kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Film Europe Vojtěch Rynda český filmový publicista Bedári Paríž sa v rozhnevaných Bedároch stáva vojnovou zónou Filmová recenzia Vojtu Ryndu Predmestie Paríža je ako betónová džungľa a šelmy čakajú, kto urobí prvú chybu. Špeciálna kriminálna jednotka má zažiť len ďalší obyčajný deň medzi panelákmi, ale tentoraz v etnicky natlakovanom sídliskovom papiňáku prekročí tlak kritickú hranicu. Francúzska dráma Bedári inšpirovaná klasickým románom Victora Huga bola tento rok nominovaná na Oscara za najlepší zahraničný film. S tačí, aby preskočila jediná pomyselná iskra, a celé Montfermeil vybuchne dlho nahromadenou frustráciou a neventilovaným hnevom. A muselo sa to stať práve v deň, kedy na službu do sociálne vylúčeného predmestia na východ od Paríža nastúpil nový člen špeciálnej kriminálnej jednotky Stéphane. Hrôza medzi panelákmi Stéphane vyráža na hliadku s arogantným nadriadeným Chrisom a mlčanlivým kolegom Gwadom. Chris si je vedomý svojej autority, a dokonca ju zneužíva – napríklad na autobusovej zastávke vytočí niekoľko dievčat len preto, že si dovolili fajčiť. O niekoľko blokov inde v tej chvíli partia chalanov dostáva lekciu islamu od starších. Na tržnici sa veselo kšeftuje s falzifikátmi, ale starostu to nevyvádza z miery. Cigánski svetskí sa venujú cirkusu postavenému na ihrisku medzi panelákmi. A všetko to z výšky natáča dron v rukách chlapca Buzza, ktorý zjavne nemá moc kamarátov, a tak sa baví špehovaním. Černosi, Arabi, belosi, mladí, starí, všetci žijú v krehkej rovnováhe, ktorá sa môže kedykoľvek rozbiť. A presne to sa stane, keď pubertálny výtržník Issa len tak z recesie ukradne cirkusantom levíča… Scenárista a režisér Ladj Ly má pre Bedárov model 2019 dvojakú kvalifikáciu. Jednak v Montfermeil žije a tamojšiu atmosféru, problémy, etnické zloženie aj najrôznejšie ľudské typy pozná z prvej ruky. A po druhé pôvodne pôsobil ako dokumentarista, takže do svojho hraného debutu dokáže preniesť výbušnú náladu veľmi bezprostredne a autenticky. Bedári sú však Lyov debut celovečerný; filmár rovnakú tému a tú istú zápletku spracoval už pred dvoma rokmi v krátkometrážnej verzii. Tentoraz doplnil ešte tretie dejstvo, ktoré po zdanlivom vyriešení problému s levíčaťom a upokojení situácie vedie celkom v duchu antickej tragédie ku katastrofe – ale s výrečne otvoreným koncom. Surfujeme na smetiakoch Na scenári s Lyom v krátkom aj celovečernom formáte spolupracoval predstaviteľ Chrisa Alexis Manenti, v dlhej verzii prispel aj profesionálny scenárista Giordano Gederlini. Aktuálni Bedári sú vďaka tomu presne vysústružení, bez toho aby strácali dokumentaristickú ľahkosť, prchavosť a spontánnosť. K nej prispieva aj dynamická kamera Juliena Pouparda, ktorá nervózne pobieha okolo ústrednej trojice, vysiela pohľady do okolia, necháva sa upútať charakteristickými rysmi života na predmestí a zase sa vracia do stredu diania. Film vznikal na skutočných lokalitách na parížskej periférii. Celé prvé dejstvo tak spočíva v predstavovaní postáv, poznávaní prostredí a zoznamovaní sa so spôsobom života v sídliskovom gete, ktorého obyvateľov vedie chudoba a bezvýchodiskovosť často k radikalizácii – alebo k nepremysleným činom, ako bola Issova frajerinka s levíčaťom. Ly s Poupardom nenápadne vypichujú výrečné detaily ako napríklad „sánkovanie“ mládeže na poklopoch od smetiakov po betóne. Z masy obyvateľov vyvstávajú jednotlivé figúrky, načrtnuté len niekoľkými rysmi, ale napriek tomu nestereotypné a životné; žiadna nie je ani pozitívna, ani negatívna, všetky majú svoju minulosť a svoje dôvody. Multikulti na francúzsky spôsob Časom sa dozvieme aj pozadie troch kriminalistov, pretože aj ich jednanie, niekedy bohužiaľ príliš impulzívne, má svoje motivácie. Stéphane sa do Montfermeil prisťahoval preto, aby bol bližšie svojmu synovi, s ktorého matkou sa rozvádza, Gwada sa stará o svoju starú matku, Chris čaká tretí prírastok do rodiny; vždy sa nájde zdroj frustrácie a netrpezlivosti. Špeciálna jednotka je príznačne podobne etnicky pestrá ako prostredie, v ktorom pôsobí: Gwada je potomok prisťahovalcov z Afriky, Stéphane má podľa priezviska Ruiz španielske korene, len Chris sa zrejme môže považovať za „pôvodného“ Francúza, čo je termín, ktorý už dnes nič neznamená . A nie je náhoda, že aj týchto troch mužov zákona, ktorí by mali viac než kto iný držať pohromade, neskôr rozdelia nezhody a konflikt. Bedári nehodnotia, len zaznamenávajú – podobne ako Buzz so svojím dronom, ktorý nahrá aj kľúčový incident filmu. Pamäťová karta s videom sa potom stane horúcim tovarom, po ktorom idú takmer všetci. Aj v tom je film veľmi súčasný: ukazuje, akú úlohu v sociálnych mechanizmoch aj takto vylúčených prostredí hrajú digitálne technológie a sociálne siete. Nespokojní a upozaďovaní ľudia sa dnes radikalizujú podobne ako v polovici 19. storočia, do ktorej Victor Hugo zasadil svoj slávny román, len prostriedky sa líšia. Lyovi Bedári sa o Hugovu knihu inak opierajú len veľmi zľahka; okrem umiestnenia do Montfermeil preberajú hlavne základné typy postáv a ich správanie. Veľmi surová jazda Film mal premiéru v hlavnej súťaži vlaňajšieho festivalu v Cannes, kde získal cenu poroty a ocenenie za kameru. Bedári sa z bežnej produkcie áčkových festivalov vymykajú adrenalínovým drajvom a dravosťou. Lyovi sa v nich podarilo spojiť surovosť a spontánnosť s formálnou premyslenosťou a jasnou rozprávacou štruktúrou. A spájanie je nakoniec aj hlavnou témou filmu: Bedári, inšpirovaní násilnými nepokojmi v Paríži v roku 2005, začínajú zábermi z roku 2018, keď Francúzsko zvíťazilo v majstrovstvách sveta vo futbale. Do ulíc vtedy ľudia najrôznejších farieb pleti, vierovyznaní a spoločenských tried nevyrazili protestovať, ale oslavovať a dať najavo spolupatričnosť. Ukázali tak, že cez všetky rozdiely majú niečo spoločné a žijú pod rovnakou vlajkou – aj keď si na ňu spomenú len keď zavlaje nad futbalovým štadiónom. Už to je pevný bod, na ktorom sa dá začať stavať. Ako hovorí záverečný citát z Hugových Bedárov – „Nie je ani burina, ani zlý ľudia. Sú len zlí pestovatelia.“ Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Bedári RÉŽIA Ladj Ly SCENÁR Ladj Ly, Giordano Gederlini, Alexis Manenti Herecké OBSADENIE Damien Bonnard, Jeanne Balibar, Alexis Manenti, Djibril Zonga, Issa Perica, Al-Hassan Ly, Almamy Kanoute… DĹŽKA 105 min. V kinách: od 5. marca / Hodnotenie: Pozitívne