Dokument Metrosexuáli z temného severu Žiadne hordy krvilačných barbarov, ale čistotou posadnutí milovníci divadla? Aktuálne výskumy vrhajú nové svetlo na vikingskú civilizáciu. Text: františek novotný | FOTO: viasat N ebolo to ani zďaleka prvýkrát, keď na seba Severania upozornili zvyšok Európy. Avšak práve masaker vo východoanglickom kláštore Lindisfarne v roku 793 založil ich zlú povesť, ktorá trvá dodnes. Vo vtedajšej Európe totiž boli písma znalí len mnísi, ktorí z viacerých dôvodov nekreslili práve prívetivý obraz pohanov zo severu. V deväťdesiatych rokoch však historici prestali čítať dobové kroniky doslovne a mýtus o Vikingoch ako zaostalých bojovníkoch začal pomaly zanikať. Globalizácia v roku 800 Teda lúpežné výpravy na juh Vikingovia skutočne podnikali, boli však tiež veľmi zdatní obchodníci. Ich až šesťdesiat ton ťažké lode zaisťovali obchodnú výmenu od Grónska po Gibraltár a Kaspické more. Zo severu vozili mrožie kly, kožušiny či jantár, a domov brali plné sudy vína. Osada, teda vlastne mesto Haithabu na severe dnešného Nemecka bola jedným z obchodných centier rane stredovekej Európy. Vo vikingskom poňatí bola hranica medzi obchodom a plienením samozrejme dosť rozostrená: napríklad zajatcov, ktorých odvliekli pri svojich výpravách, neskôr „poctivo“ predávali na trhoch s otrokmi. Sústredili sa pochopiteľne na tovar, ktorý v lodi zabral najmenej miesta, ale prinášal najväčší zisk – tiež na drahé kovy, šperky a iný luxusný tovar. Ten mnohokrát tiež veľmi zručne vyrábali, a to dokonca normovane, takže sa napríklad zlaté náramky dali vážiť v celých unciach. Nuž, kto by sa vo víre zjednávania ceny chcel zdržiavať prepočítavaním váhy zlata. Pod helmou učesaný Vikingovia si tiež každý deň česali vlasy a každú sobotu si dopriali kúpeľ. Kresťania nad nimi práve z tohto dôvodu ohŕňali nos, pretože hygiena pre nich bola znakom márnivosti, jedného zo siedmich smrteľných hriechov. Z časov Vikingov sa dochoval celý rad povestí a legiend, ktoré podľa všetkého boli tiež hrané ako divadelné predstavenia, napríklad pri pohreboch. Tento obyčaj opisuje taktiež arabský diplomat Ahmad Ibn Fadlan, ktorý v desiatom storočí zažil mnohodenné oslavy, ktorými severskí bojovníci vyprevádzali zosnulého náčelníka na onen svet. Jeden predsudok Ibn Fadlanovo líčenie ale predsa len potvrdzuje: premyslené zádušné obrady sprevádzalo šokujúce množstvo alkoholu, divoká hudba a nespútaný sex. Vikingské ženy mali na svoju dobu mimoriadne rovnoprávne postavenie, mohli sa napríklad rozvádzať. A hoci boli Vikingovia tiež otrokári, vyznačovala sa vikingská spoločnosť prvkami demokracie – náčelníci boli podriadení snemu kmeňa zvanému thing. Chce sa teda povedať, že Vikingovia boli v mnohom oveľa kultivovanejší, než do dnešných dní žiariace civilizácie ich súčasníkov. fascinujE vás HISTóRIa? Vikingovia Dokumentárny seriál HODNOtENie REDAKCiE Viasat History I od 2. júna OCHUTNAJTE PROGRAMOVÉ BALÍČKY SKYLINKU TV program Zdieľať viac tu