kino / komédia Text Vojtěch rynda | FOTO Falcon Vojtěch Rynda český filmový publicista Ako polepšiť starého mrzúta Na streche Filmová recenzia Vojtu Ryndu Priepasti vekové, národnostné, kultúrne a ďalšie svojím príbehom preklenuje druhý autorský film Jiřího Mádla Na streche. V minimalistickej komédii, odohrávajúcej sa väčšinou v jedinom byte, spoja sily zatrpknutý profesor na dôchodku a vydesený mladý Vietnamec na úteku. V čase, keď sa tak radi uzatvárame do svojich sociálnych bublín, sa tí dvaja spolu neokázalo postavia predsudkom svojim aj iných ľudí. Č ech a Vietnamec, starý a mladý, zaopatrený a bez prostriedkov, jeden s jasne popísanou minulosťou a druhý len s krstným menom a spretrhanými koreňmi… Profesor Rypar a Song by sa od seba líšili viac snáď len keby jeden z nich bol ženou. Osud im pripraví svojráznu pánsku jazdu, na ktorej konci nájdu možno aj to, v čo už ani nedúfali. Herec a neskôr aj scenárista a režisér Jiří Mádl na zápletku filmu Na streche prišiel už v roku 2011, keď študoval na New York Film Academy. Inšpiroval sa okrem iného príbehom svojho juhokórejského spolubývajúceho z internátu. Scenár, ktorým Mádl školu absolvoval, potom v priebehu niekoľkých rokov prešiel rukami mnohých producentov a potenciálnych režisérov z rôznych krajín, až sa ho jeho autor rozhodol zrežírovať sám v tuzemských podmienkach. Dlho sa menilo aj obsadenie hlavnej úlohy profesora Rypara. Medzi kandidátov patril nedávno zosnulý Bruno Ganz, s ktorým sa Mádl dokonca dohodol, ale zo spolupráce nakoniec zišlo. Rolu získal Jan Tříska, ktorý však tragicky zomrel v predvečer začiatku nakrúcania. Po ďalšej vlne castingu bol nakoniec obsadený Alois Švehlík. Ťažko ho porovnávať s hercami, ktorí si Rypara nakoniec nezahrali, ale zostáva bez pochýb, že Švehlíkov výkon patrí k hlavným pilierom filmu. Rypar je zatrpknutý starý chlap s osemdesiatkou na krku, ktorému už v živote veľa pekného nezostáva. Manželka so synom od neho odišli zrejme už pred desiatkami rokov. Bývalí kolegovia z gymnázia, kde učil, sa s ním nestýkajú – zrejme aj kvôli jeho minulosti presvedčeného komunistu. Priateľov nemá. Aj ten šach, svoj jediný koníček, musí hrať sám so sebou. Časopis o šachu, ktorý si pravidelne chodil kupovať, prestáva vychádzať v tlačenej podobe a presúva sa na internet, čo je pre starého muža to isté, ako keby jeho vydávanie skončilo úplne. Jedného dňa sa Rypar na streche činžiaku, kde býva, stretne s vystrašeným Vietnamcom, ktorý chce skočiť dole. Profesor ho stiahne k sebe do bytu; skôr zo zvedavosti a z pobúrenia nad tým, že ho niekto vyrušil z letargie než z túžby pomáhať niekomu z kaše. Song (debutujúci Duy Anh Tran) u Rypara nakoniec zostane oveľa dlhšie, než znie pôvodná dohoda. Jedným z dôvodov je príťažlivá susedka, ktorá býva v byte naproti. Ryparov byt tvorí popri oboch hrdinoch tretiu hlavnú „postavu“ príbehu. Mádl a jeho spolupracovníci si dali veľkú prácu, aby nenápadne, ale dostatočne čitateľne odrážal profesorovu povahu a zachycoval jeho postupne odkrývanú minulosť. Pedantný poriadok v kuchyni, konzervatívny výber v šatníku, chrbty kníh aj osamelé tikanie hodín o starom mužovi povedia všetko potrebné úsporne a bez lopotných retrospektívnych scén. Byt v dome na námestí I. P. Pavlova na okraji pražského centra je ostrovom bezvetria v rušnom veľkomeste, strojom času hlboko do minulého storočia, v ktorom uviazlo aj Ryparovo myslenie – vrátane jeho predsudkov, strachu zo všetkého cudzieho a neznámeho a hnevu na dnešný svet, ktorý sa vymyká jeho chápaniu. Úsporne, minimalisticky a s vtipnou skratkou sú napísané aj scény, v ktorých sa obaja muži oťukávajú a postupne spoznávajú navzájom. Mádl napríklad pomocou jediného strihu vyrozpráva, ako Song Rypara porazí v jeho milovanom šachu a získa si tak jeho rešpekt. Solídne funguje aj priebežný vtip s tým, ako sa Vietnamec učí po česky aj prostredníctvom nalepovacích lístočkov. Zdá sa, že v tomto ohľade sa roky odkladania a pilovania scenára vyplatili: v dejovej línii vzťahu oboch hrdinov Mádl neponechal nič nadbytočné. To sa bohužiaľ nedá povedať o druhej rozprávacej linke, ktorá sa točí okolo spomínanej susedky od naproti (Mária Bartalos). Aj základná zápletka stretnutia dvoch nesúrodých osôb môže vyzerať trochu umelo, ale obe postavy v nej pôsobia vierohodne a majú zrozumiteľné motivácie. Myšlienka stojaca za romanticko-komediálnou linkou filmu je však pritiahnutá za vlasy: Rypar pri nej zo svojej Mádlom starostlivo vysústruženej persony vypadáva a správa sa ako niekto iný, zatiaľ čo Song ako by nevedel, čo si má so vzniknutou situáciou počať. V závere sa pripojí ešte jedno napoly tušené odhalenie, ktorým Mádl odskakuje pre zmenu do žánru rodinnej melodrámy. Niekam Na streche dôjsť muselo a v tomto prípade je spojenie s doterajším priebehom filmu prirodzenejšie, napriek tomu sa vtiera pocit, že Mádl svojich hrdinov doviedol k cieľovej páske trochu neuspokojivou skratkou. Najsilnejšie je Na streche v epizódach zžívania sa ústrednej dvojice, kedy scenár šikovne pracuje s nerovnosťou ich vzťahu (domáci verzus cudzinec), nutnými dejovými zvratmi (na scéne sa objaví polícia) a s obmedzeným pôdorysom bytu. Vo výjavoch ako je objavovanie internetu a Facebooku alebo spoločné varenie Rypar postupne mäkne, zbavuje sa xenofóbnej škrupiny, a dokonca nachádza novú chuť k životu; vďaka tomuto vývoju postavy je Švehlíkov výkon ešte pozoruhodnejší. Mádlovi sa darí dotknúť sa na neveľkej ploche mnohých závažných a komplexných tém, ktoré sa dajú zjednotiť pod hlavičkou tolerancie. Drží sa pritom v žánri komédie a nebije diváka po hlave posolstvom. Na streche je zavádzajúcim spôsobom odľahčený kúsok, ktorý využíva zámerne osekané možnosti (minimum postáv, jeden byt) kreatívne a dokazuje autorove nemalé filmárske schopnosti. Mádl je v tejto fáze svojej kariéry lepší režisér než scenárista; s ďalším filmom sa na oboch poliach určite posunie ešte ďalej. Na streche RÉŽIA Jiří Mádl SCENÁR Jiří Mádl Herecké OBSADENIE Alois Švehlík, Duy Anh Tran, Mária Bartalos, Vojtěch Dyk, Adrian Jastraban, David Švehlík… DĹŽKA 97 min. V kinách: od 7. februára / Hodnotenie: Pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu