kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Bioscop Vojtěch Rynda český filmový publicista Judy žaluje Hollywood za trpký osud detských hviezd Filmová recenzia Vojtu Ryndu Muzikál Čarodejník z krajiny Oz pozná aspoň v Amerike takmer každý, alebo je mu prinajmenšom povedomá pieseň Over the Rainbow, ktorú v ňom v úlohe dievčatka Dorotky spievala talentovaná Judy Garland. Málokto ale vie, čo sa s detskou hviezdou stalo, keď vyrástla. A práve o tom rozpráva dráma Judy. Za to, ako v nej zahrala nešťastnú umelkyňu v dospelosti, získala Renée Zellweger tento rok Oscara. Judy Garland (1922–1969) bola v jednej chvíli na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia snáď ešte populárnejšia ako iná veľká detská hviezda tých čias – Shirley Temple. Ale kým Shirley Temple včas spoznala, kedy zo zábavného priemyslu odísť a vyskúšať niečo iné, napríklad časom prácu americkej veľvyslankyne v Československu, Judy sa kamery a pódia držala zubami-nechtami až do svojej predčasnej smrti. Jej mladícke filmy, v ktorých je za dievčatko s rozžiarenými očami a jasným hlasom, tak podivne kontrastujú s neskorším životom premrhaným v neúspešných manželstvách, dlhoch či závislosti na alkohole a liekoch. Bolo by krutou iróniou, keby film o živote Judy Garland vznikol v Hollywoode. Práve hollywoodsky štúdiový systém niesol totiž zásadnú vinu na tom, ako sa jej život a talent nenaplnil. Filmoví producenti dievčatko dôkladne vysali a keď jej popularita začala uvädať, mávli nad ňou rukou. Film Judy bol našťastie natočený vo Veľkej Británii, kde sa herečka a speváčka na sklonku života pokúšala o comeback, a ako základ mu poslúžila divadelná hra, z ktorej si film vzal štruktúru stojacu z veľkej časti na jednote miesta, času a deja. Ťažké časy pre Judy Na prelome rokov 1968 a 1969 Judy Garland presídľuje zo Spojených štátov do Londýna, aby znovu oživila stratenú popularitu. V USA už kvôli svojej nespoľahlivosti a výkyvom nálad ťažko zháňa prácu. V Anglicku je v tom čase obľúbenejšia ako speváčka než ako herečka, a tak prijme angažmán vystupovať pravidelne v honosnom londýnskom divadle. Rozhodnutie odísť za oceán je pre ňu veľmi ťažké, pretože musí v Amerike nechať svoje dve malé deti z jedného zo svojich manželstiev. Verí ale, že sa jej podarí postaviť sa v Európe zase na nohy, fyzicky i finančne, a získať deti späť do starostlivosti. Renée Zellweger je v titulnej úlohe absolútne oscarová – keď prijmeme, že Oscary sa dávajú za herecké výkony nie nevyhnutne najlepšie, ale „najoscarovejšie“, také, ktoré najviac lahodia vkusu americkej filmovej akadémie. A tá miluje ako úlohy skutočných osôb, tak i príbehy dávnej slávy Hollywoodu, takže v prípade Judy išlo o dvojitú stávku na istotu. Zellweger v prvých chvíľach na plátne pôsobí takmer na nepoznanie: niekdajšia Bridget Jones je na kosť vychudnutá, z tváre jej vytŕčajú lícne kosti a nad nimi tlejú niekedy neprítomné oči ženy, ktorá pomaly prestáva rozlišovať medzi skutočnosťou a ilúziou. Strhaná umelkyňa, ktorá vyzerá na viac ako na svojich štyridsaťšesť rokov, je strnulá v neustálom kŕčovitom úsmeve chudery vycepovanej v Hollywoode k tomu, aby bola so všetkými zadobre a všetkým vychádzala v ústrety. Je to herectvo veľmi okázalé, navonok, žiadne „vnútorné hnutia duše“, ale presne také výkony Oscara dostávajú. Presvedčivá speváčka Renée Zellweger v úlohe Judy Garland navyše aj sama spieva – a speváckych čísel je tu celý rad. Siahajú od veľkolepých muzikálových výstupov s opulentnou výpravou a zboristkami v blyštivých kostýmoch cez strhujúce sólové výkony, kedy si Judy ukradne celú scénu pre seba, až po opilecké extempore, pri ktorých sa desivo nevyrovnaná speváčka rúca priamo na pódiu. Zellweger spieva rovnako, ako hrá: ide o výkon stavaný z veľkej miery na vonkajšom efekte. Zvádza k túžbe porovnať si záznamy vystúpení skutočnej Judy Garland s touto filmovou kópiou a sekundu po sekunde analyzovať rozdiely, podobne ako k tomu vyzýval výkon v Bohemian Rhapsody, za ktorý Rami Malek získal Oscara vlani. Film skáče medzi Londýnom konca 60. rokov a Hollywoodom v čase, keď mala hlavná hrdinka ešte len pätnásť. Protiváhou spustnutej Judy v dospelosti tak je Judy začínajúca, ktorú stvárnila talentovaná Darca Shaw. Mladučká a nesmierne nadaná Judy, z ktorej si štúdio MGM čoskoro urobí sliepku znášajúcu zlaté vajcia, sa nachádza pod extrémnym tlakom najmä zo strany producenta Louisa B. Mayera: nesmie jesť, aby nepribrala, musí zobať pilulky, aby nebola hladná a unavená, nemá dovolené odpočívať, dokonca aj narodeniny na príkaz štúdia oslavuje o dva týždne skôr, aby to ladilo s natáčacím plánom, pričom svoju narodeninovú tortu nemôže kvôli línii ani ochutnať. Všetko toto kruté zaobchádzanie časom vedie k jej neskorším problémom so sebaovládaním, drogami a vzťahmi. Sila nešťastného osudu Najmä v týchto scénach z Hollywoodu film skĺzava k nechcenej karikatúre: k Judy sa štúdio určite nechovalo nijako pekne, ale v takomto zhustení scény pôsobia ako pritiahnuté za vlasy. Výjavy z Londýna, ktorých je veľká väčšina, sa síce často opakujú (ďalšia a ďalšia opilecká indispozícia…), ale vďaka onomu monumentálnemu herectvu Renée Zellweger nikdy neunavujú. K pestrosti prispieva aj komorné množstvo presne rozvrhnutých vedľajších postáv. Medzi nimi vyniká hlavne Judyina asistentka Rosalyn v podaní zatiaľ málo známej Jessie Buckley (hrala napríklad tehotnú manželku umierajúceho hasiča v minisérii Černobyľ). V Rosalyn sa mieša úcta k ikone šoubiznisu, rozladenie nad jej excesmi, úžas nad Judyinými výkonmi, keď sa hviezde akurát darí, a nakoniec aj akési takmer sesterské súznenie. Zo scén mimo hotel a divadlo, ktoré predstavujú ťažisko filmu, vyniká Judyin nočný ťah s dvojicou homosexuálnych fanúšikov. Film končí presne tou scénou, akú by jeden od takto poňatej biografie čakal. Judy dnešné konvencie oscarového životopisu slávnej osobnosti napĺňa v dobrom i menej pozitívnom slova zmysle, silu nešťastného osudu však odráža vierohodne. A ak niekoho dovedie k tomu, aby si zohnal filmy Čarodejník z krajiny Oz, Stretneme sa v St. Louis, verziu Zrodila sa hviezda z roku 1954 alebo Norimberský proces, je to to najlepšie, v čo mohli scenárista Tom Edge a režisér Rupert Goold dúfať – a o čo sa zjavne aj snažili. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Judy RÉŽIA Rupert Goold SCENÁR Tom Edge Herecké OBSADENIE Renée Zellweger, Jessie Buckley, Finn Wittrock, Rufus Sewell, Michael Gambon, Richard Cordery, Royce Pierreson… DĹŽKA 118 min. V kinách: od 13. februára / Hodnotenie: Pozitívne