kino recenzia / film Text tereza spáčilová | FOTO Aerofilms Zlé veci sa dejú. Ale dobré viac Filmová recenzia terezy spáčilovej Začiatkom roka nadchol publikum v Sundance a vy sa teraz môžete presvedčiť, že právom: Sorry, Baby, jeden z najlepších debutov tohto roku. K eď napíšem, že je to film o živote s traumou, vycúvate z kina. Čo by bola neodpustiteľná chyba, pretože sa naňho prekvapivo dobre pozerá. Eva Victor, režisérka, autorka scenára a predstaviteľka hlavnej úlohy, dokázala vo svojej prvotine obdivuhodne vybalansovať drámu s humorom. Aj keď opisuje ťažké veci, ich váha na diváka dopadá len akoby mimovoľne. „Občas nad TÝM premýšľam a cítim, ako veľmi TO bolo zlé. Ale niekedy nad TÝM nepremýšľam vôbec, a pripadám si preto trochu previnilo,“ zveruje sa v jednej (z mnohých) dokonale vypointovaných scén hlavná hrdinka Agnes neznámemu mužovi na obrubníku pri ceste, z ktorej zišla kvôli panickému záchvatu. Agnesine slová mimovoľne vystihujú stav, do ktorého nás jej príbeh dostáva: občas nám je z neho tiesnivo a smutno, ale väčšinou plynie zázračne ľahko, ba skoro bezstarostne, a tak často sa pri ňom smejeme, až si pripadáme nepatrične. Agnes (Eva Victor) spoznávame postupne v niekoľkých kapitolách, ktoré časovo nenadväzujú. Prvá je plná radosti a smiechu – Agnes, ktorá po štúdiu zostala bývať neďaleko školského kampusu v Novom Anglicku, navštívi jej najlepšia kamarátka Lydia (tiež skvelá Naomi Ackie), čerstvo tehotná a žijúca v New Yorku. Len z niekoľkých málo náznakov sa dozvieme, že Agnes v minulosti čosi bolestne poznamenalo. Druhá kapitola sa venuje priamo „tej veci“, ako Lydia pomenuje fakt, že Agnes zneužil jej vysokoškolský profesor. Samotný akt znásilnenia nikdy neuvidíme: odohrá sa za zatvorenými dverami profesorovho domu, ktorý sledujeme v dlhom, znepokojujúco statickom zábere zvonku. Agnes sama ho potom navyše opíše tak vecne a nedramaticky, až možno hockoho napadne, že sa zase „tak veľa“ nestalo. Čo je samozrejme zámer, pretože presne na postoj „tak veľa sa zase nestalo“ naráža veľká časť obetí sexuálneho zneužitia. Akoby tam, kde chýbajú modriny a šrámy, nebola ani ujma. V scéne zo súdneho dvora, kam Agnes musí ísť ako členka poroty zostavenej z radových občanov, padne aj veta, že „bez priameho svedectva nie je istoty, že bol spáchaný zločin“. Keď sa inštruujúca žalobkyňa spýta, či sa stal niekto obeťou zločinu, Agnes sa najskôr nesmelo prihlási, ale vzápätí ruku zase rýchlo stiahne. „Všetko, čo mám, je jeden odtrhnutý gombík,“ vysvetlí svoje zaváhanie vecne a akoby v tom bola beznádej všetkých tých, ktorí majú tiež „len odtrhnutý gombík“. Hĺbku zúfalstva, do ktorého sa Agnes prepadá, vycítime v podstate len z čiastkových výjavov a krátkych okamihov, často navyše paradoxne úsmevných. Napríklad keď okno svojho bytu polepí stránkami dizertačnej práce, za ktorú ju školiteľ vychválil do nebies (a následne ju zneužil). Keď knihou dobije trpiacu myš, ktorú mačka zranila, ale nezabila. A nakoniec keď niekoľkomesačné dieťa svoje najlepšie kamarátky zasväcuje do ťarchy života. „Mrzí ma, že sa ti stanú škaredé veci a je mi ťa tak trochu ľúto, pretože o tom ešte nevieš. Ale občas sa zlé veci skrátka dejú,“ hovorí a v očiach má bolesť, zmierenie aj nádej. Sorry, Baby je prekrásny film o tom, že aj so „zlými vecami“ sa dá vyrovnať. Že jednoducho patria k životu, rovnako ako tie dobré. Že ide len o to nájsť cestu. A hlavne mať ju s kým hľadať. „Až sa ti tie zlé veci stanú, povedz mi o nich. Vypočujem ťa a nebudem vydesená. Je to aspoň niečo.“ Sorry, Baby ROK 2025 réžia Eva Victor Hrajú Eva Victor, Naomi Ackie, Louis Cancelmi, Kelly McCormack, Lucas Hedges, John Carroll Lynch, Hettienne Park, Celeste Oliva… Dĺžka 103 min. V kinách: od 7. augusta Hodnotenie Tereza Spáčilová česká filmová publicistka Pre prehratie videa sa pripojte k internetu