kino recenzia / film Text tereza spáčilová | FOTO aerofilms Filmová recenzia terezy spáčilovej Keby som ju zhrnula do formulky „meditatívny opis putovania dvoch päťdesiatnikov bez domova“, naláka Cesta života do kín tak maximálne desať ľudí (vrátane premietača). Čo by bolo krajne nefér. D ebut úspešnej divadelnej režisérky Marianne Elliott má totiž mnoho ďalších, z diváckeho pohľadu rozhodne atraktívnejších atribútov. Napríklad agentku Scullyovú v hlavnej úlohe. Magnetizujúce scenérie juhoanglického pobrežia. A v neposlednom rade prísľub šťastného konca, naznačeného v knižnej predlohe. Cesta života začína scénou tak dramatickou, že vďaka nej zostávame v napätí po celý zvyšok (inak vlastne veľmi neakčného) filmu. Sme zvedaví, čo príde, ale aj čo už sa prihodilo: okolnosti, ktoré ústrednú dvojicu doviedli na 1014 kilometrov dlhú (a vzhľadom na britské počasie aj značne nehostinnú) púť, totiž režisérka odhaľuje postupne a pospiatky, vo forme útržkovitých flashbackov. Zozačiatku tak vieme v podstate len to, že Raynor a Moth Winnovci nevyrazili na náročný trek tak úplne dobrovoľne. A že naň nie sú vybavení fyzicky ani materiálne. Žiadny tréning, žiadne sofistikované zásoby a funkčné oblečenie už vôbec nie – tvrdohlavú „Ray“ vidíme najčastejšie v opotrebovaných legínach a starom vlnenom svetri, Moth (skvelý Jason Isaacs) ťahá na chrbte vyťahaný batoh prehistorickej konštrukcie. V deravých spacákoch „drkocú zubami“, ich stan pamätá minulé storočie a žiadne zásoby nenesú, pretože si ich jednoducho nemôžu dovoliť: potom, čo im súd zabavil farmu ako jediný zdroj živobytia, zostali bez domova, odkázaní na 40 libier podpory týždenne (momenty, kedy si ju úplne vyčerpaní, s prázdnymi vreckami vyberajú z bankomatov pozdĺž cesty, patria k najnapínavejším vôbec). Už tak náročnej situácii nepomáha navyše ani fakt, že Moth trpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorá ho pohybovo limituje a spôsobuje mu veľké bolesti. Každý krok je pre neho zjavným utrpením a jeho žena musí vynaložiť nemalé úsilie, aby ho dokázala udržať v pohybe (často doslova). Zhrnutá v hrubých faktoch pôsobí Cesta života skôr ako jedna veľká „depka“. Nedivila by som sa, keby ju diváci zavrhli, pretože k zúfalému stavu bohato stačia skracujúce sa dni a predlžujúce sa sloty za oknom. Príbeh v podaní „Scullyovej“ a Isaaca je ale našťastie presným opakom zúfalstva. Je to príbeh nádeje, lásky a krásy všedného okamihu, ľudskej schopnosti prekonávať ťažkosti tým, že sa sústredíte na „teraz a tu“, na tie úplne najobyčajnejšie veci. A nakoniec sa za nimi ani nemusíte trmácať až za hranice svojich možností. Spektakulárne západy slnka nad morom a divé kone letiace v ústrety nekonečnému obzoru majú určite niečo do seba, ale napríklad taký hlt poriadne zohriateho čaju na konci mrazivého dňa a zdieľaný s niekým, koho máte radi, ten dokáže možno ešte väčšie zázraky. Cesta života ROK 2024 réžia Marianne Elliott Hrajú Gillian Anderson, Jason Isaacs, James Lance, Hermione Norris, Lloyd Hutchinson, Marianne Elliott, Robbie O'Neill, Megan Placito… Dĺžka 115 min. V kinách: od 9. októbra Hodnotenie Tereza Spáčilová česká filmová publicistka Pre prehratie videa sa pripojte k internetu