kino / Dráma Vojtěch Rynda český filmový publicista operácia entebbe Filmová recenzia Vojtu Ryndu Text Vojtěch rynda | FOTO Bioscop S teroristami sa nevyjednáva. Alebo áno? Táto dilema je rovnako ťažko riešiteľná, či už ide o jedného uneseného človeka alebo o dve stovky, a príliš sa nelíši podľa toho, či vyvstane vo svete po 11. septembri 2001, alebo hlboko v minulom storočí. Napríklad v roku 1976, kedy došlo k únosu lietadla Air France na ceste z Tel Avivu do Paríža. Operácia Entebbe opisuje nasledujúcu záchrannú akciu s maximálnou snahou o nestrannosť. P asažieri sa vlastne netvária ani veľmi prekvapene. „V roku 1976 ste do lietadla s myšlienkami na únos už nastupovali,“ pripomína herečka Rosamund Pike, ktorá v Operácii Entebbe hrá nemeckú radikálku Brigitte Kuhlmann. „Vtedy sa unášali dve lietadlá mesačne. Obavy z cestovania boli všadeprítomné.“ K tomuto únosu došlo 27. júna 1976 tesne po zastávke v Aténach. Na palube bolo v tú chvíľu 248 cestujúcich, dvanásť členov posádky a štyria páchatelia. Dvaja patrili k Ľudovému frontu za oslobodenie Palestíny, dvaja sa hlásili k nemeckým ľavicovým revolucionárom. Ako zdôrazňujú úvodné titulky filmu, zatiaľ čo sami únoscovia sa označovali ako „bojovníci za slobodu“, pre väčšinu sveta boli obyčajnými teroristami. Režisér José Padilha má v nazeraní na komplikované situácie z protiľahlých uhlov pohľadu skúsenosti. Jeho slávny debut Elitné komando (Zlatý medveď z Berlinale) ukazoval špeciálny tím brazílskej polície rozpoltený medzi profesijnou cťou a tlakom drogových gangov. V Hollywoode potom Padilha nakrútil remake Robocopa – príbehu o tenkej hranici medzi udržiavaním poriadku a totalitou. V Operácii Entebbe si komplikovanú situáciu nesie každý z hlavných hrdinov vo vnútri seba. Nemeckí radikáli sú rozorvaní medzi svojimi vznešenými, no abstraktnými ideálmi – a čisto praktickou „nutnosťou“ niekoho naozaj zabiť. Palestínski únoscovia osobne žiadni antisemiti nie sú, ale Izrael ich pripravil o rodiny, a tak sa skrátka mstia. Vedenie židovského štátu na čele s premiérom Jicchakom Rabinom a ministrom obrany Šimonom Peresom rieši spomínanú dilemu, či s teroristami vôbec rokovať, a čelí v už tak ťažkej situácii ešte nátlaku verejnosti. A neľahko sa musí rozhodovať aj posádka lietadla: dostojí profesijnej cti a zostane s pasažiermi až do konca, alebo využije možnosť odísť s prepustenou časťou cestujúcich? Padilha buduje napätie starostlivo a premyslene. Udalosť, ktorá trvala týždeň, divákovi dávkuje chronologicky po jednotlivých dňoch, ale zároveň robí odskoky späť v čase do výcvikového tábora radikálov v Jemene alebo „revolučných buniek“ vo Frankfurte. Strieda dianie na letisku v ugandskom Entebbe, kam únoscovia let odklonili, a v Izraeli, kde sa po horúčkovitom rokovaní vládnych špičiek začne pripravovať záchranná Operácia Blesk. Celý príbeh potom režisér rámuje pódiovou prezentáciou tradičnej hebrejskej piesne Echad Mi Yodea. Keď sa záchrana rukojemníkov vo finále preľne s divadelným stvárnením piesne, ide o režisérsky aj emocionálne nesmierne silný postup. Pri filmoch natočených podľa všeobecne známych skutočných udalostí nie je až také dôležité, ako príbeh dopadne, ale to, ako sa k finále dôjde. Padilha žiadnej zo strán nenadržuje, pri každej sa snaží vcítiť do jej motívov. Šikovný scenár Gregoryho Burkea zdôrazňuje dilemy a rozpory. „Ty bojuješ, pretože svoju krajinu nenávidíš, zatiaľ čo ja bojujem, pretože svoju krajinu milujem,“ vyčíta palestínsky únosca nemeckému. Nemeckí radikáli Brigitte Kuhlmann a Wilfried Böse totiž patria k povojnovej generácii, ktorá sa vzbúrila proti svojim otcom – nacistom; v Entebbe ale títo dvaja paradoxne šikanujú Židov. Na židovskej strane potom proti sebe stoja politickí rivali – umiernený Rabin s neústupným Peresom. „Oni selektujú Židov, a ty chceš vyjednávať?“ Pýta sa s ľadovo pokojným výrazom premiéra minister obrany vo famóznom podaní britského herca Eddieho Marsana. Brigitte Kuhlmann pôsobí ako okuliarnatá upätá učiteľka, ale zdanie klame; únoskyňa sa v podaní Rosamund Pike dočká aj veľkolepého sóla s nemým telefónnym slúchadlom. Medzinárodné obsadenie dopĺňa Nemec Daniel Brühl (váhavý Böse), Francúz Denis Ménochet v úlohe neokázalo statočného leteckého inžiniera alebo potomok nigérijských rodičov Nonso Anozie ako pološialený ugandský diktátor Idi Amin. Režisér Padilha dokáže budovať napätie a vytvárať dynamiku aj bez roztrasenej kamery a prehnane rýchlych strihov. Publikum udržuje v strehu aj rafinovaným dávkovaním informácií, ktoré sa diváci dozvedajú od postáv mnohokrát akoby mimochodom. Minimum prostredí, väčšinou interiérových (lietadlo, letisko, izraelský hlavný štáb), prispieva ku klaustrofobickej zovretosti deja. Samotné finále potom ide netradičnou cestou: nielenže ho režisér prepojí so spomínaným predstavením, ale navyše z neho ukáže len nevyhnutné minimum. Izraelské komando, vyslané do Entebbe štyrmi dopravnými lietadlami, na mieste mimo iné zničilo štvrtinu všetkých ugandských leteckých síl, čo film nijako nezdôrazňuje. V záverečných titulkoch však vyzdvihuje meno jediného izraelského vojaka, ktorý pri operácii zomrel – Jonatana Netanyahua, ktorého brat je dnes v Izraeli premiérom. Titulky spomenú aj ďalšie osudy Rabina a Peresa, ktorí okrem iného získali s Jásirom Arafatom Nobelovu cenu mieru za izraelsko-palestínske rokovania. Divákovi sa ale pripomenie aj fakt, že v súčasnosti žiadne také rokovania neprebiehajú a že situácia medzi Židmi a Arabmi zostáva naďalej napätá. Na to, či sa s teroristami vyjednávať má, alebo nie, Operácia Entebbe jednoduchú odpoveď nedáva. Našťastie, pretože žiadna taká neexistuje. Operácia Entebbe Réžia José Padilha Scenár Gregory Burke Herecké OBSADENIE Rosamund Pike, Daniel Brühl, Eddie Marsan, Ben Schnetzer, Denis Ménochet, Mark Ivanir, Andrea Deck… Dĺžka 107 min. V kinách: od 29. marca / Hodnotenie: POZITÍVNE Pre prehratie videa sa pripojte k internetu