kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Vertical Ent. Vojtěch Rynda český filmový publicista 1917 ukazuje 1. svetovú vojnu ako veľkolepé leporelo Filmová recenzia Vojtu Ryndu Filmy o svetových vojnách sa natáčajú už tak dlho, že je ťažké prísť s niečím novým. Režisér Sam Mendes a kameraman Roger Deakins skúšajú vo filme 1917 revolučný spôsob rozprávania, ktorý ukazuje niekoľko hodín na západnom fronte „veľkej vojny“ v iba dvoch záberoch. Po vizuálnej stránke 1917 berie dych, ale možno Mendes s Deakins vsadili príliš veľa na jedinú kartu. T akýchto príbehov sa počas vojen, a iste nie len svetových, muselo odohrávať mnoho. Dvaja obyčajní vojaci dostanú dôležitú úlohu: preniknúť krajinou nikoho či dokonca nepriateľským územím ku spriatelenej jednotke a odovzdať rozkaz zastaviť chystaný útok, inak stovky ich spolubojovníkov zahynú zbytočne v nastraženej pasci. Angličania Blake a Schofield tak začiatkom apríla 1917 vyrážajú v severnom Francúzsku na strastiplnú cestu, ktorá má pre prvého menovaného dokonca osobný rozmer: medzi vojakmi prichystanými do útoku je zrejme aj jeho brat… Veľké bitky, zásadné rozhodnutia, kľúčové zvraty vývoja bojov, životopisy hlavných veliteľov a pamätných hrdinov – to všetko už je vo vojnovom žánri dávno spracované. Revolúcia sa na tomto poli objaví len málokedy, a to väčšinou len po formálnej stránke. Napríklad keď Steven Spielberg hneď v prvých minútach svojej drámy Zachráňte vojaka Ryana preniesol šokovaného diváka priamo do prvej línie invázie v Normandii a nechal ho okúsiť tamojší mlynček na mäso takmer na vlastnej koži. Sofistikovanejšiu metódu vyskúšal pred tromi rokmi Christopher Nolan, keď film Dunkirk vystaval na starostlivo premyslenej štruktúre prelínania troch živlov (udalosti na súši, na vode a vo vzduchu), troch časových línií (týždeň, deň a hodina) a troch hlavných hrdinov (pešiak, majiteľ civilnej lode a pilot). Veľmi odvážna kamera 1917 volí cestu dlhého a zdanlivo nepretržitého záberu, ktorý hlavných hrdinov ani na sekundu neopustí a umožňuje tak divákovi putovať a zažívať nebezpečenstvá akoby priamo po ich boku. Úprimne povedané by 1917 bez tejto formálnej exhibície nemalo dôvod vzniknúť: epizódy, ktoré Blake so Schofieldom zažívajú, sú v lepšom prípade povedomé, v horšom banálne. Príbeh je údajne inšpirovaný rozprávaním Mendesovho dedka Alfreda. Ale ak to bol on, kto prišiel s gýčovitou historkou o tom, že sa uprostred frontovej línie schováva mladá Francúzka s (cudzím) dojčaťom a že na ňu natrafí práve vojak s plnou čutorou mlieka, tak si pravdepodobne vymýšľal. Film je paradoxne najpôsobivejší v momentoch, kedy v ňom nedochádza k dramatickým zvratom a kedy „len“ sledujeme hlavných hrdinov, ako sa prebíjajú vpred v neľútostnom zápase s časom. Úchvatný je už prvý segment, v ktorom sú Blake a Schofield vytrhnutí zo vzácnej chvíle odpočinku na rozkvitnutej lúke, prederú sa protiprúdom stoviek vojakov do hlbín zákopov, dostanú rozkaz, doputujú na druhý koniec opevnenia a vylezú do rozbombardovanej zeme nikoho. Z plátna v tých minútach až hmatateľne sála neľudská obrovskosť vojny, ťažko zastaviteľná zotrvačnosť jej mašinérie, pocit ľudského života ako obyčajného zrnka piesku a v konečnom dôsledku aj nesmierna ľútosť nad tým, ako k celému tomuto mravenisku vojačikov poslaných na porážku mohlo dôjsť. Škodí „jednozáberovka“, alebo pomáha Nemenej pôsobivá je ďalšia časť, v ktorej hrdinovia prekonávajú rozbahnené územie medzi zákopmi, prepletajú sa skrze ostnaté drôty, obchádzajú pohádzané mŕtvoly ľudí aj zvierat, zapadajú do kráterov po šrapneloch a vyhýbajú sa obrovským krysám. Ale už v tej chvíli zároveň začína nastupovať určitá únava práve zo spomínaného spôsobu rozprávania. Kamera sa nezastaví, neustále behá okolo postáv, pozastavuje nad najvýrečnejšími detailmi… Laickejšie publikum možno už v tejto chvíli zatúži po chvíľke pokoja a spočinutia, aby si oči prechádzajúce z nadmiery vizuálnych vnemov odpočinuli a skúsenejší divák sa navyše neubráni tomu, aby v duchu neustále neriešil, kedy je kamera umiestnená na steadicame, kedy ju nesie žeriav, ako prekonala jazierko na dne krátera bez sčerenia hladiny alebo ako musel mať kamerový štáb topánky zašpinené od bahna. Ďalšia vec, ktorú poučenejší divák rieši, sú „neviditeľné“ strihy. 1917 samozrejme nebolo natočené v jedinom súvislom zábere (respektíve v dvoch: uprostred filmu je pauza, znázorňujúca čas, ktorý jeden z hrdinov strávi v bezvedomí). Film je pozliepaný z množstva aj tak úctyhodne dlhých čiastkových záberov, z ktorých najdlhší má údajne deväť minút, a tie sú nenápadne pozliepané dohromady vo chvíľach, kedy sa kamera zanorí do tmy alebo kedy tesne pred objektívom niekto prejde. Každý výjav, či už sa v ňom osamelo hľadí na opustenú farmu, alebo šprintuje naprieč stovkami útočiacich komparzistov, určite vyžadoval až nadľudsky starostlivú prípravu a choreografiu. Ale namiesto toho, aby si ho divák užil akosi na „prvý pohľad“ ako nesmierne pôsobivý a v jadre desivý audiovizuálny tanec, priebežne aspoň časť pozornosti venuje sledovaniu, kedy ku strihu zrejme došlo. Posolstvo verzus úchvatnosť 1917 je veľkolepou exhibíciou najmä Rogera Deakinsa, kameramanského odborníka zo starej školy, ktorý uspel až so svojou štrnástou nomináciou na Oscara – pred dvoma rokmi s filmom Blade Runner 2049. Oscara má aj za 1917 – a celkom právom, predstavenie je to naozaj veľkolepé. Napriek tomu sa ponúka takmer kacírska myšlienka, či by nebývalo lepšie na vizuálnej vypiplanosti trochu ubrať a najmä dialógy snímať obyčajne, štýlom záber-protizáber. Kamera si totiž kradne až príliš veľa pozornosti a zatieňuje tak silné humanistické a protivojnové posolstvo celku i jednotlivých scén. Napríklad „šprintujúce“ finále je priamym odkazom na iný film nakrútený podľa skutočných udalostí z 1. svetovej vojny – austrálsku drámu Gallipoli (1981). A v porovnaní práve s jeho živým étosom pôsobí 1917 ako úchvatné, desivé, ale pritom trochu toporné leporelo. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu 1917 RÉŽIA Sam Mendes SCENÁR Sam Mendes, Krysty Wilson-Cairns Herecké OBSADENIE George MacKay, Dean-Charles Chapman, Colin Firth, Benedict Cumberbatch, Mark Strong, Andrew Scott, Richard Madden… DĹŽKA 119 min. V kinách: od 13. februára / Hodnotenie: Pozitívne