kino / Dráma Text Vojtěch rynda | FOTO CinemArt Vojtěch Rynda český filmový publicista Nikdy neodvracaj zrak Pravda je medzi vesmírom a štetcom Filmová recenzia Vojtu Ryndu Trojhodinová freska Nikdy neodvracaj zrak, inšpirovaná osudom Gerharda Richtera, sleduje zápas mladého maliara pri hľadaní vlastného umeleckého hlasu na pozadí nemeckých dejín polovice 20. storočia. Scenárista a režisér Florian Henckel von Donnersmarck sa vracia ku schéme svojho oscarového filmu Životy tých druhých a prináša jednu z filmových udalostí roka 2019. N a plátne uplynie takmer tridsať rokov, v reálnom čase viac ako tri hodiny – a oboje utečie ako voda. Nesmierne ambiciózny film Nikdy neodvracaj zrak sa pritom ľahko mohol zadrhnúť hneď na trikrát: mohol sa utopiť v peripetiách vojnového a povojnového Nemecka, počas ktorých sa odohráva, mohol sa stratiť v náročných otázkach o povahe umenia, ktorých sa dotýka, a mohol zlyhať aj v pokuse obe línie spojiť. Film Floriana Henckela von Donnersmarcka ale všetky tri nástrahy suverénne prekonáva a nestáva sa zatuchnutou historicko-umenovednou dišputou, ako hrozilo, ale čistokrvnou zábavou pre každého. Von Donnersmarckovi sa niečo podobné podarilo v jeho debute Životy tých druhých (2006). Už v ňom kládol osobné príbehy na pozadie určitej dejinnej epochy, v tomto prípade 80. rokov vo Východnom Nemecku. Životy tých druhých získali Oscara za najlepší neanglicky hovorený film, čo pre režiséra znamenalo vstupenku do Hollywoodu. V ňom sa však neuchytil: thriller Cudzinec mal síce atraktívne obsadenie (Johnny Depp a Angelina Jolie), ale filmár nad ním nemal kreatívnu kontrolu a výsledkom bola nevyrovnaná žánrová zmeska. Von Donersmarck sa preto radšej vrátil k nemeckej histórii a vlastnej supervízii. Aj Nikdy neodvracaj zrak mieša niekoľko žánrov: životopisnú drámu, romantický príbeh, politický thriller aj akúsi estetickú detektívku. Tie sa však tentoraz spájajú v celok bez švov. Hlavný hrdina Kurt Barnert zažíva v roku 1937 v drážďanskej galérii iniciačný moment: milovaná teta Elisabeth ho vezme na výstavu moderného umenia, ktoré nacisti označujú za „zvrhlé“. Kurt ale v obrazoch Picassa, Kandinského či Mondriana nájde krásu. „Nikdy neodvracaj zrak,“ učí ho teta. „Všetko, čo je pravdivé, je krásne.“ Blíži sa však vojna. Elisabeth je v programe nacistickej eugeniky najprv sterilizovaná a potom zavraždená. Na smrť ju pošle prominentný lekár Carl Seeband, ktorý po vojne prebehne ku komunistom. Kurt vojnu prežije a na štúdiách na výtvarnej akadémii sa dá dokopy s krásnou módnou návrhárkou Ellie. Jediný v NDR prípustný štýl socialistického realizmu je však mladému umelcovi tesný, a navyše mu cestu znova skríži Seeband. Tri hodiny sú na taký dramatický osud, aký má Kurt, skoro málo: film uháňa dopredu a takmer nemá hluché miesta, snáď okrem scén začiatku vzťahu s Ellie, ktoré sa blížia červenej knižnici. Zložité témy film dokáže vystihnúť v dvoch troch výjavoch, alebo ich rozloží do všetkých dejových línií. Prvým prípadom je napríklad denacifikácia, teda (pokus o) „očistenie“ Nemecka od Hitlerovej ideológie: kým Seeband vždy dokáže chytiť príležitosť za pačesy a nemá s prezliekaním kabátov žiadny morálny problém, Kurtov otec, v jadre čestný človek, ktorý bol k členstvu v NSDAP donútený, sa po vojne stretáva len s ponižujúcim zaobchádzaním a nakoniec pácha samovraždu. Druhým prípadom je téma pravdy. Na najzákladnejšej úrovni divák sleduje, ako sa udalosti Kurtovho života zbehli, a je zvedavý, či sa o všetkých tragických súvislostiach dozvie aj umelec sám. O trochu zložitejšie sú otázky ako tá, či človek „všetku“ pravdu skutočne potrebuje poznať, alebo morálny apel na život v pravde, kedy je pre človeka jednou z jeho hlavných hodnôt vernosť svojmu presvedčeniu, ak teda nejaké má. A v neposlednom rade je tu komplexná téma pravdivosti a autenticity umeleckej: Kurt podstatnú časť filmu trávi nachádzaním autorskej výpovede, ktorá by bola pôvodná a jeho vlastná. V mnohom Nikdy neodvracaj zrak nie je „pravdivé“ voči svojej inšpirácii – životu a dielu najpredávanejšieho žijúceho výtvarného umelca Gerharda Richtera. Ten s von Donnersmarckom strávil desiatky hodín v rozhovoroch, ale od filmu sa dištancuje. Kurt má s Richterom veľa spoločného aj mnoho odlišného; cieľom filmu nebola biografia, ale všeobecnejšie zamyslenie v duchu prepojenia života a diela umelca ako dieťaťa svojej doby. Dospelý Kurt našiel ideálneho predstaviteľa v Tomovi Schillingovi (Napola, Baader Meinhof Komplex), najznámejšou tvárou filmu je Sebastian Koch (V tieni, Životy tých druhých) v úlohe Seebanda. Vynikajúca je Paula Beer (Tranzit, Frantz) ako Ellie. Nezastupiteľné miesto vo vizuálne vypiplanom filme má výprava, ktorá skvele evokuje všetky potrebné obdobia: desivú strohosť nacistickej architektúry, skazu rozbombardovaných nemeckých miest, tupý socialistický realizmus aj uvoľnené 60. roky v Düsseldorfe, kam sa ústredná dvojica uchýli. Minimalistická hudba Maxa Richtera kongeniálne dopĺňa obraz, a čo je najdôležitejšie – v kľúčových chvíľach vie mlčať. Ako sa ale na vrcholné dielo sluší, žiadna zo zložiek nevyčnieva a nezatieňuje inú; všetky sú nástrojmi v rukách umelca, ktorý presne vie, kedy má nechať ktorú zažiariť. Strhujúca dlhá scéna, kedy Kurt konečne nájde „pravdu“, sa zaobíde bez slov; výjav z ateliéru si nezadá so slávnou sekvenciou zo Zväčšeniny, v ktorej pravdu hľadá pre zmenu fotograf. V dvojici scén, v ktorých teta Elisabeth a Kurt dosiahnu až vesmírne vytrženie, zasa hrá zásadnú úlohu mocný akord autobusových klaksónov. „Už sa nemusím nikdy báť,“ vykríkne Kurt, keď v jedinom záblesku v korune duba uzrie krásu, pravdu a „všetko“. „Keby to nebolo subjektívne, bolo by to remeslo. A tiež ide o šťastie,“ definuje umenie lakonicky jeho mentor na düsseldorfskej akadémii. V tých okamihoch akoby plátno vybuchlo a osvietilo diváka poznaním. Vedú k nim však desiatky minút starostlivo budovaného rozprávania – a ani od jednej z nich nemožno odvrátiť zrak. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Nikdy neodvracaj zrak RÉŽIA Florian Henckel von Donnersmarck SCENÁR Florian Henckel von Donnersmarck Herecké OBSADENIE Tom Schilling, Paula Beer, Sebastian Koch, Saskia Rosendahl, Oliver Masucci, Cai Cohrs, Ina Weisse, Jevgenij Sidichin… DĹŽKA 188 min. V kinách: od 25. apríla / Hodnotenie: Pozitívne