rozhovor A aká televízna alebo filmová rola Vám bola úplne najbližšia? Nepovedala by som najbližšia. Ale moja najobľúbenejšia bola blondínka Marilyn v Ohnivom kurati. Tú som mala hrozne rada, ten malý svet, v ktorom si žila, mi dával neuveriteľnú slobodu. Spoluzaložili ste tiež produkciu Fancy Frequency zameranú na krátke filmy, kde píšete scenáre. Máte s písaním do budúcnosti väčšie plány? Určite áno. Už skôr som písala scenáre pre svoj súbor Díra na trhu. A práve v pondelok sa chystám zverejniť na sociálnych sieťach výzvu, aby mi ľudia dali zadanie a ja podľa toho napíšem poviedku. Naozaj kratučkú, aby sa zmestila do opisu k fotke. Písanie ma hrozne napĺňa, baví ma sa ponoriť do sveta fantázie a byť len tam. A aj keď nie som žiadny profík, aj podľa reakcií ľudí vidím, že mi to snáď ide. Takže do budúcnosti sa tomu určite venovať chcem, teraz píšem dve divadelné hry a čakajú ma tiež rozprávky pre jednu online fitness platformu. Dali ste si osobnú výzvu zasadiť sto tisíc stromov. Ako Vám to zatiaľ ide? Kde všade stromy sadíte? Teraz cez zimu sa nesadilo, sadí sa hlavne na jeseň a občas na jar. A ide to pomaly. Neverím množstvu firiem, čo vykazujú, ako vysadili tisíce a tisíce stromov. Možno áno, ale čo sa s tými stromami stalo potom, nikto nevie. Preto som si dala to celoživotné poslanie. Samozrejme nevysadím všetko sama ručne, to by som asi nezvládla. Ale vyberám si organizácie, ktoré si overím a potom im nejako pomáham. Proste chcem o každom strome vedieť. A ak svet dovolí, tak by som budúci rok vycestovala sadiť aj do sveta. Baví ma predstava, že až umriem, tak tu bude sto tisíc stromov, ktoré dúfam budú žiť veľmi dlho. Než ste sa začali definitívne venovať herectvu, pracovali ste niekoľko rokov v sociálnych službách. Aké to bolo? Dalo Vám to niečo pre hereckú kariéru? Určite! Aj keď som robila hlavne administratívu, nejaký čas som trávila aj medzi ľuďmi bez domova. Rozprávali mi svoje príbehy, ťažko povedať, či boli vždy pravdivé, ale to človek chápe. Dalo mi to určitú pokoru a predstavu o hraniciach, za ktoré by sa nemalo zájsť. Skrátka mi to ukázalo také zrkadlo života. Máte za sebou veľa aktivít spojených s divadlom, okrem iného ste založili dva úspešné divadelné spolky. Plánujete sa divadlu opäť venovať, až sa znova otvoria? Ánooo! Na to čakáme všetci. Ja hrám v dvoch alebo troch zájazdových predstaveniach a do toho nám teraz počas covidu vznikol námet na predstavenie o Adine Mandlovej. Scenár k nemu píše spisovateľka Markéta Lukášková, takže to nestojí len na mne a ja si budem môcť naplno užiť len herectvo. Vaše aktivity sú pomerne široké. Od experimentálnej divadelnej tvorby až k televíznej seriálovej produkcii. Kde sa cítite najlepšie? V tej experimentálnej a autorskej tvorbe. To má asi každý človek, ktorý sa nejako zaoberá niečím kreatívnym, že to, čo ide z vás, je vám najbližšie. Ale všetko má niečo do seba, pri seriáloch si zase užijete dosť zábavy, napríklad preto, že emócie sa v nich nehrajú, ale skôr hovoria. Je to také oddychové, navyše sa tam roky stretávame s rovnakým štábom a rovnakými hercami, takže je to vlastne taký domov, také útulno. Venujete sa aj nejakým ďalším charitatívnym aktivitám? Mám toho veľa, pomáham jednorazovo napríklad útulkom, detským domovom, proste ako to príde. Rada pomáham aj mladým umelcom, ktorí o sebe potrebujú dať vedieť. Sama som si prešla začiatkom, kedy vaša tvorba nikoho nezaujíma a musíte si všetko zafinancovať a sprodukovať sama. A hlavne vydržať. K hranici sto tisíc sa blíži tiež počet sledujúcich na Vašom Instagrame. Čo Vám, ako herečke, sociálne siete prinášajú? Než mi začali naskakovať sledujúci vďaka seriálom, Instagram som úplne nenávidela a nevedela som s ním pracovať. Potom som ale pochopila, že sa dá využiť k dobrým veciam, dobrým projektom. Otvára mi to nové pracovné príležitosti, ako v umení, tak napríklad aj v písaní. A mám tiež príležitosť nejako pozitívne ovplyvniť mladých sledujúcich, napríklad im pomôcť s nejakými frustráciami, čo deti v puberte majú. Snažím sa tam hovoriť pravdu, nie len robiť Instagram v plavkách. Čo by ste na záver odporučili čitateľom, čo Vám pomáha držať sa v tejto dobe nad vodou? Ja som bola tiež celkom pod vodou. Ako si myslím, že som celkom silná, tak som si prešla temnotou. Takže by som odkázala, že svetlo nakoniec vždy príde a ukáže, k čomu to všetko bolo dobré. Text Jakub Palata | FOTO Petra Turková, šárka hasara Herečku Báru Jánovú môžete vidieť v experimentálnych divadelných predstaveniach i televíznych seriáloch. Bavili sme sa s ňou o jej spletitej ceste k herectvu, autorskej tvorbe i predsavzatí vysadiť stotisíc stromov. „ baví ma sa ponoriť do sveta fantázie a byť len tam Bára Jánová *10/08/1989 herečka Báru Jánovú herectvo takmer obišlo. Po neprijatí na konzervatórium vyštudovala obchodnú akadémiu a venovala sa sociálnym službám. Nakoniec jej to ale nedalo – začala študovať Vyššiu odbornú školu herectva a založila experimentálne divadelné spolky La’my a Díra na trhu. A aj keď sa z nej od tých čias stala hviezda televíznych seriálov a filmov, na divadelné parkety ani študentské produkcie rozhodne nezabúda.