Recenzia kino Kong Ostrov Lebiek recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo freeman ent. Takzvané monster-filmy patrili dlhé desaťročia medzi tú najčistejšiu zábavu, pri ktorej nebolo nutné premýšľať. Presnejšie, niekedy v 30. až 50. rokoch minulého storočia vzniknuté monštrá reflektovali nejaké vojnové strachy, rôzne zohavenia vojakov po bitkách, vízie árijských nadľudí alebo mutáciu spôsobenú atómovým výbuchom. Neskôr, keď sa v kinematografii stal farebný materiál dostupný aj pre lacnejšie filmy, sa monster-filmy premenili vyložene na kolotočovú atrakciu, pojazdný dom hrôzy, či demolition derby. Krehkosť a umelosť rozbíjaných vecí, ale aj celých domov a miest dávala najavo, že celý náš svet, celá ľudská civilizácia, sú len tenkou šupkou a ľahko odstrániteľným nánosom na planéte Zem, v ktorej evolúcii vznikli oveľa väčšie a mocnejšie tvory než my. N ebola v tom žiadna hlboká ekologická filozofia, skôr akési detinské potešenie z deštrukcie – monštrá môžu ničiť autíčka a domčeky, ktoré sme my, ako deti vo svojich izbičkách ničiť nemohli, pretože by sme za to boli potrestaní. Monštrá boli v túto chvíľu splnením našich snov, boli to zároveň naše veľké hračky, aké sme si nemohli dovoliť, boli sme to my, boli to naši ochrancovia – podobne ako kedysi naši rodičia na pieskoviskách. Do monštier sme si projektovali niečo materské, boli tiež víziou našej vlastnej dospelosti aj stretnutím s niečím radikálne iným, neľudským. Táto mnohokrát neuvedomelá mnohoznačnosť nás k monštrám viaže, bez toho aby sme museli ďalej nejako extra sledovať, hodnotiť a oceňovať dej filmov, ktorý býva väčšinou primitívny, až je hlúpe na to upozorňovať. Najnovšia, už štvrtá americká verzia King Konga (nepočítame pár japonských filmov) prichádza po mierne nostalgickom retre Petera Jacksona z roku 2005 a vracia sa do 70. rokov, kedy vznikla druhá verzia Johna Guillermina. Doteraz všetky filmy s King Kongom (už od originálu z roku 1933) spočívali v kľúčovej zápletke, že západní výskumníci odvlečú nebohého opičiaka v reťaziach do New Yorku. Kong bol kingom zelenej džungle, zatiaľ čo v betónovej džungli ho čakala potupná smrť. Tí, ktorí videli v pôvodnom King Kongovi metaforu černošského otroka privezeného proti jeho vôli na nový kontinent, kde má svojim majiteľom zarábať peniaze, vdýchli dielu istý spoločenský presah. Tento nádych tragickej otrockej vzbury z nového King Konga: Ostrova lebiek mizne. Odohráva sa kratučko po skončení vojny vo Vietname v roku 1973 a americkí vojaci tu dostanú za poslednú úlohu pred uvoľnením zo služby sprevádzať skupinu nie moc seriózne pôsobiacich bádateľov na neznámy ostrov, ktorý je vraj nebezpečnejší než Bermudský trojuholník. Majú tu panovať iné fyzikálne pravidlá a fauna i flóra rásť do obrovských rozmerov. A tiež tu má byť vstup do vnútra Zeme, kde prebývajú tvory ešte strašlivejšie. Kým v predchádzajúcich filmoch s King Kongom sme najprv prežívali vzrušenie a hrôzu na ostrove zaplnenom prehistorickými monštrami aj divokými domorodcami, a potom sa naopak báli o smutného opičiaka vo veľkomeste a plakali nad jeho skonom, v najnovšom filme sa z ostrova takmer nepohneme a prvýkrát naplno pochopíme mytológiu, že Kong je osamelý morózny Boh, ktorý bráni tomu, aby na povrch vyliezali z Dutozeme príšery, ktoré by ľudia nedokázali premôcť. Ak prvý King Kong bol trikový zázrak, ktorý vo svojej dobe budil úžas, že animovaná figúrka vyzerá ako živá, druhý film sa pokúšal o istý typ špinavého realizmu, tretí sa King Konga snažil predstaviť ako znovuoživenú klasiku, ktorá má zároveň dynamiku akčného filmu a zároveň cnenie serióznej (melo) drámy. Najnovší King Kong začínajúceho, značne hipsterského režiséra Jordana Vogta-Robertsa vsádza na to, že ho berieme ako priznaný brak a veľmi „vytunený“ brak. Nad absurditou výpravy krútia všetci aktéri hlavou a teóriám o Dutozemi sa smejú. Film balansuje schválne na hrane, aby sa nebral vážne a pritom zostával pôsobivo úderný. Ide o prehliadku akčných scén a odkazov a inšpirácií z mnohých iných filmov, či už je to juhokórejský Mutant, alebo japonské seriály Evangelion a Pokémon. King Kong je tu zámerne asi dvakrát vyšší než vo filme Petra Jacksona, teda zhruba 32 metrov, čím odkazuje na japonské verzie King Konga, ktorý bojoval s Godzillou. No, a pretože štúdio Warner Bros. rozbehlo tzv. Monsterverse, čiže príšerácke fiktívne univerzum, tak sa samozrejme počíta s tým, že keď už vnikla pred tromi rokmi nová Godzilla, tak sa spolu s Kongom stretnú za ďalšie tri roky. Najvýraznejšie medzi-žánrové prepojenie ale nastáva s vietnamskými protivojnovými filmami. Už plagát a úvodné zábery traileru odkazujú na Apokalypsu od F. F. Coppolu a vôbec celý príbeh o ceste džungľou „do srdca temnoty“, kde zabudnutý vojak žije medzi mlčanlivými nafarbenými domorodcami, je dosť povedomý, avšak – opäť posunutý do polohy miernej sebaparódie. Komediálne rozšafný John C. Reilly rozhodne nenapodobňuje psychotického Marlona Branda a celý film nám vlastne hovorí, že ak skoršie monster-filmy urobili z apokalypsy atrakciu, tak tento robí atrakciu aj z Apokalypsy a celej vietnamskej traumy. Znovu tak síce vťahuje do hry určitý historický kontext, ale strach z nás ventiluje pomocou zábavy. Nič tu nesmieme brať vážne, ani Kongovu vážnosť. Užívajme si rozsekávanie netopierov katanou v spomalenom zábere, mlátenie obrovskou lodnou skrutkou po hlave, vytrhávanie vnútorností holými prackami, odpaľovanie výbušnín jašterím chvostom a pekný pohľad na pružného Toma Hiddlestona (jedného z možných kandidátov na nového Bonda) a nové silikónové prsia oscarovej herečky Brie Larson. Ak vám niečo z toho nie je po chuti, vyberiete si medzi mnohými lákadlami iné. A ak ste to nevedeli, nemusíte sa hanbiť za to, že sa vám to páči. Aj kráľ nezávislých filmov, Jim Jarmusch, vyrástol na monster-filmoch a až niekedy do svojich dvadsiatich rokov ani netušil, že môžu existovať nejaké iné. Kong: Ostrov lebiek RéŽIa Jordan Vogt-Roberts SCeNÁr Max Borenstein, Dan Gilroy, Derek Connolly Herecké obsadenie Tom Hiddleston, Brie Larson, Corey Hawkins, Samuel L. Jackson, John C. Reilly, Jason Mitchell, Toby Kebbell, John Goodman, Thomas Mann, John Ortiz Dĺžka 118 min. V kinách: od 9. marca | Hodnotenie: pozitívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu