Recenzia kino alebo Hľadanie strateného Mauglího | recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Cinemart Austrálska dráma Lion celovečerne debutujúceho režiséra Gartha Davisa si svojich šesť oscarových nominácií zaslúžila. Dokonca to vyzerá, že ide až o príliš modelový oscarový film. Vznikol podľa skutočného príbehu, a to extra dojemného, až takmer neuveriteľného, venuje sa témam nachádzania osobnej identity, inakosti, „menšinovosti“, adopciám a láske, ktorá prekonáva hranice genetiky, rás, jazykov, priestoru a času. Na ploche veľmi znesiteľných necelých dvoch hodín líči štvrťstoročie v živote indického chlapca, ktorý omylom zaspí vo vlaku a stratí sa svojej rodine. Adoptujú ho dobre zaistení austrálski rodičia a on sa ako už dospelý muž rozhodne nájsť v Indii svojich príbuzných, čo je v krajine s viac ako miliardou obyvateľov takmer nemožné. N o, nemá cenu hrať sa na prekvapených – samozrejme ich nájde, poplačú si a tým to skončí, akurát v titulkoch ešte uvidíme dokumentárne zábery skutočných aktérov a môžeme si ich tak porovnať s hercami, ktorí ich predstavovali. A iste, herci sú o dosť krajší než skutoční ľudia, pretože herci v dojemných ušľachtilých filmoch musia byť vo svojom utrpení dostatočne krásni. V Lionovi sa nehrá na tajomstvo a šoky, stojí takmer výhradne na atmosfére rozprávania, ktoré sa snaží vyhýbať najhorším klišé. V podstate je to film, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že sa z neho nevykľuje gýč, či už v okamihoch smútku, alebo radosti. Pointu teda ľahko odtušíme, dôležitým sa stáva proces. Garth Davis pritom má za sebou bohatú kariéru v reklamnom priemysle a mohlo ho zvádzať vyrábať ľúbezne pohľadnicové obrázky z Indie i Austrálie. Trochu zamrazí z úvodných poetických záberov s poletujúcimi motýľmi, symbolizujúcimi zrejme nevinnosť rodnej krajiny detstva, a potom detský neherec Sunny Pawar, s ktorým strávime prvú polku deja, hovorí snáď až príliš roztomilým hláskom a dokáže roznežniť, aj keď mu vôbec nerozumieme. Je nepochybné, že bol vybraný zo 4000 uchádzačov práve pre tieto svoje šteniatkovské kvality, aj keď mal osem rokov, zatiaľ čo jeho hrdina Sarú má mať päť. Davisovi sa však podarilo, aby sme vnímali nielen ustrašené detské očká, ale predovšetkým okolie, nesmiernosť a labyrintnosť priestoru, v ktorom sa chlapec stráca. Rozpráva čo najviac lineárne, bez odskokov do minulosti a prvú polku aj s minimálnym využitím dialógov. Tie ani nemôžu nastať, pretože Sarú hovorí hindsky, ale vlak ho bohužiaľ dovezie do Kalkaty, kde sa rozpráva bengálsky. Inšpiráciou pre túto mlčanlivosť a osamotenosť boli niektoré rané nemé filmy s Charliem Chaplinom či animák Wall-E o upratovacom robotovi na opustenej planéte Zem. A vskutku, špinavá Kalkata s nepreberným množstvom odpadu pôsobí ako miesto, kde už prebehla apokalypsa. Zásadnú zásluhu na prenikavej bolestnosti obrazov má geniálny kameraman Greig Fraser, ktorý zaujal už hororom Let Me In, oscarovou vojnovou drámou 30 minút po polnoci či skvelým a ľadovo studeným filmom Foxcatcher. Film, ktorý vznikol aj z humanitárnych a solidárnych dôvodov, aby upozornil na to, že sa v Indii ročne stratí zhruba 80 tisíc detí a po uliciach miest sa ich potuluje 11 miliónov (a producenti kvôli tomu založili špeciálny ochranný fond), sa však nakoniec vyhýba otvorenému líčeniu toho, čo sa týmto deťom väčšinou deje. Sarúovi sa podarí utiecť pasákom, ktorí by z neho určite urobili prostitúta, a dostane sa rýchlo do detského domova, odkiaľ ho čoskoro adoptujú súcitní bieli manželia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli nemať vlastné deti, a on tak môže dospieť v luxuse. Po päťdesiatich minútach sa objavuje na plátne urastený Dev Patel s levou hrivou a človeku dôjde, že sleduje akéhosi menej rozjasaného a menej farebného Milionára z chatrče, ktorým sa Patel medzinárodne preslávil pred ôsmimi rokmi. Dokonca aj chatrčový skladateľ A. H. Rahman tu dodal krátke piesne, ktoré majú nábeh postavy muzikálovo roztancovať, lenže ony si len dajú navzájom najavo, že je to pre nich hra. Film si tak uvedomuje, že by indická téma mohla zvádzať k exotickému orientalizmu, ale vyhýba sa mu, či lepšie povedané, len okolo neho tancuje, ale nikdy sa tancu neoddá naplno a zostáva oveľa viac pri zemi. Zatiaľ čo Milionár z chatrče bol film o tom, ako západný svet chce vidieť Indiu, a to aj v krikľavosti jej biedy, Lion viac rešpektuje pôvodnú kultúru danej krajiny. Režisér Milionára, Danny Boyle, napríklad scénu, keď hrdinovia spadnú do obrovskej drevenej latríny, poníma ako svojho druhu komickú atrakciu a odkaz na svoj skorší film Trainspotting, kde sa hrdina v halucinačnej drogovej scéne tiež ponára do toalety, avšak porcelánovej. Lion sa špinou tak okázalo nešpiní, ako by to boli šminky, ani jazdu vlakom nevníma ako druh opojenia pohybom a objavovanie nových horizontov, ale ako desivé strácanie domova. Lenže ani Lion nie je dielo, ktoré by sa zvládlo odpútať od západného pohľadu, preto tiež zohľadňuje viac trápenie náhradnej, bielej matky v podaní Nicole Kidman než trápenie pôvodnej indickej matky. Aj hlavný hrdina už je pozápadnený, nevie jazyk a do Indie sa mu veľmi nechce, ani tam po nájdení rodiny nezostane. Nejde tu teda o nájdenie pevných koreňov, ale potrebu „urobiť si dobre“, čo je aj jediný nárok, ktorý film vznáša na nás, divákov: vydržte tú chvíľu smútku a zúfania, budete odmenení pocitom, že ste lepší ľudia. To, že je Lion „easy watching“, dokladá aj to, že ide momentálne o piaty najviac navštevovaný film v Austrálii za celú históriu tamojšej kinematografie. Cynik by možno povedal, že Lion je viac-menej len šikovne, neokázalou a pritom enormne presvedčivou celovečernou reklamou na aplikáciu Google Earth, vďaka ktorej Sarú alias Sheru (teda lion – lev) nájde svoju rodnú dedinu. Opäť neprezrádzam nič, čo by nebolo pochopiteľné z traileru, takže žiadny spojler. Tento film vám o sebe povie všetko dopredu. A je len na vás, či si k telu necháte pripustiť autenticky boľavejšiu prvú časť deja a nenecháte si ju potom trochu pokaziť optimistickou druhou časťou, v ktorej už nejde o život, ale „len“ o potvrdenie hrdinovej identity. Lion RéŽIa Garth Davis SCeNÁr Luke Davies Herecké obsadenie Sunny Pawar, Priyanka Bose, Tannishtha Chatterjee, Nawazuddin Siddiqui, Deepti Naval, David Wenham, Nicole Kidman, Dev Patel Dĺžka 118 min. V kinách: od 23. februára | Hodnotenie: pozitívne Youtube Kamil Fila český filmový recenzent a kritik Pre prehratie videa sa pripojte k internetu www.jestevetsikritik.cz