikdy im nezabudne popriať dobré ráno alebo dobrú chuť, cvičí s nimi jogu a vo voľnom čase im pomáha so vzdelaním. Skrátka dokonalá Dozorkyňa. Potom privezú novú várku väzňov a starostlivosť sa začne meniť na chladnú nenávisť. A k niečo dánsky režisér Gustav Möller skutočne vie, potom vyvolať pocit napätia s použitím minima prostriedkov. Pred šiestimi rokmi natočil thriller Tiesňové volanie, v ktorom policajt zachraňuje unesenú ženu len prostredníctvom telefónnej linky, a zaujal ním natoľko, že o tri roky neskôr vznikla pod záštitou Netflixu americká verzia toho istého (zďaleka nie taká dobrá, mimochodom). Dozorkyňa je kúsok z podobného cesta. Möller si v ňom vystačí v podstate len s chladnými interiérmi väzenia a tvárou hlavnej predstaviteľky. Takmer do polovice filmu nepodáva k deju skoro žiadne informácie, a divák sa tak môže iba dohadovať, aký vnútorný konflikt núti Evu robiť veci, ktoré by jej dovtedy nenapadli. V tvári Sidse Babett Knudsen sa dá našťastie čítať ako v knihe, a je to čítanie v pravde bohaté a intenzívne. Hviezda niekdajšieho škandinávskeho hitu, seriálu Borgen (Vláda), vie svoju tvár používať ako maliar plátno: pracuje s ňou v niekoľkých vrstvách a necháva ju neustále premieňať. Medzi smútkom, bolesťou a zlosťou dokázala nájsť toľko medzipolôh, že to človeku rozum neberie. Fakt, že po väčšinu času viac tušíme ako vieme, teda nie je chyba, ale rafinovaná hra s divákom. Rovnako ako v Tiesňovom volaní ani tu nejde v prvom rade o spytovanie duší, ale o napätie v tej najlepšej a najčistejšej podobe. A čo je úplne najlepšie – aj keď sa nakoniec doberieme celej pravdy, vôbec to neprestane byť zaujímavé, ba práve naopak. Napätie sa v Möllerovom filme chová trochu ako bešamel: hustne dlho a nenápadne, až zrazu zistíte, že už z neho skoro nevyberiete lyžicu. Scenáristicky má dánska novinka pár múch: logicky uvažujúcemu divákovi neujde, že niektoré Evine skutky hraničia až s nezmyslom, resp. že v tak prísne stráženom priestore, akým je väznica, by veľmi pravdepodobne neušli odhaleniu. Režisér aj herečka však odviedli svoju prácu dokonale, a tak sa do poslednej chvíle bojíme, logika-nelogika. Tým skôr, že nikdy nie je jasné, z ktorej strany mreží príde útok. Premietanie nad tým, kto je v práve, resp. či utrpená krivda ospravedlňuje odplatu, tu fungujú skôr ako nadstavba, vítaný bonus k emočnému zážitku, ktorý sám o sebe úplne stačí. Odporúčam nechať si ho na cestu domov a v kine sa proste len báť. Dozorkyňa ROK 2024 réžia Gustav Möller hrajú Sidse Babett Knudsen, Sebastian Bull, Dar Salim, Olaf Johannessen, Marina Bouras, Jacob Lohmann, Thomas Voss,Siir Tilif, Bashar Vincent al-Saoudi… Dĺžka 100 min. V kinách: od 28. novembra Hodnotenie: Tereza Spáčilová česká filmová publicistka Pre prehratie videa sa pripojte k internetu