kino / Komédia Text Vojtěch rynda | FOTO Film Europe Vojtěch Rynda český filmový publicista Islandský Rambo v sukniach zachraňuje svet Woman at War Filmová recenzia Vojtu Ryndu V práci láskavá učiteľka a zbormajsterka, vo voľnom čase militantná bojovníčka za ochranu prírody. A k tomu štyridsiatnička Halla ešte zistí, že na ňu na Ukrajine čaká osirotené štvorročné dievčatko… Islandská komédia Woman at War ukazuje hranice zapáleného aktivizmu aj to, že každý, kto chce meniť ostatných, by sa mal najskôr zamyslieť sám nad sebou. Š kandinávska kinematografia je známa po celom svete a tá islandská v nej zaujíma špeciálne miesto: tamojšie detektívky bývajú ešte trochu ponurejšie ako tie švédske alebo dánske, tamojšia krajina ešte uhrančivejšia a tamojší humor ešte bizarnejší. A čo viac, islandskí režiséri ako Fridrik Thór Fridriksson, Baltasar Kormákur alebo Dagur Kári majú zvláštnu schopnosť tieto prvky kombinovať dohromady a vytvárať tak bizarné žánrové zmesky. Vo Woman at War scenáristu a režiséra Benedikta Erlingssona ide o celoštátne policajné pátranie po ekoteroristke, ktorá dômyselne pácha škody na tamojšej elektrickej rozvodnej sieti. Pritom ide o teroristku úplne netypickú: Halla je v súkromí slušná, takmer usadlá občianka, ktorá má doma vždy pekne upratané a v práci so zápalom diriguje školský zbor. Rad komických situácií vyplýva už len z tohto rozporu. Žena sa na svoje priemyselné sabotáže navyše vydáva ďaleko do pustatiny islandského vnútrozemia, čo zaručuje rad scén, v ktorých majestátna príroda dominuje nad ľudským pachtením. Film nijako nevysvetľuje, kde sa v inak miernej a láskavej Halle také zapálenie pre ekologickú vec vzalo: len chvíľu po tom, čo sa s ňou divák zoznámi, už bojovníčka skratuje drôty vysokého napätia vedúce do hlinikárne a uteká voľnou krajinou pred vrtuľníkom. Dlho ale túto svätú vojnu viesť nemôže: ukáže sa, že si ako slobodná a bezdetná žena pred štyrmi rokmi požiadala o adopciu – a ako rozumnej osobe jej muselo byť jasné, že výchova dieťaťa sa s terorizmom „na plný úväzok“ nezlučuje. Halla na podanú žiadosť zabudla, a tak ju trochu vyhodí z konceptu, keď sa v predvečer vyhlásenia svojho ekologického manifestu dozvie, že sa má stať adoptívnou matkou dievčatka Niky. Tá v konflikte na východnej Ukrajine prišla o oboch rodičov aj o babičku a teraz v detskom domove čaká na novú rodinu. Vojnové siroty nie sú úplne bežné komediálne postavy, tým skôr, keď Woman at War Nikine osudy odhaľuje až kruto konkrétne. Na Islande sa ale tiež bežné komédie netočia. Erlingsson, ktorého celovečerný debut O koňoch a ľuďoch plný absurdného čierneho humoru v našej distribúcii tiež bežal, sa od minimalistickej zápletky dostáva až k zásadným existenciálnym otázkam, bez toho aby sa pri tom vzdával suchých vtipov. Medzi ne patrí napríklad opakovaný gag spočívajúci v tom, že za Halline sabotáže pravidelne pyká nevinný hispánsky turista, putujúci Islandom na bicykli. Prostý mladík nosí tričko s portrétom Che Guevaru – muža spájaného s múdrymi myšlienkami lepšej spoločnosti, z ktorého sa však stal cynický nájomný revolucionár v službách totalitnej ideológie nešetriaci násilím a terorom. Halla sa k násiliu uchyľuje pod rúškom príslovia o účele svätiacom prostriedky; je však ironické, že si doma na stenu zavesila veľké portréty Mahátmu Gándhího a Nelsona Mandelu, ktorí do svetových dejín vošli cestou mierumilovného odporu. V jednej z najlepších scén Halla dokonca rozmláti kameňom policajný dron s maskou Mandelu na tvári, aby ju kamera nespoznala. Dron predtým zostrelí pomocou obrovského luku a šípov. Nie je to prvý prípad, kedy žena pripomenie akčného hrdinu Ramba, najmä z jeho tretieho dobrodružstva z vojny v Afganistane. Podobne ako Rambo aj Halla uteká otvorenou krajinou pred vrtuľníkom, schováva sa pod terénne nerovnosti, vynaliezavo si pomáha prírodnými zdrojmi od mŕtvej ovce cez rieku až po termálny prameň a dokáže unikať oveľa silnejšiemu protivníkovi s minimálnymi prostriedkami typu slepačí hnoj. Vo fázach útoku svoje pomôcky naopak eskaluje: keď už jej nestačí skratovať drôty oceľovým lankom, začne vyhadzovať celé stožiare elektrického vedenia do vzduchu plastickou trhavinou. Pri všetkom počínaní, dokonca aj keď rozhadzuje manifest zo strechy budovy, Hallu sleduje a hudobne sprevádza trojčlenná kapela, ktorá sa časom začne striedať s trojicou tradičných ukrajinských speváčok v krojoch. Ide o jeden z mnohých surreálnych vizuálnych motívov, ktorými Erlingsson film prešpikováva a odľahčuje. Úplne reálne sú naopak konverzačné scény, ktorými sa hrdinkine počínanie relativizuje. Hallin zámer odradiť čínskych aj iných investorov od financovania ťažkého priemyslu na Islande sa zdá byť chvályhodný, ale ukáže sa, že sa v dôsledku toho bude zdražovať, že klesnú mzdy a že dôjde k ďalším opatreniam, ktoré v malej krajine zasiahnu takmer každého. A ešte zložitejšou sa situácia stane so správou o Nike a s príchodom Hallinho dvojčaťa Ásy, ktorá chce odísť na dva roky meditovať do indického ašramu. Ktorá z ciest je zmysluplnejšia – meniť svet, alebo meniť seba samého? A kto urobil pre svet viac – ten, kto zachránil kilometre panenských pastvín, alebo ten, kto sa ujal jednej siroty? Na takéto otázky neexistujú odpovede a Erlingsson našťastie žiadne ani nedáva. Len ukazuje, že veci bývajú omnoho zložitejšie, než to na prvý pohľad vyzerá – a to ani nemusí ísť o tak neobvyklú situáciu ako je dobrosrdečná žena v ovčom svetri so semtexom v ruke. Halldóra Geirhardsdóttir bola za herecký výkon v dvojrole Hally a Ásy nominovaná na cenu Európskej filmovej akadémie a Woman at War získala ocenenie Európskeho parlamentu LUX Prize, čím ďalej adresnejšie zamerané na problémy dnešnej Európy. Woman at War RÉŽIA Benedikt Erlingsson SCENÁR Benedikt Erlingsson, Ólafur Egilsson Herecké OBSADENIE Halldóra Geirharðsdóttir, Jóhann Sigurðarson, Juan Camillo Roman Estrada, Jörundur Ragnarsson, Olena Lavreňuk… DĹŽKA 101 min. V kinách: od 17. januára / Hodnotenie: Pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu