kino / komédia Stratili sme Stalina Réžia Armando Iannucci Scenár Armando Iannucci, Ian Martin, David Schneider Herecké OBSADENIE Steve Buscemi, Jason Isaacs, Olga Kurylenko, Jeffrey Tambor, Simon Russell Beale, Andrea Riseborough… Dĺžka 106 min. Keď súdruhovia oplakávajú súdruha Text Josefína Smrčková | FOTO CinemArt v kinách od Na to, z čoho sa smie a nesmie robiť sranda, sa názory rôznia. Škótsky režisér Armando Iannucci by vám povedal, že žiadna hranica neexistuje a smiať sa môžete naozaj čomukoľvek. Aj preto natočil novú politickú satiru Stratili sme Stalina, ktorá pomerne úsmevne rozpráva o dramatických udalostiach nasledujúcich po diktátorovej smrti. 5 apríla J osif Stalin, vodca Sovietskeho zväzu, vládol pevnou rukou a za jeho diktatúry prišli o život milióny ľudí – najmä občanov ZSSR. Ani vodcovi najbližší spolupracovníci si nemohli byť istí, či sa mu zrazu neznepáčia a nebudú poslaní do gulagu, prípadne rovno na smrť. Niet preto divu, že keď 5. marca 1953 Stalin zomrel, nastal úplný chaos. A tak zatiaľ čo pohlavári spoločne organizovali jeho pohreb, v zákulisí už spriadali plány, ako tých ostatných vyšachovať z hry o moc a vládu nad komunistickým impériom… Medzi osobnosti, ktoré by si rady ukrojili kus moci a o ktorých je nový film predovšetkým, patrili diktátorovi najbližší a zároveň najkrutejší spolupracovníci – Nikita Chruščov (Steve Buscemi), Georgij Malenkov (Jeffrey Tambor), Lavrentij Berija (Simon Russell Beale), Georgij Žukov (Jason Isaacs) alebo Vjačeslav Molotov prezývaný Stalinovo kladivo (Michael Palin). Avšak ani vodcov syn Vasilij (Rupert Friend) nechcel zostať úplne bokom. Všetky postavy vo filme skutočne existovali a autor predlohy Fabien Nury pri jej písaní vychádzal z historických prameňov. Sama vodcova smrť je stále tak trochu zahalená tajomstvom, aj tak ale Nury vybudoval napínavý príbeh na reálnych základoch. Vizuálne spracovanie jeho grafického románu je skutočne úžasné, z temných kresieb máte až husiu kožu. Určite ho odporúčame prečítať (aj keď zatiaľ len v angličtine), a to najmä dospievajúcim deťom – komiks prečítajú raz-dva a pritom sa dozvedia aj niečo z histórie. Režisér Armando Iannucci pôvodne premýšľal, že film uvedie poznámkou „Podľa skutočných udalostí“. Potom si to však rozmyslel. „Páčilo by sa mi, keby diváci k filmu pristupovali, ako by historický nebol, a postupne s údivom zisťovali, čo všetko z toho je reálne,“ vysvetľuje tvorca. Film je plný absurdných situácií, ktorým možno ťažko uveriť, ale najabsurdnejší je práve fakt, že sa skoro všetky stali. Napríklad že Stalinov syn Vasilij bol členom sovietskeho hokejového tímu a väčšina jeho spoluhráčov zahynula pri leteckej katastrofe v roku 1950. V skutočnosti mala táto udalosť pomerne bizarnú dohru – Vasilij sa bál vyšetrovania nehody a reakcie otca, preto dal nový hokejový tím dokopy počas jediného dňa. Aj keď už vieme, že Stalin spôsobil priamo aj nepriamo smrť miliónov ľudí, čím sa radí vedľa Hitlera a Mao Ce-tunga medzi najkrutejších diktátorov, niektorí „otca národov“ stále obdivujú. Vraj vďaka nemu okrem iného vzrástla miera gramotnosti a zlepšila sa úroveň zdravotníctva. Tak či tak sa Rusom rozhodne nepáči hanobenie ich niekdajšieho vládcu. Právnici ruského ministerstva kultúry po starostlivom preskúmaní filmu dospeli k názoru, že „obsahuje príznaky extrémizmu“, „kriví minulosť, aby obdobie 50. rokov v živote sovietskych ľudí evokovalo len hrôzu a odpor“ a je „zameraný na vyvolávanie nenávisti a zášti a ničenia dôstojnosti ruského (sovietskeho) človeka“. Z týchto dôvodov ho tiež zakázalo premietať. Našťastie u nás žiadne podobné zákazy nehrozia a od 5. apríla na Stalina môžete zájsť do kina. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu