kino / ROMANTICKÝ Vojtěch Rynda český filmový publicista hastrman Človek vo zvierati, zviera v človeku filmová recenzia Vojtu Ryndu Text Vojtěch rynda | FOTO CinemArt Do tajomného kraja s močiarmi, rybníkmi a driemajúcou sopkou prichádza osvietený barón. Nechá sa uhranúť nespútaným dievčaťom, ktoré už tak nedá spať mnohým mužom z okolia. Romanticko-ekologickú drámu Hastrman podľa oceňovanej knižnej predlohy Miloša Urbana režíruje ako svoj debut na poli filmu Ondřej Havelka. O tom, že je Ondřej Havelka všestranný umelec a staromilec, sa všeobecne vie. Muzikant, herec a divadelný režisér sa so svojím jazzovým orchestrom Melody Makers a napokon aj gentlemanským vystupovaním odkazuje na obdobie medzi svetovými vojnami. Filmom Hastrman preto prekvapuje akosi dvakrát: jednak tým, že sa v zrelom veku pustil do réžie filmovej, jednak preto, že si pre svoju prvotinu v kinematografii vybral epochu o sto rokov staršiu, než je tá jeho zamilovaná. V roku 1833 sa do krajiny svojich predkov na severe Čiech vracia barón Johan Salmon de Caus, aby znovu postavil na nohy chátrajúce panstvo. Baron, ktorý žil a študoval vo Francúzsku a v Bavorsku a je stúpencom osvietenstva, sa v kraji pod kopcom Vlhošť stretáva s dvoma inými svetonázormi. Farár Fidelius pochopiteľne zastáva katolícky prístup, ale ako vzdelaný človek chápe aj barónove pozície. A nespútané dievča Katynka, dcéra miestneho richtára, vyznáva pohanské rituály a tradície. Inteligentnou a krásnou dievčinou sú očarení aj učiteľ Voves, ktorý si od baróna rád požičiava oficiálne zakázané knihy, a prostý čeľadník Jakub, s ktorým Katynka plánuje budúcnosť. S príchodom baróna sa však začnú diať divné veci: Jakub napríklad pri vynášaní smrtky náhle zomrie… Film Hastrman vznikol na motívy rovnomenného románu Miloša Urbana, oceneného Magnesiou Literou. Výraz „na motívy“ je treba zdôrazniť: Urbanova kniha má rad časových a významových rovín, ktoré sa do filmu nedostali, pretože inak by mal, slovami producenta Čestmíra Kopeckého, „asi šesť hodín“. Filmový Hastrman sa teda okrem spomínaného stretu tradícií sústredí na príbeh vášne medzi aristokratom a dievčaťom, ktorá baróna vnútorne stravuje, a na romantické puto ľudí k „ich“ krajine. Romantická tu teda nie je len milostná línia; v duchu literárneho romantizmu s jeho dôrazom na vypäté emócie, obdivom k prírodným silám a záľubou vo folklóre sa nesie výrazivo celého filmu. Havelka sa exaltovanosti nebojí: necháva hercov robiť veľké dramatické gestá a recitovať vznosné dialógy, púšťa opraty burácavej hudbe Petra Wajsara a prostredníctvom kamery Diviša Marka sa kochá rázovitou krajinou. Áno, barón je vodník – rovnako ako jeho predkovia, ktorí v krajine pod Vlhošťom (už to meno má v sebe mokrosť!), vybudovali dômyselnú sústavu rybníkov a vodných diel. Pred okolím barón svoju pravú podstatu skrýva, ale sám pred ňou neutečie. Cez vzťah ku Katynke potom stojí pred zásadnými pochybnosťami: podarí sa mu udržať v patričných medziach jeho zviera v človeku a človeka vo zvierati? Karel Dobrý je v úlohe hastrmana náležite démonický: s rozšírenými nozdrami vrhá do kamery pohľady plné vášne, skáče oblečený strmhlav do vody a zo svojich temných hnutí mysli sa vyznáva v príhovoroch mimo obraz. Jeho protiváhou, tak ako Sancho Panza donovi Quijotovi, je verný sluha Francl v dobráckom podaní Jiřího Lábusa. Vítane neopozeraná je tvár Simony Zmrzlé: okatá bruneta Katynku poňala ako nebojácnu a emancipovanú ženu, ktorá predbehla svoju dobu. Havelkovi slúži ku cti, že sa nebál vykročiť cestou nemodernej vypätosti a exaltovanosti, a to bez požmurkávania na diváka a nemiestneho zhadzovania, hoci sa ľahkej irónii nebráni. Jeho Hastrman však nedosahuje temnoty a dramatickosti predlohy a až príliš často skĺzava do akéhosi rozprávkového skanzenu. Prostý ľud by neustále len spieval folklórne piesne a oslavoval striedajúce sa ročné obdobia, vidly poľnohospodári vezmú do ruky, len keď chcú chudáka vodníka lynčovať. Medzi krásne zachovanými chalupami popochádza komparz v perfektnom dobovom oblečení. A aj ten zlý nadlesný (herecky skvelý Norbert Lichý) namiesto nejakej skutočnej činnosti len komanduje ostatných a robí záporáka. Chcelo by to viac špiny, potu a všednosti. To sa našťastie netýka uhrančivej krajiny pod Vlhošťom, ktorú kamera miluje – a darí sa jej to preniesť aj na diváka. Magický sopečný kužeľ, rybníky zarastené rákosím, borovicové lesy a pieskovcové skaly, to všetko sa spája v prostredie, ktoré síce nesie neklamné stopy pôsobenia človeka, ale zároveň si uchováva svoje dávne tajomstvá. V príbehu sa tak stotožňuje s nebohým barónom, rozorvaným medzi svetom ľudským a prírodným. Ekologický presah knižnej predlohy Havelka pripomína hlavne v epilógu zo súčasnosti, kedy je krajina po odchode s prírodou spätých bytostí, ako je vodník alebo Katynka, rozrytá uhoľnými rýpadlami a poďobaná panelákmi. Hastrman je pre Havelku hlavne „krásny a zároveň podivný milostný príbeh, ktorý je opradený aspektmi romantizmu“. Režisér jedným dychom zdôrazňuje, že romantizmus v tomto poňatí by nemal byť vnímaný ako niečo ľúbivé, a tiež varuje pred stroho materiálnym chápaním sveta. Nielen v tomto zmysle Hastrman vyzerá ako film z iného, dávno minulého sveta a aj napriek svojim chybám sa originálne vymyká z väčšiny súčasnej českej filmovej produkcie. Hastrman RÉŽIA Ondřej Havelka SCENÁR Ondřej Havelka, Petr Hudský Herecké OBSADENIE Karel Dobrý, Simona Zmrzlá, Jiří Lábus, Jan Kolařík, Jiří Maryško, David Novotný, Norbert Lichý, Vladimír Polívka… DĹŽKA 98 min. V kinách: od 19. apríla / Hodnotenie: pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu