Recenzia kino ghost in the shell recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Fily Text Kamil Fila | FOTo cinemart 32 ročná hviezda Scarlett Johansson vyzerá natoľko dokonale, že nás vôbec neudiví, že hrá ženu vylepšenú nielen plasticky, ale aj funkcionálne. Ostatne, takých úloh má na konte už niekoľko. Agentka Natasha Romanoff v komiksových Avengers, žena, ktorá začne využívať sto percent svojho mozgu v akčnom sci-fi Lucy, a dokonca aj netelesný hlas umelej inteligencie, do ktorej sa užívatelia môžu zamilovať, v romantickom sci-fi Ona. Zdalo by sa, že jej sexappeal vtelený do výrazných pier a hlbšieho hlasu potrebuje niečím naopak odtelesniť a oddialiť, aby sme sa na ňu mohli vôbec pozerať. V o filme Ghost in the Shell (Duch v schránke) vyzerá, ako by veľkú časť deja bola nahá, ale pritom na sebe nosí len kombinézu telovej farby, ktorá sa navyše občas vie stať neviditeľnou. Pritom jasne cítime, že aj táto „nahota“ nie je prirodzená, ale len zdanlivá. Navyše, ženskosť celej postavy menom Mira Killian umenšuje jej rázna „chlapská chôdza“, jej ľudskosť potom to, že evidentne nemá pohlavné orgány a nevylučuje. Tento kyborg prekonáva hranice medzi ľudským a strojovým, mužským a ženským, krehkým i drsným. A preto, aj keď je Ghost in the Shell veľké predstavenie, nepozerá sa na neho úplne ľahko, respektíve príjemne. Sama Mira sa totiž doslova necíti vo svojej koži. Jej mozog napojili vedci na umelé telo a ona je teraz prototypom niečoho, v čo sa premení celé ľudstvo v blízkej budúcnosti. S umelo nahratými spomienkami ani nevie, čia je, a práve toto sa postupne pri detektívnom pátraní po mimoriadne schopnom hackerovi stane jej hlavnou motiváciou. Nejde o to, kto pácha zločiny, ale kto je ona sama. Ghost in the Shell je remake veľmi slávneho japonského anime z roku 1995, ktoré svojho času predstavovalo vrchol žánru zvaného kyberpunk. Bolo aj jedným z hlavných inšpiračných zdrojov pre Matrix – práve odtiaľto pochádza vizuálny motív padajúceho zeleného počítačového kódu, tu sa ľudia zapájajú do siete pomocou konektorov zabudovaných vzadu na hlave, tu sa dopadalo zhora na betónové praskajúce dlaždice, tu sa veľkorážnymi zbraňami rozstreľovali stĺpy pri záverečnej prestrelke, tu hrdinka padá chrbtom dolu z mrakodrapu. Niektoré z týchto motívov preto v americkom remaku Ghost in the Shell nebolo možné použiť, pretože by pôsobili ako plagiát. Namiesto rešpektovania pôvodného vizuálneho štýlu, ktorý kládol dôraz na plochosť, sa americký remake sústredí na plastickosť a 3D efekt, kedy sa od seba rôzne vrstvy obrazu akoby odlupujú, medzi hmotnou architektúrou a svetelnou architektúrou neónov a hologramov je možné cítiť medzery. Film nám tým stále kladie otázku: čo je skutočné a pravé, čo len preludy, ilúzie a konštrukcia? Najťažšie bude ale odpovedať na otázku, či je tento remake lepší pre znalcov predlohy, či pre tých, ktorí sú ňou nepoznamenaní. Fanúšikovia anime sa budú pravdepodobne diviť nad doslovnosťou americkej verzie, ktorá oproti originálu trvajúcemu 82 minút, má navyše 22 minút prevažne vysvetľovania. Okrem toho je zrejmý značný myšlienkový posun v tom, ako sa Japonci a Američania pozerajú na jedinečnosť človečenstva, či zameniteľnosť a rovnoprávnosť rôznych bytostí. Všetci diváci však asi ocenia snahu hollywoodskych tvorcov byť dôkladní vo výprave, vizuálnych kompozíciách a hudbe. Z réžie Ruperta Sandersa je zrejmé, akú veľkú má skúsenosť s natáčaním reklám a upútaviek na počítačové hry, takže každý záber je doslova vypiplaný k dokonalosti. Evidentne išlo o to zložiť poctu predobrazu a stvoriť komplexný svet, v ktorom by sa mohlo odohrávať ešte veľa príbehov. Čo sa bohužiaľ asi nestane, pretože film za 110 miliónov dolárov utŕžil pri premiérovom víkende slabých 19 miliónov. Nedá sa určiť, či je to tým, že sa príbeh príliš „poameričtil“, alebo naopak zostáva príliš „záhadne japonský“, každopádne sa na chvíľu zastaví výroba ďalších filmov, ktoré by vychádzali z anime a kyberpunku. Problém je možno v tom, že kyberpunk, teda stav sveta, kedy sa ľudia pripájajú na sieť, hackujú sa počítače a vyrábajú sa umelé orgány, už žijeme a nepôsobí na nás ako atraktívne sci-fi. Film zostane dlhodobo v pamäti snáď len preto, že proti nemu vznikla masovo podpisovaná petícia, že japonskú postavu by nemala hrať biela herečka. Fenomén whitewashingu, teda praktiky „etnického vybielenia“ je dlhodobým hollywoodskym prejavom kultúrnej nadradenosti. Lenže práve v Ghost in the Shell nehrá rolu – Mira Killian možno kedysi bola Aziatkou, ale jej telo je už dávno iné, mnohokrát prerobené. Samotná postava je doslova remakom a film to vlastne dobre reflektuje. Koniec koncov, ani v anime z 90. rokov postava nie je jednoznačne japonská, rovnako ako nie je jednoznačne ľudská alebo ženská, ale podivne a unikavo na pomedzí všetkého. Ghost in the Shell je predovšetkým dielom o hľadaní vlastnej identity, ktorú nemusíme vedieť dobre definovať. Mira sa v jednotlivých scénach posúva bez váhania od akcie k akcii, chýba jej akákoľvek nervozita, ale zároveň vo vnútri tápe, kto je. Rozdiel oproti japonskej verzii je v tom, že v nej nikto neupozorňoval na jej výnimočnosť, ale všetci ju brali ako súčasť tamojšieho sveta, zatiaľ čo v americkej verzii sa k nej jej stvoritelia aj spolupracovníci správajú ako ku vzácnej kvetinke a snažia sa jej zabrániť, aby nebola poškodená. Môžeme si z toho vyvodiť aj niečo o rozdieloch v japonskom a americkom rodičovstve a výchove. Podobne je to aj vo vykreslení vzťahu hlavnej hrdinky a zloducha, v prípade ktorého sa odhalí, že zas takým ničomníkom nie je – americká verzia potrebuje ono spojenie medzi nimi hlbšie a osudovejšie. Pritom najdôležitejším spojením v prípade Miry je napojenie jej mozgu cez umelé nervy do celého umelého tela. Názov Ghost in the Shell je v skutočnosti ironický: nikto z nás nie je duša v škrupine, ale duša je výsledkom funkcií nášho tela a pri prenose do iného tela už to nie sme my. Aspoň tak to vidí tento film, v ktorom napriek všetkému chýba ani nie tak akcia, ani nie tak vysvetľovanie, ale trochu meditatívneho času, aby sme nad tým všetkým dokázali rozjímať. Ghost in the Shell RéŽIa Rupert Sanders SCeNÁr Jamie Moss Herecké obsadenie Scarlett Johansson, Michael Pitt, Pilou Asbæk, Chin Han, Juliette Binoche, Takeši Kitano, Rila Fukušima, Kaori Momoi, Chris Obi, Joseph Naufahu Dĺžka 106 min. V kinách: od 30. 3. | Hodnotenie: neutrálne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu