kino / Dráma Päťdesiat odtieňov slobody Réžia James Foley Scenár Niall Leonard Herecké OBSADENIE Jamie Dornan, Dakota Johnson, Eric Johnson, Arielle Kebbel, Tyler Hoechlin, Kim Basinger… Dĺžka 105 min. V kinách: od 8. februára / Hodnotenie: Negatívne Päťdesiat odtieňov slobody Recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO CinemArt, profimedia.cz Keby bola v pornograficko-romantickej ságe spisovateľky E. L. James nejaká logika a postupnosť, asi by sa volala Päťdesiat odtieňov sivej, hnedej a temnoty. Ale hnedá bola preskočená, asi aby sa zbytočne neupozorňovalo na kvalitu diela, a namiesto toho tu tretíkrát máme odtiene slobody. Tým názvom sa signalizuje, že hlavná hrdinka Ana sa postupne emancipuje od majetníckeho a manipulatívneho manžela. Hlavne si ale postupne zvyká na bohatstvo. S íce by už na neho po dvoch dieloch zvyknutá byť mohla, a tak by nemusela stále naivne vydychovať vety, „Toto ti patrí tiež?“, lenže práve naivita je to, čo ju dostalo až sem. Pred oltár s miliardárom Christianom Greyom, ktorý má rád putá, bičíky a análne kolíky. Akúkoľvek rozumnejšiu bytosť by už dávno napadlo, že pán Sivý rozhodne nie je pán Božský, že ju skutočne nemiluje ani sa o ňu nebojí, ale že ju zneužíva, stalkuje a obmedzuje v takmer akomkoľvek sebaurčení. Trochu stereotypne sa hovorí, že ženy sa pozerajú na porno preto, aby sa dozvedeli, či sa tí dvaja na konci vezmú. Tu sa teda vezmú hneď na začiatku a vyrazia na medové týždne do Francúzska. Christian Ane prikazuje, aby si na pláži, kde sa skoro všetky ženy opaľujú hore bez, nevyzliekala horný diel plaviek, a keby si vyzliekla aj ten spodný, asi by ju potom v kajute na súkromnej jachte nečakalo len decentné potľapkanie po zadku. Ak ale v niečom Päťdesiat odtieňov slobody napĺňa úplne tradicionalistické prvky pornografie, potom v tom, že všetko je tu len naoko a že súčasťou sexuálnej rozkoše sú aj kulisy „sultánskeho prepychu“, ako kedysi postrehol už Karel Čapek vo svojich esejach Marsyas. Tak ako v bežnej pornografii poštári, inštalatéri, poslíčkovia s pizzou, policajti či vojaci nevykonávajú žiadnu reálnu činnosť, ktorá k ich povolaniu patrí, tak ani pán Grey nie je miliardár, akí miliardári obvykle bývajú. Naozaj, aj Dallas a Dynastia ukazujú oveľa autentickejší obraz života boháčov a ich ustavičný boj o majetok a vplyv. Pán Grey sa evidentne nevenuje ničomu, zjavne vynašiel perpetuum mobile. Alebo si jednoducho nekontrolovateľne tlačí peniaze. Nejde o žiadnu zbytočnú námietku, ako že v rozprávke nás tiež nezaujíma, ako králi prišli k svojmu trónu, okrem toho, že možno kedysi museli zabiť draka, ale už sa o tom nehovorí. Na Päťdesiatich odtieňoch whateveru totiž fascinuje obrovský kontrast medzi tým, aké otvorené a detailné sú v oblasti sexu – a aké úplne povrchné a hmlisté sú vo všetkých ostatných oblastiach. Celé dielko pôsobí, akoby ho spísala osoba, ktorá si všetko len predstavuje, ale nič nepozná. A zatiaľ čo zmyslové vnemy možno pomocou fantázie stimulovať dobre, vedomosti ohľadne toho, ako ostatní ľudia žijú alebo ako prebieha napríklad podnikanie či policajné vyšetrovanie, prípadne aká je psychológia únoscov, si len tak ľahko bez štúdia či osobnej skúsenosti domyslieť nemožno. A Päťdesiat odtieňov slobody sa rozhodlo byť nielen erotikou pohybujúcou sa na hranici medzi pornom a „červenou knižnicou“, ale aj thrillerom. A preto je úplne v poriadku smiať sa tomu ako nevydarenému filmu. Aj úplne priemerné filmy sa dnes snažia, aby profesijná linka príbehu pôsobila uveriteľne, pretože dej stojí vždy na napätí, ako sa podarí skĺbiť súkromný a pracovný život. Päťdesiat odtieňov ponúka možno rôzne odtiene sexu, ale práce rozhodne nie – tým však prestáva fungovať rozprávanie ako celok. Možno pochopiť, že sledovanie Päťdesiatich odtieňov má naopak vyslobodiť človeka od reality a ponúknuť mu sen, aké to je, mať veľa peňazí, voľného času a krásneho partnera k erotickým hrám. Problémom je iný rozpor – nielen zneužívanie podriadených žien dominantnými mužmi, ale aj zneužívanie chudobných bohatými. Zdanlivo to vyzerá, že teraz Ana dostáva rovný podiel na majetku a na rozhodovaní, ale scénu za scénou zisťujeme, že to tak nie je. Všetka romantika vyznieva ako úplne pomýlená a film manipuluje svoje cieľové publikum k tomu, aby sme porobu chápali ako druh lásky. Dostatočne skúsené (vekom staršie) diváčky sa môžu od tohto podprahového pôsobenia vedome dištancovať a nenechať sa ním vláčiť. Bohužiaľ inak Päťdesiat odtieňov sivej, temnoty a slobody predstavuje v ére liberalizácie návrat toho najhoršieho, čo historicky panovalo medzi mužmi a ženami; len to proklamatívne maskuje tým, že nás predsa sexuálne oslobodzuje a poskytuje unaveným partnerským párom podnety k okoreneniu vzťahu. Aj v tomto však vo výsledku zlyháva. Tretí diel síce ponúka asi najviac sexuálnych scén, ale tiež najkratších a najkrotkejších, kedy už sa viac-menej vôbec nejedná o sadomasochizmus, a dokonca sa dospieva do fázy normálneho, tzv. vanilkového sexu – tu znázorneného priamo natieraním vanilkovej zmrzliny po tele. Ako symbolika toho, že sa z pána Greya stáva nudne šedý priemer, by sa to možno prijať dalo. Celý nápad série – „kráska si skrotí zviera“ a „každý úchyl mal len nešťastné detstvo“ – sa však na plátne pretavuje do najzvláštnejšieho obratu v dejinách filmového voyeurizmu. Zvyčajne to bývajú ženy, kto sú pasívnymi objektmi sexualizovaného pohľadu. V Päťdesiatich odtieňoch je naopak hlavná hrdinka nezaujímavá a tuctová, zatiaľ čo muž má výstavné michelangelovské telo, s neustále zdôrazňovaným adonisovským pásom a húštinou pubického ochlpenia nad nohavicami posunutými o pár centimetrov nižšie, než velia doterajšie hollywoodske konvencie. V deji je teda muž ten dominantný, čo sa však bagatelizuje, zatiaľ čo vo vizuálnej stránke je úplne zdomácnený a podriadený lačnému pohľadu ženského publika. Ani to však nezachráni Odtiene (shitu) od zabudnutia. Každý ďalší diel má nižšiu a nižšiu návštevnosť a bývalá aura „spoločenskej udalosti“ sa už celkom rozplýva. Za chvíľu budú erotické thrillery svojou komerčnou lukratívnosťou späť tam, kde boli pred Základným inštinktom. Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu