Šport Keď roboti z F1 bojujú s emóciami Ako keby bolo prejavenie emócií vo Formule 1 považované za slabosť. Robotické PR mašiny chrlia naučené frázy. Text: tomáš richtr | FOTO: sport tv Jazdci s novinármi strávia počas tlačovej konferencie pokojne aj šesťdesiat minút, zaznie pri tom kopa viet, ale verejnosť sa nedozvie vôbec nič. A keď už náhodou sem-tam zaznamenáme nejaký maličký výron adrenalínu, endorfínu, ega či márnomyseľnosti, následne sme svedkami série ospravedlnení a pokání. R adi by sme vídali úprimné prejavy frustrácie alebo hnevu, zloby alebo nesúhlasu. Ale nie je nám dopriate. Poslednými temperamentnými postavami s názormi boli vo Formule 1 Jacques Villeneuve a Juan Pablo Montoya. A ešte Mark Webber sa zdal, že má vlastný rozum. Mika Häkkinen zaradil zlý rýchlostný stupeň pri Veľkej cene Talianska 1998 a vypadol z pretekov z prvého miesta. Bezmocne hodil rukavice o zem a potom sa pod korunami stromov rozplakal ako malý chlapec. Vlastne len o dva roky neskôr sa na rovnakom okruhu počas tlačovej konferencie rozplakal Michael Schumacher. To keď po víťazstve o 3,8 sekundy pred Häkkinenom povolilo niekoľkodňové sústredenie a mnohoročné napätie profesionála, prepichnuté dotazom na Ayrtona Sennu, ktorého počet 41 víťazstiev Schumacher ten deň vyrovnal, a emotívny odpad musel von. Patria slzy do kokpitu? Že chlapci neplačú? Kdeže. Práve emócie, či už dobré alebo zlé, nám pomáhajú lepšie spoznať charakter konkrétneho pilota F1, a dostať sa tak k nemu bližšie. Mimochodom: práve profesionálna chladnokrvnosť a absencia emócií generuje väčší než obvyklý počet antifanúšikov Sebastiana Vettela. To sa ale zmenilo pri tohtoročnej Veľkej cene Malajzie, ktorá bola jeho druhými pretekmi pre Ferrari. Víťaznými. Stelesnené blaho a vlhké oči ukázali, že Sebastian Vettel má srdce, a to srdce že nie je z kameňa. Pravda, nestretlo sa to s pochopením úplne všetkých (to ale žiadne emócie, a o tom to vlastne celé je!), Ale úpenlivý plač Rubensa Barrichella, ktorý sa víťazstva dočkal až pri svojom 125. štarte pri Veľkej cene Nemecka 2000, s brazílskou vlajkou v ruke, spôsobil zvieranie v hrdle aj tvrdším povahám. Svet Formuly 1 sa tešil na druhý diel veľkej bitky medzi pilotmi Mercedesu Lewisom Hamiltonom a Nicom Rosbergom. Ten na konci minulého ročníka trval až do posledných pretekov. Rosberg bol skôr rýchlejší v kvalifikáciách, Hamilton v pretekoch. Ale po úvodných štyroch pretekoch sme ako pokropení studenou sprchou, pretože Rosberg Hamiltonovi vôbec nestačí. V prostrednej časti kvalifikácie na Veľkú cenu Bahrajnu Hamilton Rosbergovi nadelil 1,209 sekundy, v kvalifikácii, „len“ 0,558 sekundy. To sú z pohľadu štandardov F1 obrovské rozstupy. V kvalifikácii na Veľkú cenu Austrálie to bolo 0,594 a v Malajzii 0,465. Rozdiel 0,042 sekundy v kvalifikácii na tretie preteky sezóny, Veľkú cenu Číny, sa ukázal skoro ako výnimka potvrdzujúca pravidlo. V Bahrajne Rosberga porazil ešte Vettel z Ferrari, hoci mu k tomu pomohla porucha na brzdách Rosbergovho monopostu Mercedes. Chlapi, nechajte pocitom voľný priechod Namiesto emócií však vidíme mierne nervóznu Sfingu, ktorá ale na rozdiel od kameňa je predsa len živou bytosťou, a tak si všímame: nepokojné pohľady, nervózne poklepávanie prstami na dosku stola, zdanlivo žoviálne žonglovanie s mikrofónom. Nepomôže ani, keď bývalý majiteľ tímu F1 Eddie Jordan po skončení GP Malajzie, v ktorej skončil tretí za Hamiltonom, ľútostne potľapkáva Rosberga po ramenách pred desiatkami miliónov ľudí celého sveta. Kŕčovité snahy syna majstra sveta z roku 1982 Kekeho Rosberga schovať, čo v sebe skrýva, mu určite berú nemalé množstvo energie. Možno by bolo lepšie, keby popustil uzdu tomu, čo cíti, nechal voľne ventilovať svoju frustráciu, takpovediac si kopol, a namiesto nelogických výhovoriek po kvalifikácii na Veľkú cenu Bahrajnu jednoducho priznal, ako ho neskonale irituje, že je v začiatku sezóny pomalší než tímový kolega. Bolo by lepšie, keby nám prezradil, v čom je problém a čo s tým mieni robiť. Vyzeral by pred nami všetkými oveľa prirodzenejšie, oveľa lepšie by sme sa stotožnili s jeho situáciou s nedokonalou formou, a oveľa húževnatejšie by sme ho hnali dopredu. Oveľa emotívnejšie. Pretože emócie... o nich je šport. Ste športovými fanúšikmi? OCHUTNAJTE PROGRAMOVÉ BALÍČKY SKYLINKU Formule 1 Sport 1 a Sport 2 HD TV program Zdieľať viac tu