kino / Komédia Text Vojtěch rynda | FOTO CinemArt Vojtěch Rynda český filmový publicista My sme tí dobrí, my vraždiť môžeme teroristka Filmová recenzia Vojtu Ryndu Iva Janžurová dostala od scenáristu a režiséra Radka Bajgara (Teória tigra) veľkú hereckú príležitosť: úlohu stojacu na morálnej dileme a neuhýbajúcu pred neprikrášlenou podobou staroby. Filmová tragikomédia Teroristka ale dobre rozvrhnutú postavu utápa v lacnom humore a nesúrodom žánrovom mixe, ktorý siaha od televízneho seriálu po Tarantina. R adek Bajgar Ivu Janžurovú obsadil už do svojho debutu Teória tigra a titulnú postavu Teroristky písal priamo pre ňu. Marie je sedemdesiatdvaročná učiteľka na dôchodku, ktorá žiakov viedla celý život k tomu, že základom všetkého je slušnosť a že násilie nič nerieši. Na staré kolená ale zistí, že táto mravná maxima v čase agresívneho mafiánskeho kapitalizmu stráca platnosť. Marie sa stará o umierajúcu kamarátku, ktorá by rada dožila v pokoji vo svojom domčeku v chatovej osade pri Berounke. S osadou však má svoje plány podnikateľ Mach, Mariin bývalý žiak: rád by jej obyvateľov vyštval a atraktívny pozemok poskytol developerom. V tom má plnú podporu miestnej starostky, ktorú štedro finančne podporuje a zároveň s ňou aj spí. Zatiaľ Mach pokojnú osadu šikanuje prostredníctvom miestnej diskotéky, ktorá huláka hlboko do noci, a chystá sa zorganizovať preteky v „motobiatlone“ – kombinácii jazdy na terénnych motorkách a streľby z loveckých pušiek. Keď sa na neho Marie už po niekoľkýkrát slušne obráti s prosbou, aby krčma neburácala počas nočného pokoja, a opäť odíde naprázdno, skúsi kontaktovať iného svojho niekdajšieho žiaka: kriminálnika Trpělku. Trochu naivná učiteľka si totiž myslí, že každý, kto bol niekedy vo väzení, musí predsa mať pištoľ. A tú si ona má v úmysle požičať… Teroristka má zaujímavú premisu: áno, čo keď namiesto nastavovania druhej tváre funguje ďaleko lepšie „oko za oko, zub za zub“? Biblických citátov si divák vo filme taktiež užije, Radek Bajgar ako by ale nevedel, ako so stretom protikladných prístupov, ktorý je zjavne starý tisícky rokov, naložiť. Teroristka sa mu pod rukami rozpadá na dve línie, ktoré sa neustále prepletajú. Jedna je až anticky vznešeným príbehom ženy, ktorá vždy zastávala hodnoty ako tolerancia a vzájomný rešpekt. Zdalo by sa, že sa ich na sklonku života rozhodne porušiť vraždou. Pre Mariu ale ide naopak o ich dotiahnutie do radikálnych medzí. Ten, kto jej hodnoty trvale a zámerne porušuje, teda mafián Mach, si ich dodržiavanie nezaslúži a je akousi výnimkou z pravidla. Marie sa k činu rozhodne po zrelej úvahe a s plným vedomím následkov – že skončí vo väzení. Druhá línia spočíva v komunálnej srande, figurkárení a humore buď na prvú signálnu, alebo vtipoch o trochu sofistikovanejších, ktoré však hneď zabije ich dovysvetľovávanie. Starostka si rada prihne, nerobí z vecí vedu a rada svoju zmaľovanú tvár aj telo napchaté v krikľavých šatôčkach vystavuje v provokatívnych pózach. Väčšina Machových prívržencov sú primitívni burani, ktorí nejdú pre neslušné slovo ďaleko. Sám Mach je priezračnou karikatúrou bezškrupulózneho zbohatlíka s arogantným pózovaním, úškrnom nakrivo a bodrými rečami v duchu „však sa nejako dohodneme“. Za „tých dobrých“ potom okrem umierajúcej kamarátky, ktorá má ale stále silu viesť dosť jedovaté reči, kope hlavne spanilá slobodná matka postihnutého dievčatka v podaní Kristíny Svarinskej – teda stelesnenie stereotypu „ďalšia slovenská bábika, ktorej hlavnou funkciou vo filme je ukázať prsia“. Kristína Svarinská za „náplň“ svojej úlohy nemôže, rovnako ako Táňa Vilhelmová, ktorá sa rolou vypitej starostky evidentne baví, alebo Martin Hofmann, ktorý si je určite sám dobre vedomý, do ako zradnej škatuľky hajzlíka sa rolami v seriáloch Most!, Rédl a ďalších dielach zahrabal. Ľúto je však človeku Ivy Janžurovej, ktorá je v Teroristke nútená podstupovať ponižujúce scény, v ktorých jej pri pokuse o beh padajú modré tepláky z roku raz dva alebo keď s ňou spätný ráz pištole švihne akože vtipne o zem. Hlavné Bajgarove „hriechy“ však nespočívajú v mrhaní hereckým potenciálom, ale inde. Po prvé Bajgar nedokáže obe rozprávacie línie zmysluplne spájať. Komornú osobnú tragédiu hlavnej hrdinky prekladá kolektívnou zábavou – a aby bolo žánrové zmätenie ešte väčšie, dochucuje tento guláš ešte westernovými melódiami, pokusmi o akčné scény s flintami na motorkách alebo satirou na pomery na mestských úradoch. Vyvrcholenie filmu potom spočíva v tarantinovskom výstupe, v ktorom na seba hlavné postavy v jednej miestnosti navzájom mieria najrôznejšími zbraňami. Tento okamih vďaka podarenému čiernemu humoru napodiv funguje, ale to nič nemení na tom, že sa nehodí k zvyšku filmu. Druhým „hriechom“ potom je do neba volajúce populistické vyznenie filmu. Ak sa nám niečo nepáči a úrady s tým nič neurobia, máme sami vziať kver do ruky, zjednať si poriadok a okolie nám za to ešte zatlieska. Keby Teroristka bola absurdnou čiernou komédiou od začiatku do konca, dalo by sa toto posolstvo brať ako nadsádzka, ale Bajgarov scenár sa cez všetku schematickosť pohybuje v realistickom prostredí. Prostredníctvom postáv arogantných poľovníkov a militantných moto-biatlonistov akoby Bajgar násilie kritizoval, ale cez Mariu ho zároveň obhajuje – a kvôli „srande“ si napríklad dovolí scénu „cvičného“ strieľania do figurín imigrantov vrátane detí, čo je v danom kontexte úplne neodpustiteľné. Marie vo filme opakovane diskutuje s Trpělkom (v nečakane tlmenom a skvelom podaní Pavla Lišku), ktorý sa jej snaží vec vyhovoriť. Keby bola pojatá takto a držala sa teda onej komornej „hrdinskej“ línie, mohla byť neskorým vrcholom kariéry Janžurovej. Takto je morálne problematickým, sadistickým a pomýleným hybridom, ktorý nevie, čo si môže dovoliť. Teroristka RÉŽIA Radek Bajgar SCENÁR Radek Bajgar Herecké OBSADENIE Iva Janžurová, Martin Hofmann, Tatiana Vilhelmová, Pavel Liška, Eva Holubová, Jana Plodková, Kristína Svarinská… DĹŽKA 95 min. V kinách: od 4. apríla / Hodnotenie: Negatívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu