Recenzia kino Päťdesiat odtieňov temnoty recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Cinemart Z istej matérie bič neupletieš. A keď upletieš, tak nezaplieska. A keď zaplieska, tak to nie je moc pekné na pohľad. Čo iné môže človeka napadnúť, keď si pozrie druhý diel sadomasochistického hitu Päťdesiat odtieňov… tentoraz „temnoty“? A prosímváspekne, keď už sme pri tom, kde tam tá temnota bola, mohol by som ju vidieť? Veď je to ešte náhodnejšie tretie slovo v názve než Slnko, seno, jahody, pár faciek či erotika. Chvíľami tam síce nejaké rany padajú, sú tam aj nejaké erotické scény a občas je to skoro také smiešne, ako by to bola zámerná komédia Slnko, seno, temnota. A le fakticky je to číra, pustá šeď, bezdejová nuda, prešľachtené porno, v ktorom chýbajú práve porno pasáže. Sledujeme hlavne konverzačné medzihry, ktorým scenárista venoval toľko pozornosti, koľko už sa tak dialógom v porne venuje. Že niečo nie je v poriadku, dokladajú aj (pod)priemerné divácke hodnotenia. Samozrejme je zrejmý veľký rozdiel v hodnotení u mužov a u žien, ale to nie je prekvapivé. Séria Päťdesiatich odtieňov smutne dokladá, že „filmy pre ženy“ majú v Hollywoode podradné postavenie. Či už si vezmeme celovečerný Sex v meste alebo romantický horor Twilight, prekvapí, ako málo vážne ich berie aj veľká časť cieľového publika. Ženy a dievčatá samy o sebe hovoria: „viem, že je to hlúposť, ale občas potrebujem niečo také.“ Kým akčné filmy sa stávajú stále sofistikovanejšími a myslia pritom aj na to, že tu majú byť samostatné akcieschopné hrdinky, v prípade šteklivo erotických alebo podivne romantických filmov určených ženám nevyvolávajú mužské postavy v prípade mužských divákov túžbu, ani potrebu identifikácie. Inými slovami: typicky „ženské hity“ sú stereotypnejšie a neživotnejšie než ostatné blockbustery, ktoré sa snažia zacieliť na rôznorodejšie publikum. Toto je prvá nepríjemná lekcia Päťdesiatich odtieňov: „Vaša ženská zábava bude, či dokonca musí byť menej kvalitná než tá mužská a vy to musíte vedieť prijať a podriadiť sa tomu.“ Dá sa to iste celé aj trochu zľahčiť. Možno sa na Päťdesiat odtieňov sivej/temnoty/slobody chodí kvôli mužskej nahote, ktorá býva v mainstreamových filmoch inak vzácna. Kvôli tomuto malinkému závanu slobody v zobrazovaní mužského tela ako sexuálneho objektu stojí za to prehliadnuť všetko ostatné. Možno tiež, že určité ženy a dievčatá potrebujú svoj „dievčenský film“, pri ktorom je možné sa chichotať a na pomerne drsné témy rôznych foriem zneužívania nazerať z odstupu. Možno, že Päťdesiat odtieňov vzniklo aj trochu ako pomsta – ako „párové filmy“, pri ktorých majú teraz trpieť muži, podobne ako trpia ženy pri mužských akčných filmoch. Z mužskej strany má ísť o konečný dôkaz lásky a odovzdanosti, kedy pre vzťah pretrpia všeličo; a v tom lepšom prípade dané filmy slúžia ako akési rozohrievanie sa na intímny spoločný večer. Určite si možno Päťdesiat odtieňov užívať a využívať po svojom, takmer bez ohľadu na to, čo sa v jednotlivých dieloch odohráva. Publikum nemusí byť úplne v područí fikcie, ale môže k nej pristupovať natoľko povrchne, až sa vyhne negatívnemu pôsobeniu, alebo naopak podvratne, kedy pochopí, o čom príbeh je a vzpiera sa mu. Lenže filmová verzia neblaho preslávených románov E. L. James, prichádza s významovými posunmi, ktoré už sa už nedajú úplne prejsť mávnutím rukou. V prvom diele dvadsaťsedemročný miliardár Christian Grey spolu so študentkou Anastásiou Steel uzavrú „dohodu o vykonaní práce“, teda, v čom a ako bude Ana Christianovi pri sexe po vôli. Vo chvíli, keď Ane príde, že jej šéf/milenec zachádza príliš ďaleko, zmluvu ruší a odchádza od neho. Christian nezvyknutý na to, že mu niekto odporuje, a navyše náhle zamilovaný, Ane ponúkne, že v sebe svoje S/M sklony už bude potláčať a „odteraz neplatia žiadne pravidlá“. Problém je, že práve týmto zrušením pravidiel ruší aj bezpečné mantinely, kedy sa hra na dominanciu a podriadenosť odohrávala len priamo v sexe. Náhle sa prísna kontrola prenáša do všetkých aspektov života. Pán Grey už nie je dominant, ale zneužívateľ, ktorý Ane určuje, s kým sa smie stýkať, kde by mala pracovať, ako bude tráviť svoj voľný čas. Ana náhle prestáva rozhodovať a už nemá žiadnu bezpečnostnú poistku. Problém je, že toto všetko film líči ako druh milostného príbehu, kde sa dvaja ľudia ťažko dávajú dokopy, on robí „nejaké tie chyby“, ale potom ju požiada o ruku a ona povie „áno“. Reálne nebezpečenstvo sa tu neustále potláča a zatieniť ho má aj lesk luxusu, v ktorom Christian žije a ktorým Anu zahŕňa. Pokojne v tom môžeme vidieť nezámerný obraz toho, ako „bohatí ľudia vyj***vajú s chudobnými“, ako nás zbavujú dôstojnosti a my sme im vďační za každý kúsok priazne a prejaveného citu, ale pritom na nich zároveň obdivujeme chladnú neľútosnosť. Päťdesiat odtieňov tiež posilňuje falošné predstavy, že násilníka možno v manželstve prevychovať. A konečne celá táto séria deformuje predstavu o tom, čo je to sadomasochizmus, a ukazuje ho ako obyčajné spestrenie sexuálnych hier, psychologicky primitívny výsledok týrania v detstve a tiež spoločensky patologické správanie. Toto dielo tak neotvára žiadne tabu, ale skôr vyrába nové mýty. Lenže odsúdiť ho ako obyčajný brak je príliš zjednodušujúce. Hoci filmových Päťdesiat odtieňov nikto nepovažuje za veľdielo, nedá sa mu uprieť značná kultivovanosť, takmer neľudské úsilie, ako z hlúpych kníh urobiť niečo prijateľné. Darí sa to však za cenu obrusovania hrán, takže profesionálny filmový výsledok je podstatne menej vzrušujúci než amatérsky text, ktorému predsa len nechýba autentickosť. Päťdesiat odtieňov temnoty RéŽIa James Foley SCeNÁr Niall Leonard Herecké obsadenie Jamie Dornan, Dakota Johnson, Max Martini, Kim Basinger, Luke Grimes, Eloise Mumford, Rita Ora, Victor Rasuk, Bella Heathcote, Tyler Hoechlin Dĺžka 117 min. V kinách: od 9. februára | Hodnotenie: negatívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu