rozhovor Klára, ako Vašu prácu ovplyvňuje situácia spojená s koronavírusom, ktorá u nás trvá už niekoľko týždňov? Je zaujímavé sledovať, ako sa nám všetkým zjednotila „štartovacia pozícia“. Pojem home office je pre mňa štandard, odpadlo veľa zbytočných meetingov, komunikácia sa zefektívnila. Ja si v týchto dňoch paradoxne celkom užívam celkové spomalenie aj spoločenskú abstinenciu. A čo Vaše tréningy? Čo sa športu týka, držím stále pravidelný režim, len som sa z profesionálnej posilňovne presunula domov do obývačky, kde trochu bojujem o priestor s mojimi deťmi a všadeprítomnými kockami Lega. Hlavu si však spoľahlivo vyčistím pri pravidelných výbehoch okolo Vltavy – ako inak než s rúškom, to je teraz nový druh záťažového tréningu. Pri expedícii na K2 s Vami bola tiež dokumentaristka Jana Počtová. Nevadilo Vám, že v takých extrémnych podmienkach ešte musíte odpovedať na otázky a nechať sa natáčať? Chvíľu mi trvalo si na prítomnosť kamery zvyknúť. Je to o disciplíne a nájdení určitej rovnováhy. Kameraman a režisérka sa snažia zachytiť reálne okamihy a nielen tie príjemné. Natáčať v momentoch, kedy vám nie je dobre, zachytiť čisté emócie. Myslím, že to pre Janu bola ťažká úloha, bola na expedícii v dvojrole mojej kamarátky a režisérky zároveň. Boli okamihy, kedy som mala chuť sa len vyrozprávať a kameru zahodiť niekam preč, ale to by sme zase dnes nemali žiadny dokument. Premiéra dokumentu musela byť kvôli súčasnej pandémii odložená. Tešíte sa, až si film prvýkrát vychutnáte v kine? Strašne! Mám úžasnú radosť, že vzniklo niečo jedinečné, veľmi osobné a čo sa dúfam podarí, až sa súčasná situácia preženie, zdieľať s divákmi zase bezpečne v kinách. Budem sa tešiť na premiéru v lepších časoch s naším filmom – K2 vlastní cestou! V lete to bude rok, čo ste zdolali horu K2. Čo bolo na tomto výstupe najťažšie a verili ste, že to na tretí pokus dáte? Veriť, že uspejem, je základná premisa a moje nastavenie pre všetko, čo robím. Nie vždy sa veci podaria, ale aj to je súčasťou cesty. Moja tretia expedícia do Pakistanu je toho dôkazom. A keď odmyslím fyzickú náročnosť takejto expedície, asi najťažší bol môj mentálny boj samej so sebou v zlomovom bode, kedy po prvom neúspešnom vrcholovom pokuse to všetky tímy okolo nás vzdali a opúšťali základný tábor. To rozhodovanie pre mňa bola obrovská skúška. Následný úspešný výstup bol nakoniec ten najťažší, ale aj najkrajší zároveň. Na expedíciách moc žien nebýva, ste skôr výnimkou. Ako sa Vám darí zapadnúť na niekoľko týždňov do mužského kolektívu? Nedarí. Nesnažím sa zapadnúť. Baví ma byť ženou v mužskom svete a vždy to fungovalo dobre. To je na lezení po vysokých horách to krásne. Do určitej miery sa rozdiely na kopci prirodzene stierajú, nie je to súťaž na rýchlosť ani na silu. A keď ste v stene, nikto nerieši, kto sa schováva pod všetkými tými vrstvami oblečenia. Výstupom na druhú najvyššiu horu sveta ste si splnili sen, máte ešte ďalšie ciele a sny, ktoré by ste si chceli splniť? Veľa! Bez toho by bol život veľmi smutný. Naše ciele a sny sa ale viažu na konkrétne životné etapy a práve teraz zažívame jednu veľmi neštandardnú. Pomerne zásadne preverí našu odolnosť i odhodlanie, každá extrémna situácia nás formuje a je na každom z nás, ako sa s tým popasujeme a dokážeme to ďalej využiť. Bojí sa o Vás rodina, keď ste tisíce kilometrov ďaleko na expedícii, alebo už si zvykla? Bojí, je to prirodzené, zvyknúť sa na to asi úplne nedá. Text Eva Fraňková | FOTO Dan Vojtěch, archív Klára Kolouchová Klára Kolouchová Každá extrémna situácia nás formuje Ako prvá rodená Češka zdolala Mount Everest a po dvanástich rokoch dosiahla vrchol aj druhej najvyššej hory sveta, neslávne slávnej osemtisícovky K2. Na tretí pokus. Keď si totiž táto na prvý pohľad krehká žena niečo zaumieni, nikdy to nevzdá. Ťažké výstupy ju vraj dokážu tak pohltiť, až občas zabúda, že je tiež mamou dvoch detí. „ Nesnažím sa zapadnúť. Baví ma byť ženou v mužskom svete a vždy to fungovalo dobre Klára Kolouchová *06/09/1978 horolezkyňa Vyštudovala Anglo-americkú univerzitu v Prahe a už počas štúdií sa vďaka výbornej angličtine dostala do funkcie PR manažéra pre zahraničné firmy. V roku 2005 zdolala najvyššiu horu Južnej Ameriky Aconcaguu, a potom nasledovali náročné expedície do Himalájí. V máji 2007 zdolala najvyššiu horu sveta Mount Everest. Po návrate vydala knižku Himálajský deník. Vrchol pakistanskej hory K2, ktorý je vo výške 8 611 m n. m, dosiahla v roku 2019 po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch. Klára má dcéru Emmu a syna Cyrila a pracuje ako manažérka.