rozhovor A v akom rozpoložení sa nachádzate práve teraz? Covidom som si dosť nepríjemne prešla cez Vianoce. Boli to najčudnejšie Vianoce v mojom živote. Odišla som sama dva dni pred Štedrým dňom na Vysočinu popriať zvieratkám a zabaliť si darčeky pre rodinu. Skolilo ma to tak, že už som nezvládla dôjsť späť do Prahy. Nepamätám sa ani, kedy bol Silvester. Tá choroba je ako komando bez veliteľa, úplný chaos v tele. Uplynuli tri mesiace a stále cítim, že nie som vo forme. Je to zvláštny čas. Pripadám si ako v nejakej čakárni na život. Tuším, že už sa to do pôvodných koľají nevráti, ale ako to bude vyzerať, si netrúfam povedať. Každý má nejaký názor, každý si chce niečo nejako predstavovať. Nechcem si nič želať, aby som nebola sklamaná, a tak si kladiem malé denné ciele. Ako sa dá táto situácia podľa Vás zvládnuť čo najlepšie, čo najviac pomáha proti útrapám? Môj otec si robil srandu vždy, všade a za všetkých okolností. Predstavujem si ho, ako by reagoval na všetky tie protichodné a nezmyselné nariadenia. Som rada, že nás neopúšťa humor, že si dokážeme aj zo zúfalých situácií robiť žarty. Mám rada absurdný humor, a do tejto reči si z pudu sebazáchovy prekladám aj ten chaos, ktorý nás obklopuje. O sebe som sa dozvedela, že človek vydrží naozaj veľa. A že k úprimnej radosti stačí naozaj málo. Dneska bol napríklad nádherný slnečný deň a na ľuďoch vonku bolo vidno, ako sa zrazu cítia lepšie. Dokonca aj cez tie biele zobáky bolo vidno, že sa usmievajú. Jak pandemie a s ní související omezení ovlivnily Vaši práci? Pro živé umění a kulturu je teď opravdu těžké období. Nejsem nikde v angažmá a přitom je mou hlavní pracovní cestou divadlo. Takže hledám v rámci oboru různé alternativy. Načítala jsem několik audioknih, což je taková osamělá disciplína, která zabere mnoho hodin ve studiu. Oproti dabingu se tady člověk může opřít jen sám o sebe a doufat, že nezklame autora a jeho představu o atmosféře. Ne každá literatura je napsaná tak, aby se dala interpretovat. V normálních časech jsem byla zvyklá na práci nečekat u telefonu. Když nic nebylo, vymyslela jsem si vlastní divadelní projekt. To je ale teď jako plácnutí do vody. Takže až dojdou úspory, což hrozí poměrně brzy, vydám se na zkušenou do jiných oborů. Pevně ale doufám, že umění je nesmrtelné, což se v historii zatím vždy potvrdilo. Zmenila sa podľa Vás kvôli pandémii atmosféra v spoločnosti? Nerada by som sa do takého hodnotenia púšťala. Na niektoré slová už mám vyložene alergiu. Za rok sa skoro vytratili iné témy rozhovoru. Vo vzduchu je hlavná téma: strach a neistota. A to vnímam ako rovnako nebezpečné ako ten hlúpy vírus. Vidiek, kde som teraz, je pre mňa úplná záchrana. Stojím doslova nohami na zemi. Mám stále čo robiť, na čo myslieť a čomu čeliť. Sú to konkrétne starosti. Bahno, kŕmenie pre zvieratá, spadnutý strom, rozbitá ohrada, pretekajúca strecha. Tu sa tie boje dajú vyhrávať. Len sa mi po tom roku úplne zmenil denný rytmus. Najviac energie som bola zvyknutá vydávať večer v divadle a nechodila som spať pred polnocou, teraz som schopná zaspať „so sliepkami“. Máte s postavou Heleny niečo spoločné? A ako ste sa do nej pri dabingu vžívali? S postavou Heleny mám spoločnú jednu vec, a tou je mužský svet. Už od detstva mi bolo lepšie v chlapčenskom kolektíve. Možno je to kvôli akejsi väčšej priamočiarosti. Ona ale musí o svoje miesto v mužskom svete veľmi bojovať. Zvláštne sú aj jej minimalistické vyjadrovacie prostriedky, na ktoré u nás nie sme takí zvyknutí – jej emócie idú totiž skôr dovnútra. Aj pre mňa nebolo ľahké prísť na to, ako sa vyrovnať so žuvacím tabakom, ktorý si strkala pod hornú peru. Väčšinu času som tak pred mikrofónom sedela s prstom v ústach. Celkovo som sa musela dosť potlačiť. Helena je introvert, ale na ihrisku zase hulákala tak, že som občas prekríkla mikrofón… skrátka z nuly na sto. To zvukári nemajú veľmi radi. Ako sa vlastne na dabingové roly pripravujete? Dabing je dosť špecifická herecká disciplína, ktorú mám veľmi rada. Som vlastne vystavená veľkej zodpovednosti, pretože na rolu nie som sama. Rozhodne myslím hlavne na to, aby môj hlas a výraz s postavou čo najviac korešpondoval. Na dabing väčšinou nebýva veľká príprava. Musím sa oprieť o skúsenosti a intuíciu, aby som odhadla, ako moja cudzojazyčná kolegyňa dýcha, aký má rytmus reči, aké sú jej drobné jazykové a výrazové návyky. Rada preto dabujem dobré herečky, ktoré sú autenticky emocionálne. A najmä keď ide o seriál, tak mám viac času im do ich hereckej kuchyne nahliadnuť natoľko, že už dokážem predvídať, aká reakcia príde. Text Iva Hadj Moussa | FOTO Josefína Jíra Rašilová Hybnerová Hybnerová Hybnerová Ťažké situácie sa najlepšie zvládajú pomocou humoru Vlani na jeseň získala herečka Vanda Hybnerová Cenu Františka Filipovského za dabing postavy Heleny v seriáli Domáce ihrisko. Ten teraz môžete exkluzívne sledovať na stanici Skylink 7. „ O sebe som sa dozvedela, že človek vydrží naozaj veľa. A že k úprimnej radosti stačí naozaj málo Vanda Hybnerová *30/09/1968 herečka Je česká filmová a divadelná herečka. Je dcérou herca, míma a divadelného pedagóga Borisa Hybnera. Hrala napríklad vo filmoch Krídla Vianoc, Divoké včely alebo Román pre mužov a v seriáloch Přístav, Krejzovi, Poisťovňa šťastia, Ulica alebo Súkromné pasce. Žije striedavo v Prahe a na Vysočine. Má dve dcéry. V minulom roku získala prestížnu Cenu Františka Filipovského za dabing hlavnej úlohy Heleny v seriáli Domáce ihrisko I, ktorý si môžete exkluzívne pozrieť v internetovej televízii Skylink Live TV. Všetky diely na pozeranie v aplikácii Skylink Live TV DomÁCE IHRISKO Sledujte tu klikni