kino / Dráma Otcova volga Otcova volga Réžia Jiří Vejdělek Scenár Iva Jestřábová, Jiří Vejdělek Herecké OBSADENIE Eliška Balzerová, Tatiana Vilhelmová, Vilma Cibulková, Eva Holubová, Hana Maciuchová… Dĺžka 90 min. V kinách: od 8. marca / Hodnotenie: negatívne recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO CinemArt Štyridsaťpäťročný režisér a scenárista Jiří Vejdělek sa zapísal ako tvorca divácky „všeobjímajúcich“ filmov už roku 2006 svojimi Účastníkmi zájazdu. Odvtedy nás vytrvalo zásobuje príbehmi o živote „obyčajných Čechov“, ktorých jedinou starosťou je, s kým kedysi spali a s kým by mohli spať teraz – vždy poňaté v šibalskom a telocvične-výkonnostnom duchu. F ilmy Ženy v pokušení (2010) a Muži v nádeji (2011) vytýčili akýsi etalón, ako sa robí veľký tuzemský hit – prísť s lascívnym námetom, nechať postavy mať životnú úroveň zhruba ako Francúzi, Nemci alebo Švajčiari, odhaľovať súkromné erotické archívy starších hrdinov a každú druhú minútu predniesť zásadné múdro, ako to máme v živote viesť, a ak to tak nerobíme, sme nudní suchári a pokrytci. Je pravda, že Jiří Vejdělek asi nikdy nechcel skončiť ako obyčajný prasačinkový hitmaker a rád by potešil mamičku či ďalších príbuzných aj tým, že vie urobiť niečo duchaplné. A tak natočil napríklad Václava (2007), v ktorom pracuje s rainmanovskou schémou prostáčika božieho, či Roming (tiež 2007), v ktorom sa nám všetkým snaží dokázať, že nie je rasista, a preto do hlavných úloh Rómov obsadil Bolka Polívku a Mariána Labudu. Keď sa sebou okúzlený voyerizmus a duchaplnosť pokúsil prepojiť v Nežných vlnách (2013) a prišiel s príbehom erotického pubertálneho dozrievania na sklonku minulého režimu, kde rande spôsobí novembrovú revolúciu, bola náhle návštevnosť asi štvrtinová. Zdalo sa, ako by sa zisková značka zadrhla. Nasledovala skoro päťročná filmová pauza (čiastočne vyplnená televíznym seriálom Vinári), než sa Jiří Vejdělek pokúsil o návrat do kín. Medzitým sa jedným z najväčších tuzemských hitov stala Teória tigra Radka Bajgara. Zdá sa, že najväčší úspech už nemajú filmy o liberálnom prístupe k sexu, ale skôr tie o starobe, fáze, kedy už pre vás sex nie je taký dôležitý. Ženy v pokušení a Muži v nádeji nám vsugerovali, že staršia generácia túži po sexe snáď ešte viac než generácie mladšie – a môže nás o ňom veľa naučiť. Teória tigra prišla s učením o hormonálnom vyprchaní, poklesom túžby byť s druhým a zvýšením túžby mať pokoj sám pre seba. Bez ohľadu na to, ako nezmyselne stereotypná Teória tigra je, a ako sa ešte zaštiťuje pseudovedeckými poznatkami o vzťahoch medzi mužmi a ženami, jedná sa o film, ktorý tmelí rôzne generácie silnejšie než Vejdělkove fantazmagórie. Otcova volga je teda reakciou na premenenú situáciu. A ajhľa, kto tu nehrá – Eliška Balzerová ako matka a Tatiana Vilhelmová ako dcéra, rovnako ako v Teórii tigra. Od začiatku nám brnkanie na klavír a tklivé husle Jana P. Muchowa, vrchného gýčiara českej filmovej hudby, dávajú najavo, že tentoraz to bude vážnejšie. Smrť hneď na začiatku a nie až ku koncu, dážď steká po oknách, parkety starého domu vŕzgajú, opitá matka, otrasená úmrtím manžela, a uplakaná dcéra volajúca na záznamník, odkiaľ znie otcov hlas, znejúci ako reklamy na životné poistenie. Chvíľu si človek hovorí, preboha, tá Vilhelmová má nejaké divné vlasy, skoro ako blbú parochňu – a za chvíľu sa ukáže, že Tereza naozaj nosí parochňu, pretože má rakovinu a jej manžel (Martin Myšička) sa o ňu mierne dusivým spôsobom trpezlivo stará. Nebol by to ale Vejdělek, aby tu nebol nejaký zoznam. Tentoraz otcových mileniek, ktoré je treba navštíviť, pretože sa zistí, že otec kedysi splodil ľavobočka Tomáša. Samozrejme, aj po mnohých desiatkach rokov všetky milenky (teraz už trochu babky) bývajú na rovnakých adresách, hoci minimálne tá prvá má evidentne novú výstavnú vilu, a matku ani dcéru nenapadne zavolať im na mobil alebo sa s nimi inak spojiť, pretože potom by predsa nemohli na svoj road trip využiť titulnú otcovu volgu. Príznačné pre Jiřího Vejdělka je, že toto ruské auto nie je nijako spojené s minulým režimom, je to obyčajná retro rekvizita. Minulosť je u Vejdělka vždy vecou súkromných radostí a nerestí a všetci robili svoje povolanie bez obmedzenia. Téma smrti a zmierenia sa, kvôli ktorému musia hrdinovia absolvovať fyzickú i duchovnú cestu, má v kinematografii svoju tradíciu niekedy od čias Bergmanových Lesných jahôd až po Zlomené kvety Jima Jarmuscha. Otcova volga sa dokonca zdá byť až trochu plagiátom, akurát v ženskom vydaní. Možno to znie všetko až príliš príkro. Treba priznať, že scenár (ktorý okrem Jiřího Vejdělka napísala aj zatiaľ neznáma Iva Jestřábová) má v sebe istú zaumnosť a niekoľkokrát sa tu prevráti celková perspektíva, kto čo vie a nevie. Ťahá viac za nos matka dcéru, alebo naopak? Čo vlastne o svojom synovi vedel otec a ľudia okolo neho? Väčšina týchto odhalení nepôsobí násilne a vyznievajú celkom prekvapivo. Možno škoda, že niekedy odhalenie prebieha len tak, že si postavy všetko náhle povedia, namiesto aby to jedna musela zisťovať cez nejaké indície. K mysleniu ani tohto druhu nás film nenabáda, chce nás len párkrát trochu vykoľajiť – a potom nás zase navrátiť na hladko ubiehajúcu cestu sentimentu. Rovnako ako vo svojich prechádzajúcich filmoch preukazuje režisér cit pre komediálny timing výmeny pohľadov, prípadne zmenu tempa a tónu hlasu hercov a herečiek. Presne vie, ako dosiahnuť krátkodobý účinok. K tomu, aby jeho dielko vyzeralo pekne, si už druhýkrát vybral kameramana Vladimíra Smutného, ktorý inak stojí za väčšinou filmov Jana Svěráka, Ivana Fílu a Václava Marhoula, a z jedenástich nominácií na Českého leva má neuveriteľných sedem sošiek. Ale aj keď sa niečo zloží zo solídnych dielikov, stále to neznamená, že výsledkom nebude len vykalkulovaná skladačka. Bolo by desivé, keby niekto veril, že podobné osoby, aké defilujú v tomto filme, môžu existovať niekde inde ako v reklame na jablkový mušt napríklad. Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu